Kuriak z OĽaNO, ktorý hlasoval proti obrannej zmluve: Zatriasla dôverou voličov. Za napätie na Ukrajine môžu skôr USA

Pri hlasovaní proti obrannej zmluve s USA u mňa zavážila skutočnosť, že slovenskí občania ju odmietali, a to v dosť veľkej prevahe. Téma zatriasla dôverou voličov, pričom môžeme očakávať ich odliv od koalície. Nevidím zmysel v tom, aby sme obrannou dohodou v rámci NATO dávali Američanom nejakú nadstavbu. Najmä keď vieme, že Američania nie vždy dodržiavali dohody, hovorí poslanec Milan Kuriak z OĽaNO.

Boli ste z klubu OĽaNO jediný konzervatívny kresťanský poslanec, ktorý hlasoval proti obrannej dohode. Pôvodne sa však hovorilo, že viacerí kresťanskí konzervatívci z klubu dohodu nepodporia. Prekvapilo vás, že ste v tomto zostali v zásade osamotený?

Prekvapilo ma, že som bol jediný. Aj keď aj o kolegyni Romane Tabák sa dá povedať, že je konzervatívna.

Hlasovala proti Záborskej novele o pomoci tehotným ženám.

To je pravda, svojím spôsobom sa však snaží veriť v Boha a hľadá sa. Boli sme dvaja, tak aby som na ňu nezabudlo. Po rozhovoroch pred hlasovaním som rátal s tým, že budeme aspoň štyria. Bolo to veľmi ťažké hlasovanie. Na každom kolegovi som videl, že vnútorne zápasí. Aj ja som zápasil s tým, ako hlasovať, hoci som bol od začiatku naklonený tomu, že budem hlasovať proti. Približne mesiac som hľadal argumenty, ktoré by ma presvedčili podporiť túto dohodu. Je to pre mňa aj hodnotová otázka. Neľutujem, ako som hlasoval, hoci to bolo ťažké rozhodnutie.

Čo u vás najviac zavážilo?

Nie som politik, ktorý by sa snažil vytĺkať politické body – to je u mňa na poslednom mieste. Pri tomto hlasovaní zavážila skutočnosť, že slovenskí občania to odmietali v dosť veľkej prevahe. Aj pri mojej komunikácii so starostami, podnikateľmi a rôznymi ľuďmi mi žiaden z nich nepovedal, že obrannú dohodu podporuje. Hovoril som aj s primátormi Zvolena a Sliača. Nie sú to ľudia, ktorých stretnete trebárs v krčme, sú to vzdelaní ľudia, ktorí úspešne vedú svoje obce, zastupujú široké spektrum občanov a tí ich majú radi. Keby sa aspoň jeden vyjadril v prospech dohody, ale to sa nestalo. Bolo to ťažké obdobie, ale aj druhýkrát by som hlasoval proti.

Väčšina Slovákov si podľa prieskumov prijatie tej zmluvy nepriala a ešte väčšia časť nechce americké jednotky na našom území. Minister obrany Jaroslav Naď po prijatí dohody povedal: „Boli sme na križovatke, či sa vydáme cestou demokracie, slobody a garantovania ľudských práv, alebo cestou diktatúry a tyranie.“ Vydali sme sa cestou demokracie, keď si väčšina ľudí uzavretie zmluvy s USA nepraje?

(povzdych) Jaroslava Naďa som poznal ešte predtým, ako sa stal ministrom. Vážim si ho, ale s týmto vyjadrením sa nestotožňujem.

Akému tlaku ste čelili v klube, aby ste zahlasovali za prijatie zmluvy?

Boli výmeny názorov, ale tie sú pri všetkých dôležitých hlasovaniach a pokladám to za správne. Venovali sme tomu veľa hodín a vyrozprávali sme sa k tejto téme občas až nad rámec. Bolo to ťažké obdobie. Nehovorím, že sa udialo bez tlakov, ale všetko bolo v rámci dôležitej témy. Som typ človeka a politika, ktorý si radšej veci vyrozpráva či vykričí – občas aj tvrdšie.

Takže sa kričalo.

Zvyšoval sa hlas, ale ja to schvaľujem. Veľké veci sa nezrodia bez komunikácie. Dôležité je, aby sa človek správne rozhodol. Mal som veľa stretnutí a rozhovorov, ale nemôžem povedať, že by som mal po hlasovaní dôvod na niekoho sa hnevať. Práveže sa mi páčilo, že keď som jasne vyjadril svoj postoj a to, že nedokážem hlasovať inak než proti, nikto na mňa vo finále nevytváral tlak, hoci bol veľký záujem na tom, aby sa dohoda schválila. Keď predseda klubu pochopil, že je to pre mňa hodnotová otázka, nevyvíjal na mňa tlak a nepresviedčal ma. Bolo to tvrdé, ale patrí to k politike.

