S migrantami, ktorých pápež nezobral do Talianska

Ako žijú migranti na Cypre, na čo a na koho sa sťažujú a prečo žiadajú o azyl?

Keď navštívil pápež František v decembri Cyprus, dal pri tejto prí­leži­tosti zorganizovať pre­sídlenie 50 migrantov do Talianska. Boli medzi nimi aj dvaja Ka­merunčania, ktorí urobili hlúpu chybu, že podali svoju žiadosť o azyl mie­ro­vým silám OSN, a od­vtedy trča­li v krajine nikoho – v ná­raz­níkovej zó­ne, ale aj ľudia z už oficiálne zru­šeného (reálne však pre­plne­né­ho) de­portačného tábora, kto­rých vza­li pria­mo z tábora do lietadla. Napadlo mi, že sa po­rozprávam s tý­mi, kto­rých pápež so sebou nevzal.

Zistil som, že Cyprus sa za päť rokov zreteľne zmenil. Tureckom oku­povaný severný Cyprus bol vďaka masám platiacich afrických štu­den­tov už dlho naja­fric­kej­ším regiónom v Európe, ale teraz sú mla­dí muži ázijského a afrického pôvodu aj na gréckom juhu súčasťou po­uličnej scény. Tu­rec­ko je po­dobne ako Bielorusko podozrivé z podpory migrácie s cie­ľom de­sta­bi­lizovať EÚ. Ak to prepočítame na počet oby­vateľov, je momentálne tento roz­de­le­ný ostrovný štát štátom EÚ, ktorý trpí najväčším prí­le­vom migrantov. František myslel svoj malý resettlement ako signál solidarity s Cyprom.

V slnečné ráno som stál pred ruinami nárazníkovej zóny s ostnatým drôtom v Nikózii. Do nich bola vsadená trojdielna kamenná budova: v strede malý, v interiéri dosť tmavý katolícky kostol Svätého krí­ža; vpravo nun­ciatúra so záhradou a BMW; vľavo malá kancelária ka­tolíckej Ca­ri­tas Cyprus, ktorá poskytuje poradenstvo približne desiatim tisícom re­gis­t­rovaných mig­rantov. Tú tichú scénu narušili svojím prechodom dvaja muži, jeden výrazne germánsky vojak OSN a nunciov záhradník.

Prišiel som v pracovný, ale nestránkový deň, niektorí migranti beztak vy­hľa­dali charitu maličkej katolíckej menšiny. Ka­me­run­s­kej matke samoživiteľke, ktorá je na Cypre od roku 2018, bol už dávno udelený azyl, prá­ve si s dcé­ren­kou vyzdvihla for­mu­lár žia­do­s­ti o ob­novenie svojich do­kla­dov. Chce sa sťahovať do zá­pad­nej Európy, iba pandémia to oddialila. Opý­tal som sa jej – ako ne­skôr všet­kých os­tat­ných – na jej dôvody, prečo potrebuje azyl. Neochotne od­po­ve­dala, že ide o „zmes po­li­tic­kých a ná­bo­ženských dôvodov“ a vytratila sa.

(viac…)