Leidenfrost po návrate z Kyjeva: Rusko musí niečo získať

Ako upokojuje prezident Zelenskyj situáciu na Ukrajine, čím vyšiel v ústrety Rusom a prečo nebolo chybou odmietnuť nemeckú ministerku Baerbockovú. A tiež o tom, ako na Martina Leidenfrosta pôsobia americké scenáre hroziacej vojny a aká je momentálne nálada v hlavnom meste Ukrajiny. Po návrate z Kyjeva sa s naším kolegom rozprával Jaroslav Daniška.

Práve ste sa vrátili z Kyjeva a z Ukrajiny. Médiá sú plné hrozieb vojny, prezident Biden tvrdí, že Putin chce obkľúčiť Kyjev a spôsobiť zmenu režimu. Médiá špekulujú, že k útoku má dôjsť v stredu. Ukrajinci vysielajú ambivalentné stanoviská. Aká bola pred vaším odchodom nálada v Kyjeve? Bolo cítiť v meste a štáte obavu z vojny?

Situácia v Kyjeve ja na prvý pohľad úplne normálna, dokonca aj reštaurácie fungujú normálne. To, že nie sú plné, si spájam skôr s režimom OTP a s veľkým zdražením. Je to teraz už 22. rok v poradí, čo aspoň raz do roka navštevujem Kyjev, a jediné, čo bolo tento týždeň zreteľne iné, je to, že sa nedemonštruje. Za tých 20 rokov boli v centre Kyjeva vždy nejaké protestné tábory, stany alebo pokusy o malé revolúcie, teraz nie sú alebo sú opustené.

Prezident Zelenskyj ale varuje pred panikou…

…áno, v ľuďoch je napätie, ale to si človek len tak nevšimne, na to sa musíte ľudí pýtať. Áno, obava z vojny je, viac ale desí Ukrajincov tá absolútna neistota. Človek tu nevie, s čím má počítať. Rozhodne to nie je tak, že Ukrajinci rátajú už v týchto dňoch s inváziou, ako to počuť zo západných médií. Dedukujem to z očividného faktu, že Ukrajinci neutekajú. Američania evakuovali rodiny diplomatov do Ľvova na západe Ukrajiny, ale moje lietadlo v utorok smerujúce do Kyjeva bolo plné pôvabných mladých Ukrajiniek. Keby aj ony verili tomu, že sa blíži ruská invázia, asi by vyčkávali v Európe. Keď som v piatok večer odletel z Kyjeva, stále sa na letisku nič nedialo. Stále nedošlo k zvýšenému odlivu ľudí z krajiny, na bezpečnostnú kontrolu som vôbec nemusel čakať, v tomto smere sa nič nedeje.

Čo píšu miestne médiá?

Na úvod musím povedať, že s výnimkou pravda.com.ua zmizli všetky ukrajinské médiá, ktoré som tých 21 rokov sledoval. To, že zmizli, znamená, že buď skončili – to sa týka väčšiny z nich –, museli prejsť na ukrajinčinu, ktorú neovládam, a niektoré boli prezidentom Zelenským zakázané. To je prípad jedného z troch najpopulárnejších internetových denníkov Ukrajiny s názvom strana.ua. Mediálna scéna, ktorá bola kedysi na Ukrajine veľmi pestrá, je dnes v dosť biednom stave. V novinových stánkoch, z ktorých väčšina tiež zmizla, mi predavačky hovorili: „Denníky už na Ukrajine nie sú.“ A to hovorím o 40-miliónovej krajine!

A čo píšu tie, ktoré vychádzajú?

