Keď hlásatelia spásy neuspejú, vinníkov budú hľadať v sabotéroch

Po prudkom zlome v roku 2020 sa začína ukazovať, že Západ vykročil do ďalšieho štádia svojej autolýzy, teda rozkladu vlastnými silami (omnoho závažnejšieho než bola nedostatočná reprodukcia jeho obyvateľov v posledných dekádach). Viac-menej nezávislé korene jeho bytia nahlodáva „hygienizmus“, ktorý prináša medicínsku diktatúru s potlačením doterajších slobôd, kultúrne vojny, ktoré sú vedené extrémnym genderizmom a „rasizmom naruby“, a extrémny environmentalizmus chápajúci ľudí na planéte v podstate ako nežiaducich.

Všetky ich spája ďalšia „metametla“, moderné médiá. Možno povedať, že v koreňoch všetkých z nich leží niečo chvályhodné: o zdravie by sa malo starať, so ženami a príslušníkmi menšín by sa malo zaobchádzať zdvorilo a spravodlivo a životné prostredie by sa malo chrániť.

Problém je v tom, že všetky časom prešli do fundamentalisticko-náboženskej podoby, ktorej hlásatelia, takzvaní noví posadnutí, stratili akúkoľvek vnútornú brzdu a cítia sa byť spasiteľmi ľudstva či národov vo svojom akčnom okruhu – azda je to spôsobené nedostatočným spracovaním pozvoľna miznúcej kresťanskej myšlienky Mesiáša-Spasiteľa a oni sami sa do tejto úlohy vžívajú.

Predošlé vlny sekulárnej spásy