Primár Novotný: Deti ani produktívnu populáciu by som do tretej dávky netlačil

NOVOTNY Primár Martin Novotný. Foto: Archív UNLP

Počet pacientov v nemocnici síce stúpa, ale väčšina z nich si nevyžaduje ventilačnú podporu. Viac sa budeme trápiť v ambulanciách než v nemocniciach. Prekonavší aj zaočkovaní majú spravidla po piatich dňoch po probléme. Ak štát nevie a nechce pravidlá vymáhať, nemal by ich požadovať. Extrémne to znižuje dôveru v štátne inštitúcie, hovorí primár košickej Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Martin Novotný.

Približne od 21. januára je badať nárast infikovaných aj hospitalizovaných. Košický kraj je na tom opäť obzvlášť zle, má najvyšší počet pacientov v nemocnici. Prekvapuje vás to?

Máme aj jeden z najvyšších počtov nakazených pacientov v rámci Slovenska. Skôr som príjemne prekvapený z toho, že máme dvakrát viac nakazených ako na vrchole delta vlny a len mierny vzostup pacientov v nemocnici.

Ako to vyzerá v nemocnici v porovnaní s delta vlnou čo do počtu a ťažkého priebehu pacientov? 

Jednoznačne badať, že máme vyšší počet vyšetrených s covidom ako kvôli covidu. To znamená, že veľmi veľa pacientov chodí s inými ťažkosťami, než sú komplikácie s dýchaním. Viac pacientov ošetríme ambulantne a menej si ich vyžaduje hospitalizáciu.

Aká je veková štruktúra hospitalizovaných? Ešte platí, že sú tam aj tridsiatnici a štyridsiatnici?

Máme tam celé vekové spektrum – starších aj mladších pacientov. Na vysokoprietokovej ventilačnej podpore (HFNO) máme najmä starších pacientov, ale nedávno sme preložili pacienta, ktorý nemal ani 40 rokov. Nároční pacienti sú v celom vekovom spektre, ale nemáme také vyťažené JIS a OAIM, ako to bolo v predchádzajúcich vlnách. Pacienti sú síce v nemocnici, ale väčšina z nich si nevyžaduje ventilačnú podporu.

V tretej vlne bola častým problémom nefungujúca primárna zdravotná starostlivosť, pre ktorú prichádzali pacienti do nemocnice v horšom stave. Ako je to teraz?

Omikron sa spája s ľahším priebehom. Pacienti vo väčšine prípadov nepotrebujú priamo ošetrenie. Chcel by som sa všeobecných lekárov zastať, lebo v tomto období toho majú extrémne veľa. Len administratívna záťaž z vypisovania OČR a PN zaberie obrovské množstvo času. Stále sa vyskytnú prípady, že sa pacienti nevedeli spojiť s lekármi, ale určite pracujú v tejto vlne viac než v predošlých vlnách. S každou vlnou je to lepšie.

Ostáva nám len dúfať, že nedôjde k najhoršiemu scenáru, kde ministerstvo zdravotníctva ráta s výpadkom 30 percent ambulancií.

Personál postupne vypadáva všade. Ak vypadne lekár z trojtisícového obvodu, je to cítiť. Ak ich vypadne naraz viac, nebude ich mať kto zastupovať. Vtedy sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti pacientom výrazne zhoršuje. Preto sa vytvorili scenáre s covid stacionármi, aby sme ambulantnej sfére pomohli, ak vznikne takýto problém. Neočakávame však, že lekári budú mať ťažký priebeh ochorenia.

Komplikuje situáciu fakt, že nemáme fungujúce monoklonálne protilátky?

Monoklonálne protilátky sme plynulo nahradili antivirotikami. Používame liek molnupiravir a do konca mesiaca by sme mali mať aj Paxlovid. Z pohľadu nemocnice je tento prechod na tabletky výhodný, lebo na seba neviaže infúzne centrá. Až taký problém to teda nie je. Dokonca si myslím, že napriek zložitej logistike liekov je teraz liečba dostupnejšia, keďže ju môžu predpisovať priamo obvodní lekári.

Čiže aj v nemocničnej praxi sa ukazuje, že molnupiravir funguje?

Jednoznačne áno. Neprijali sme žiadneho pacienta, ktorému sme molnupiravir odporučili ako liečbu my alebo obvodní lekári.