Povedať, že tí, ktorí boli proti zmluve, smerovali Slovensko na cestu diktatúry a tyranie, uráža väčšinu voličov. Neobávate sa, že sa koalícia ako celok stáva vládou menšiny a odháňa od seba konzervatívnych voličov, a nielen tých, k iným politickým subjektom?

Táto téma zatriasla aj dôverou voličov. Predpokladám, že odliv voličov je možný. Keď som bol v procese hľadania argumentov, komunikoval som osobne aj telefonicky s rôznymi ľuďmi a vnímal som, že aj medzi voličmi OĽaNO je signifikantná skupina ľudí, ktorí majú rovnaký názor ako ja. Po hlasovaní som pochopil, že ani v politickej línii som neurobil nič zlé, lebo približne 20 percent voličov OĽaNO zdieľa môj názor. Rozhodol som sa teda v zhode s nimi. Na druhej strane nám to určite nejakých voličov aj pridá. Ide tu o životy ľudí, ktorí žijú v blízkosti letísk, ktoré bude americká armáda využívať. Nechcem, nedajbože, privolávať, čo by sa mohlo stať v prípade konfliktu.

Obávate sa, že by sa letiská mohli stať potenciálnym terčom útoku v prípade konfliktu USA a Ruska?

Je to reálne. Podpisom tejto dohody sa zvýšila šanca, že budeme väčším terčom, hoci niekto tvrdí opak.

Čo vám ešte na zmluve prekáža?

Je toho viac. O veľa bodoch v zmluve nebude rozhodovať parlament, ale stačí rozhodnutie ministerstva obrany alebo bezpečnostnej rady. Obávam sa, pretože nevieme, aký minister bude v budúcnosti na poste a ako bude rozmýšľať. Pre druhú stranu bude jednouché využiť maximum z tejto dohody pre svoje záujmy a nie pre záujmy občanov Slovenska.

Obhajcovia dohody argumentujú, že je to štandardná zmluva, ktorú so Spojenými štátmi uzavrela väčšina štátov NATO.

To tak celkom neplatí, najmä s ohľadom na súčasnú vyhrotenú situáciu. Je úplne iné, ak takúto zmluvu niektoré štáty podpísali trebárs do roku 2000. Ani v roku 2019, kedy túto zmluvu uzavrelo Maďarsko, ešte nebola situácia taká vyhrotená. Neporovnával by som to. V tejto situácii je táto zmluva veľmi zle načasovaná. Od roku 2004 sme v NATO a platí, že keby bol hociktorý štát vojensky napadnutý, ostatné štáty ho musia chrániť. Nevidím zmysel v tom, aby sme touto dohodou dávali Američanom nejakú nadstavbu. Najmä keď vieme, že Američania nie vždy dodržiavali dohody.

Hovoríte napríklad o invázii do Iraku, ktorú uskutočnili napriek kritike niektorých európskych členov NATO?

Áno, napríklad.

Kto je podľa vás viac zodpovedný za súčasné napätie na Ukrajine – Rusko alebo USA?

Dovolím si povedať, že USA.

Prečo?

Na základe doterajších skúseností s tým, v koľkých štátov sa USA dokázali vojensky angažovať.

Rusko zabralo Krym, poslalo vojakov na Donbas. Je nástupcom Sovietskeho zväzu, ktorý mal výbojnú politiku.

Hovorím o posledných desaťročiach. Nemôžeme sa obracať len k roku 1968. Aj keby bola opačná situácia a mali by sme mať dohodu na rovnakej úrovni s Ruskom, nesúhlasil by som s tým. Rusko sústreďuje vojská na ukrajinských hraniciach, ale v porovnaní s USA je to rozdiel. Rusi sú na svojom území. V teritóriu, kde sa Rusko nachádza, nevyvíja iniciatívu, aby sa vojensky približovalo k hraniciam USA. Ale opačne to tak nie je. Bývam necelých 270 kilometrov od poľského letiska, kde v minulom týždni pristálo desať vojenských lietadiel s vojakmi a muníciou. Vnímam to ako dosť veľký rozdiel. Spojené štáty sa až príliš iniciujú a sústreďujú na strednú časť Európy.

Líder OĽaNO Igor Matovič sa len tri roky dozadu vyjadril, že USA rozsievajú demokraciu dynamitom. Aký názor má vlastne Igor Matovič na túto obrannú dohodu?