Ako vášnivý čitateľ papierových novín som si kúpil a otvoril prakticky všetko, čo bolo k dispozícii, môj dojem je nasledovný: Analýzy hrozby sú napísané oveľa suchšie ako v anglosaskej tlači alebo v progresívnom písomníctve na Slovensku. Miestne noviny netlačia na pílu. Situácia na hraniciach je síce hlavnou témou, ale vôbec nie do takej miery, že by vytlačila iné témy. Veľkou témou je napríklad digitalizácia krajiny. V deň, keď prišiel do Kyjeva Macron, prezident Zelenskyj vyhlásil, že štát chce každému ukrajinskému dôchodcovi darovať smartfón. Je to neskutočne drahé, tie peniaze budú chýbať armáde, no stretlo sa to s podporou. A čo je hlavné, tento bývalý komik rozvíril zábavnú debatu, ktorá odpútava pozornosť od úzkostlivosti spájanej s hroziacou vojnou.

Zastavme sa pri ňom na moment, správa sa trochu zvláštne. Zelenskyj opakovane napomenul Ameriku a jej najbližších spojencov za vytváranie paniky, Ukrajinu ohrozuje default, súčasná situácia predražuje pôžičky, takže sa tomu dá rozumieť. Povedal tiež, že nepozná presvedčivý dôkaz o ruskom útoku, že situácii rozumie lepšie ako prezident iného štátu, čo bol jasný odkaz na Bidena. To sú slová, ktoré idú akoby proti vojne. Súčasne ale povzbudzoval Západ k zavedeniu ďalších sankcií voči Rusku, Ukrajina vyhlásila, že plánuje vycvičiť dva milióny záložníkov. To má opačný náboj. Tvrdý odkaz poslal aj Nemecku, keď sa odmietol stretnúť s ministerkou zahraničných vecí Baerbockovou. Ako rozumiete Zelenského politike?

Je to vojna nervov. Kto prvý stratí nervy, prehrá. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že nejakému ozbrojenému Ukrajincovi prasknú nervy, začne strieľať a dá tým Rusku zámienku na vojenskú operáciu. Musím ale povedať, že pokiaľ ide o upokojenie, robí to Zelenskyj dobre. Jeho talent zabávača mu v tom dobre slúži. Aj tým, že si vybral práve Annalenu Baerbockovú na preukázanie svojej tvrdosti, nič nepokazil. Tá nevzdelaná žena sa síce snaží, ale v tejto hre z vnútropolitických dôvodov nemôže hrať podstatnú úlohu. Mám tým na mysli proruský sentiment hlavnej koaličnej strany SPD. Aj keby ju bol prijal, bolo by to stretnutie o ničom. Default ohrozuje Ukrajinu už takých 12 rokov, z toho by som si ťažkú hlavu nerobil, Ukrajinci sú už zvyknutí na chronicky krachujúci štát. Pozoruhodné je, aká stabilná je ukrajinská mena. Zažil som šialené výkyvy v rokoch horúcej vojny 2014 – 2015, teraz sa nedeje zhola nič – kurz na voľnom trhu bol celý týždeň až zázračne stabilný.

Spomenuli ste Macrona, boli ste v Kyjeve počas jeho návštevy, ako hodnotíte jeho iniciatívu a snahu hovoriť so všetkými a nenechávať riadenie procesov zo Západu najmä na Američanov?

Hodnotím to kladne. Rozhodne nie som fanúšikom francúzskeho prezidenta, ale musím mu uznať, že žiaden z aktérov sa momentálne nespráva tak konštruktívne ako on. Pritom sa mu podarilo ešte aj niečo z toho vytĺcť, predal Zelenskému 130 francúzskych lokomotív, gratulujeme. Závery jeho šesťhodinového rozhovoru s Putinom podľa mňa nie sú na zahodenie. Dôraz na naplnenie Minských dohovorov, ktoré Zelenského administratíva konzistentne ignoruje, môže byť schodnou cestou k zmieru. Už samotný fakt, že Macron sa do tejto misie pustil, mi dáva istú nádej: On je totiž mimoriadne chytrý. Keby veril v nevyhnutnosť vojny, asi by váhal spojiť s tým svoje meno. Priznávam však, že zo mňa hovorí aj nádej a že Macron to možno vníma oveľa pragmatickejšie – že na Ukrajine, s ktorou Francúzi nemajú intenzívny vzťah, nemá čo stratiť.