Aké sú najčastejšie symptómy, s ktorými pacientov hospitalizujete?

Sú omnoho bohatšie. Predtým sme prijímali pacientov najmä pre ťažkosti s dýchaním. Teraz sa nám objavujú pacienti s tráviacimi ťažkosťami, ktorí sú dehydrovaní. Problémom bývajú aj neustupujúce teploty. Často vídame problémy s tlakom, búšenie srdca alebo neurologické ťažkosti. Problémy s dýchaním má možno polovica pacientov.

Čiže sa dá povedať, že tieto symptómy sú miernejšie než pri delte.

Omikron menej postihuje pľúca. Ale zároveň nakazí obrovské množstvo pacientov. Aj keď si hospitalizáciu vyžaduje menšie percento z nich, pre vysoký počet nakazených sa to prejaví v nemocniciach.

Primár Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Martin Novotný. Foto: TASR/František Iván

Je úmrtnosť nižšia?

Nemám to presne vyčíslené, ale myslím si, že áno. Úmrtí je omnoho menej, a to nám stále v týchto štatistikách doznieva delta variant.

O omikrone sa hovorí, že je vo všetkom rýchlejší. Skôr infikuje, rýchlejšie sa prejaví a aj ustúpi. Potvrdzuje to vaša prax?

Obrat pacientov je rýchlejší. Ak pacient nepotrebuje podporu dýchania, ošetrovacia doba je kratšia, lebo sa zväčša skončí s pominutím horúčky. Aj bolesti svalov, kĺbov a horúčky trvajú pri omikrone omnoho kratšie. Čo sa týka nástupu ochorenia, nevidím až taký veľký rozdiel v troch dňoch pri omikrone oproti piatim dňom pri delte. 

Myslíte si, že sa vďaka tomu vyhneme preplneniu nemocníc?

Ako som už povedal – Košice majú dvakrát toľko nakazených pacientov ako na vrchole tretej vlny. V nemocnici však máme polovicu pacientov oproti tomu, čo bolo na vrchole predchádzajúcej vlny. Teraz vo februári máme do 150 pacientov oproti 300 pacientom na prelome novembra a decembra 2021. Viac sa budeme trápiť v ambulanciách než v nemocniciach.

V delta vlne nemocnice kolabovali najmä v dôsledku preplnených JIS a OAIM oddelení.

Ak pacient v predchádzajúcich vlnách nepotreboval kyslík, zväčša neskončil v nemocnici. Ak už potreboval kyslík, delili sme oddelenia na tri stupne. Prvým bol štandardne podávaný kyslík s prietokom do 10 až 15 litrov, druhým bol vysoko prietokový kyslík na JIS oddelení a poslednou možnosťou bolo OAIM. Najdlhšie hospitalizácie sú z OAIM, najkratšie v prvom prípade. Na JIS a OAIM bol neskutočný tlak, na každý voľný stroj sme v priebehu pár hodín pripojili ďalšieho pacienta. Teraz máme obsadených päť HFNO prístrojov a sedem ľudí si vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu (UPV). Pri delte bolo vyše 30 pacientov na HFNO a na UPV bolo pätnásť pacientov denne.

Koľko percent z hospitalizovaných tvoria zaočkovaní?

Ja mám na klinike z 21 pacientov iba dvoch zaočkovaných. Celkovo máme v nemocnici v tejto chvíli pri omikrone 26 percent zaočkovaných. Pri delte sme nikdy nemali s covidom hospitalizovaných viac než 20 percent zaočkovaných.  

Máte niekoho s tromi dávkami vakcíny?

Viem o jednom pacientovi, ktorý skončil v nemocnici po troch dávkach, ale už je doma. Problémom omikronu je, že hospitalizácie po ňom nasledujú už po piatich až desiatich dňoch. S omikronom bojujeme už dva týždne. Minulý týždeň sme mali menej než sto pacientov, tento týždeň ich je už takmer 150. Ešte nemáme presné relevantné čísla k omikronu.

Čiže už krivka hospitalizácií nestúpa po 14 dňoch ako predtým?

Podľa mňa je to vždy spravidla desať dní, dva týždne sú príliš dlho. Nie každý sa dostane včas na testy, takže 5 až 10 dní je optimálnejší údaj. Aj v Británii začali hospitalizácie stúpať až na vrchole omikronovej vlny. Koľko zaočkovaných skončí v nemocnici, sa ukáže až neskôr. Teraz to pre zaočkovaných vyzerá ešte veľmi optimisticky. Pre prekonavších aj zaočkovaných však stále platí, že majú v absolútnej väčšine prípadov po piatich dňoch po probléme.

Stále teda platí, že zaočkovaní majú ľahší priebeh a ani omikron tieto rozdiely nestiera?

Áno a platí to aj pre prekonavších. Najľahší priebeh majú prekonavší, ktorí sa aj zaočkovali. Potom nasledujú iba prekonavší a tretí v ľahkosti priebehu covidu sú tí, ktorí sa iba zaočkovali. Platí, že všetky tieto tri skupiny majú len malú šancu, že sa ocitnú v nemocnici. Najviac hospitalizovaných s covidom tvoria nezaočkovaní.

Viete si ešte predstaviť, že by sme ešte nalákali ľudí na prvoočkovanie?

(povzdych) To, že teraz sa šíri omikron, neznamená, že sa na jeseň nemôže vyskytnúť niečo horšie. Dôležité je zvýšiť preočkovanie rizikových skupín. Síce sa hovorí, že rizikoví sú ľudia nad 60 rokov, ale potrebujeme zaočkovať vo vyššej miere aj päťdesiatnikov a ľudí s chronickými ochoreniami. Osveta o očkovaní by mala pokračovať, lebo títo ľudia majú bez očkovania a prekonania covidu vysoké riziko, že skončia v nemocnici a budú mať zbytočné následky. Bohužiaľ, nemyslím si, že teraz sa nám podarí niekoho presvedčiť na vakcínu.

Je pravdou, že krivka podaných prvých dávok prudko klesá a záujem o preočkovanie kopíruje krivku toho, keď skončil 300-eurový očkovací bonus.

Presne tak. Nemyslím si, že dokážeme niekoho presvedčiť, ale je dôležité neprestať sa s ľuďmi o očkovaní rozprávať. Zamerajme sa na rizikových pacientov. Podľa mňa nemá zmysel riešiť malé deti a produktívnu populáciu, ktorú premorí omikron.

Na snímke vľavo bývalý prezident SR Rudolf Schuster počas očkovania proti ochoreniu COVID-19, uprostred očkujúci primár Martin Novotný. Foto: TASR/Milan Kapusta

Teraz hovoríte o prvej alebo tretej dávke?

Aj o prvej dávke. Myslím si, že na Slovensku by mal byť ešte stále dôraz na prvú dávku vakcíny. V ekonomicky aktívnej populácii máme obrovské rezervy s prvoočkovaním, ale tá sa premorí s omikronom.

Myslím si, že pre túto sezónu respiračných ochorení nám už očkovanie nepomôže. Aj keby sme teraz zaočkovali všetkých ľudí, kým by si vytvorili protilátky, bude po štvrtej vlne. Nič by nám to nepomohlo. Očakávam však, že do leta alebo jesene budeme mať nové výzvy.

Mnohí dospelí budú chcieť s deťmi o pár mesiacov cestovať, ale budú sa im končiť covidpasy. Mali by sa podľa vás preočkovať?

Ak sa bavíme o deťoch, lepšie by bolo počkať, ako sa vyvinie situácia. Ak sa na opačnej pologuli vyskytne nejaký nový variant, potom sa zmení aj vakcinačná politika. Netlačil by som deti teraz na preočkovanie treťou dávkou.

Jedna z vecí, ktorá dospelých ľudí tlačila do očkovania, bola voľnosť pohybu. To veľmi šťastná motivácia nie je. Pri tejto skupine by som s preočkovaním tiež počkal.

Počkali by ste do jesene a potom zvážili očkovanie napríklad omikronovou vakcínou, ak bude k dispozícii…

…očkovacie stratégie sa budú prehodnocovať, ale myslím si, že dôraz má byť na prvoočkovaní, a nie na posilňujúcich dávkach.

Hovorilo sa o tom, že platnosť covidpasov sa zníži na pol roka, ale ani EMA či WHO tomu nefandili. Obe organizácie prízvukujú, že očkovať celú planétu každého pol roka je neudržateľné.