A ešte veta k tým Američanom. Nechať riadenie procesov na USA by som neodporúčal. Práve keď sa človek nachádza na Ukrajine, pôsobia vyhlásenia Bidenovej administratívy ako z iného filmu. Nemyslím tým samotné nebezpečenstvo vojny – to Ukrajinci považujú za reálne –, ale scenáre tej možnej vojny, ktoré USA nastoľujú. Tie pôsobia, zdvorilo povedané, propagandisticky. Keby som bol menej zdvorilý, poviem, že sú to halucinácie.

Rusko však reálne zvýšilo vojenskú prítomnosť v okolí Ukrajiny, ktorú zrejme len tak nestiahne. Popredný ruský analytik Dmitrij Trenin nedávno napísal, že veľmoci neblafujú. Rusko pomerne jasne pomenovalo svoje záujmy, Západ tvrdí, že tie sú v konflikte so západnými princípmi. Povedzme, že Rusko si nemôže dovoliť blafovať. Aký vývoj čakáte ďalej, špeciálne v najbližších 48 hodinách?

Dmitrij Trenin nemá pravdu, Rusko voči Ukrajine blafovalo už niekoľkokrát. Nie je to prvýkrát, čo Rusko zhromažďuje vojská v blízkosti ukrajinských hraníc. Teraz je to o poznanie horšie a zdroj z ukrajinskej armády mi povedal, že ukrajinskí velitelia pripravujú vojakov „na nepekné veci“. K logike blafovania ale patrí, že súper jej musí veriť, a keď blafovač v minulosti už blafoval, musí pri novom blafovaní výrazne zvýšiť stávku. Mne sa chce veriť, že práve to Putin teraz robí, preto aj tie krvné konzervy. Vie, že nabudúce to už nemôže zopakovať.

Napätie však aj pre správanie USA rastie, Biden nedávno povedal, že Putin má dve požiadavky. Ukrajina nemôže byť v NATO a na jej území nemajú byť strategické zbrane. Biden na to reagoval, že s tou druhou požiadavkou nemá problém, tá prvá problematická je, ale dá sa o nej rokovať. Pritom Amerika sa správa inak, posiela vojakov do východnej Európy a sťahuje svojich občanov z Ukrajiny. Otázka: Rusko z tohto napätia nemôže len tak ustúpiť, je to jeho pohraničie. Čo môžu spraviť?

Samozrejme, že Rusko z toho už nemôže len tak vycúvať. Musí niečo získať. Vrátenie NATO do hraníc pred rokom 1997 nedostane, nejaké bezpečnostné garancie dostať môže. Ale Putin svojím vydieraním už niečo získal: Zelenskyj stiahol zákon o správe odpadlíckych území o návrate k Ukrajine, ten zákon bol príkrym porušením Minských dohovorov. A úspechom je už aj to, že Západ s Kremľom húževnato rokuje.

Pripomínam, že ukrajinský Majdan pokazil Putinovi v roku 2014 jeho veľkolepú olympiádu v Soči, podľa mňa už len z tohto dôvodu je na Ukrajincov nasrdený. Teraz je olympiáda v Pekingu, na ktorú Putin napriek strachu z covidu zavítal, a ja si neviem predstaviť, že by Putin urobil Si Ťin-pchingovi to isté, čo Ukrajinci jemu. Aspoň ukrajinské noviny píšu, že Putin sa nevie dočkať konca olympiády v Číne, aby mohol udrieť. V najbližších 48 hodinách neočakávam žiaden mimoriadny vývoj. A celkovo si stále nemyslím, že z toho bude skutočná vojna. Daj Boh, aby som sa nemýlil.

Obsiahlu reportáž Martina Leidenfrosta z Ukrajiny si budete už čoskoro môcť prečítať na stránke Štandardu.