Presne tak. Preto hovorím, že vyjadrovať sa teraz k očkovaniu je špekulatívne. Niečo by som odporučil a v priebehu pár mesiacov sa kompletne zmení situácia. Mení sa to extrémne dynamicky a nevieme určiť, akú očkovaciu stratégiu budeme mať v lete. Z môjho pohľadu je najdôležitejšie tlačiť na prvoočkovanie, lebo máme zaočkovaných len 60 percent rizikovej populácie.

Bude Nuvaxovid game changer?

Nie, lebo záujem ľudí o čokoľvek spojené s covidom je veľmi nízky. Určite nezvýši celkové absolútne čísla, ale dúfam, že pomôže zvýšiť zaočkovanosť rizikovej populácie.

Čiže tejto skupine ľudí by ste vysvetľovali, že ide o vakcínu na klasickej báze, ktorá spôsobuje menej nežiaducich účinkov….

….no pozor, tu ste povedali nepravdivú informáciu. Nežiaducich účinkov po očkovaní je extrémne málo a nemali by sme o očkovaní hovoriť z pohľadu nežiaducich účinkov. Nuvaxovid nemá menej nežiaducich účinkov. Každá jedna vakcína pracuje s imunitou. Podpora imunity sa môže spájať s tým, že táto imunita spraví nejakú chybu. Je úplne jedno, či ide o starú alebo novú vakcínu. Ide o strach, ktorý ľudia majú. Komplikácie očkovania sú také maximálne ojedinelé, že sa nedajú porovnávať s komplikáciami, ktoré riešime s covidom. Táto informácia sa nejako stratila. Nebojíme sa, že zomrieme na covid, ale bojíme sa, že zomrieme na vakcínu. Na covid zomierali stovky ľudí denne, ale boli sme vystrašení z jedného úmrtia, ktoré sa spojilo s očkovaním.

Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek hovoril, že sa Nuvaxovidom zaočkujú státisíce ľudí. Doposiaľ sa tam predregistrovalo len okolo 7 500 záujemcov.

Na Slovensku sme zažili veľmi obdobnú vec so Sputnikom. Mysleli sme si, že oveľa viac ľudí sa dá zaočkovať vakcínou, ktorej viac veria. Netreba mať veľké očakávania ani od inej vakcíny. Očkovaciu kampaň treba viac cieliť. Všeobecní lekári sa doposiaľ mohli do očkovacieho procesu zapojiť len po namáhavom byrokratickom procese, preto len malá časť z nich očkuje proti covidu. Oni musia byť hlavným ťahúňom, aby sme doočkovali rizikových ľudí.

Všeobecní lekári sa však bránia tým, že nestíhajú. Majú veľa preventívnych vyšetrení, covidových pacientov, strávia hodiny vypisovaním PN…

Očkovanie u nás nefunguje ako v zahraničí. Som v kontakte s všeobecnou lekárkou, ktorá pracuje v Austrálii. Tam je bežnou praxou, že na jeseň si predvolávajú pacientov na očkovanie proti chrípke. Väčšina tých ľudí sa proti chrípke skutočne zaočkuje. To na Slovensku nefunguje. V rámci podaných dávok proti chrípke na populáciu sme na chvoste EÚ. Toto je vec, s ktorou treba na Slovensku pracovať a ktorú treba výrazne posilniť. Preventívne očkovanie má obrovské výsledky, ale na Slovensku sa nedeje. Mysleli sme si, že strach z covidu ľudí automaticky privedie k očkovaniu, ale naša staršia populácia nie je zvyknutá dať sa zaočkovať proti ničomu.

Bolo správne upustiť od povinného očkovania rizikových skupín?

Bolo to politické rozhodnutie, nie medicínske. Povinné očkovanie mohlo zachrániť množstvo životov a ušetriť veľa peňazí zdravotníctvu.

Kedy očakávate vrchol omikron vlny?

Vrchol očakávam posledné dva februárové týždne. Pred Veľkou nocou by sme mali byť v klesajúcich číslach infikovaných a vracať sa k normálnemu spôsobu života. Aj ministerstvo zdravotníctva očakáva, že na konci marca sa život vráti do bežných koľají a začnú sa vypínať opatrenia. Ale to sa deje už aj teraz.

Ešte stále máme covidpasy.

Ale nie režim OTP.

Vstup do prevádzok a na hromadné podujatia sa predsa stále podmieňuje covidpasom.

Áno, ale v zamestnaniach sme toto opatrenia už prehodnotili a na konci marca budú predstavitelia štátu nútení uvoľniť aj zvyšok opatrení.

Prečo si to myslíte?

Musí to tak byť. Únava z opatrení je taká veľká, že sa už aj tak nedodržiavajú. Štát síce vyžaduje, aby sme používali covidpasy, ale veľká časť poskytovateľov služieb ich nekontroluje. Ak je opatrenie nevymožiteľné, je zbytočné tváriť sa, že ho máme. Ak štát nevie a nechce pravidlá vymáhať, nemal by ich požadovať. Extrémne to znižuje dôveru v štátne inštitúcie.

Čiže pre zdravie spoločnosti je lepšie od opatrení upustiť?

To nie, ale opatrenia nemajú žiaden vplyv, lebo ľudia sa podľa nich nesprávajú. Kolega z Dánska mi spomínal, že aj keď sa tam opatrenia zrušili, ľudia ich ešte vo veľkej miere dodržiavajú z osobnej zodpovednosti.

V Česku sa od štvrtka ruší preukazovanie covidpasom a vláda už avizovala, že certifikát sa postupne nebude ukazovať v podstate nikde. Je to schodný scenár?

Je len otázka času, kedy takéto rozhodnutie padne aj u nás.

Bude to riziko?

Riziko je tu vždy, ale podľa toho, ako sa omikron správa v iných štátoch, uvoľnenie opatrení v tomto období nemení záťaž nemocníc. Udialo sa to tak v Dánsku, kde sa síce musia nosiť respirátory, ale nemocnice sa nenaplnili podľa pôvodných predpokladov.

Čiže na vnútroštátnej úrovni si zrušenie covidpasov viete predstaviť?

Myslím si, že sa to udeje všade.

Spomenuli ste respirátory, tie ostávajú v interiéri povinné aj v štátoch, ktoré uvoľňujú opatrenia. Bude to novota, ktorá s nami ostane?

V nejakej forme určite, lebo to má zmysel. Opíšem to na svojom dieťati. Keď začalo na jar chodiť do škôlky s rúškom, za dva mesiace sme ani raz neboli chorí. V polovičke júna sa rúška prestali v školských zariadeniach používať a syn bol chorý dvakrát za dva týždne. V období respiračných ochorení majú rúška obrovský význam. Pomáhajú nielen s covidom, ale aj s inými respiračnými ochoreniami.

Častokrát ste spomínali jeseň a to, ako sa bude pandémia vyvíjať na opačnej pologuli. Čo očakávať v jeseni?

(smiech) Musel by som byť prorok, aby som vedel, čo bude na jeseň. To, čo tu teraz máme, sme v novembri vôbec netušili. Vtedy sa objavili prvé správy o omikrone v Juhoafrickej republike a v priebehu štyroch mesiacov už je to v celom svete. Covid ma naučil jednu vec: prílišný optimizmus škodí a veci sa vždy obrátia inak, ako by som chcel. (úsmev) Mojím prianím je, aby sme mali štandardnú jeseň s mierne zvýšeným počtom respiračných ochorení a dúfam, že nebudeme musieť reprofilizovať celé nemocnice, ako sa to deje dnes. Indície nasvedčujú tomu, že by to tak byť mohlo, ale dúfam, že ma nič iné neprekvapí.

Čiže uvidíme, či nevznikne v Juhoafrickej republike nový variant.

Presne tak. Aj molnupiravir funguje tak, že geneticky rozvráti vírus, čím ten vytvára neživotaschopné klony. Aj z pohľadu našej snahy bojovať s vírusom sa môže stať, že sa objaví niečo ďalšie. Všetko vždy závisí od nekontrolovaného šírenia a vnímavej populácie. Každým dňom pandémie sa pre koronavírus zatvárajú vrátka a stráca počet ľudí, ktorí by sa mohli infikovať. Omikron premorí obrovské množstvo ľudí, a preto bude pre vírus ťažšie ďalej sa šíriť. Dúfam, že sa niekam posunieme. Ale nemôžem s istotou tvrdiť, že to tak bude.

Budeme si držať palce. Nikto sa po omikrone nechce učiť ďalšie písmená gréckej abecedy.

(úsmev) Dúfam v to, že na jeseň síce dôjde k vzostupu infekčných ochorení, ale nie v takom rozmere ako doposiaľ. Náznaky spojené s omikronom mi dávajú väčšiu nádej, že tomu tak bude.


Ďalšie články