Nekomunikoval som s pánom Matovičom priamo na túto tému. Vláda túto dohodu jednoznačne schválila, ale neviem, či tam minister financií vtedy bol. Páči sa mi na ňom, že predtým, ako išla dohoda do parlamentu, nevyvíjal na nás žiaden tlak. V danom období som s ním jedenkrát telefonoval a čakal som, či mi bude chcieť niečo povedať aj k tejto téme, ale nezmienil sa o tom ani slovkom. Poslancom nechal voľnú ruku, aby hlasovali podľa svojho svedomia.

Nevychádza tento Matovičov postoj z toho, že žiadne zahranično-politické postoje nemá? Je človek kontradikcií. Raz povie, že USA šíria demokraciu dynamitom, ale za ministra obrany si zvolí Jaroslava Naďa, ktorý je jedným z najviac proamerických politikov na Slovensku. Potom si na výročie sovietskej invázie zavesí na sociálnu sieť obrázok s popisom „dnes nepredávame ruskú zmrzlinu, vysvetlite deťom prečo“, aby neskôr doviezol ruskú vakcínu Sputnik a kritizoval odporcov Ruska na Slovensku. Má Matovič v otázke zahraničia len politiky alebo aj nejaké vlastné názory?

Určite má vlastné názory, ale v tejto dôležitej téme asi nechcel poslancov ovplyvňovať. To urobil veľakrát. Vyjadrí svoj názor a povie svoj pohľad, ale ani pri jednom dôležitom hlasovaní som od neho nezažil nátlak. Je to moja osobná skúsenosť, hoci niektorí hovoria opak. Pri hlasovaní o TANAP-e to vyzeralo, že rozhodne len jeden hlas. Matovič sa ma vtedy pýtal, ako sa rozhodnem. Povedal som, že to bude asi otázka poslednej sekundy, ale bol som viac naklonený hlasovať proti. Vtedy prešiel pozmeňovací návrh kolegu Jána Mičovského, o ktorom viem, že je odborník. On presadzoval, aby prešli všetky lesy a na poslednú chvíľu som hlasoval za. Matovič na mňa však netlačil, hoci som povedal, že sa rozhodnem v poslednej chvíli. Minister financií má svoj názor, hoci sa k medzinárodnej politike veľmi nevyjadruje. Pred eurovoľbami sa však naozaj vyhranil proti politike USA a NATO.

Ale je otázne, do akej miery išlo o populizmus a kde začínali jeho názory.

Z jeho strany to určite nebol populizmus a to hovorím ako človek, ktorý je 12 rokov pri OĽaNO. Aj na dávnejšej tlačovej konferencii povedal, že o vojenských základniach by sa malo rozhodnúť v referende.

Pri OĽaNO ste 12 rokov, najskôr ste boli dobrovoľníkom, poslancom ste dva roky. Hlásite sa ku kresťanskému konzervativizmu. S výnimkou teraz kresťanskí konzervatívci v OĽaNO sklonili hlavy, ale pri hlasovaní o Záborskej novele hlasovala veľká časť liberálnych poslancov proti a zákon nakoniec neprešiel. Ako hodnotíte prácu kresťanských konzervatívcov vo vládnej koalícii?

Určite spokojný nie som. Ochrana počatého života je pre mňa veľmi dôležitá téma. Bol som spolupredkladateľom oboch návrhov Anny Záborskej. Nechcem povedať, že sme zlyhali, ale dvakrát to neprešlo o jeden hlas. Skutoční konzervatívci, ktorí sa nepretvarujú, hlasovali za Záborskej návrh, a to je pevné jadro, ktoré bude až do konca hlasovať za hodnotovo konzervatívne veci.

Hlasovanie je jedna vec, liberálov z koalície však nevedia primäť k tomu, aby ich podporili. Neprešiel Záborskej zákon, teraz hrozí, že neprejde ani rodičovský bonus Milana Krajniaka alebo že bude schválený len vo veľmi oklieštenej podobe. Hovorilo sa o konzervatívnej revolúcii, ale zatiaľ vidíme skôr bezzubosť a prechod konzervatívnych voličov k opozícii.

Nečudujem sa celkovému odlivu voličov. Je to dôsledok covidu. Od prvého dňa sme dostali do vienka pandémiu a viem, koľko nepríjemných rozhodnutí nás to stálo aj z pohľadu konzervatívcov.

Pre pandemické opatrenia.

Kostoly a neprimerané rozhodnutia konzília odborníkov, ktoré vláda schválila. Vyše roka som pri každom zatvorení kostolov chodil za obomi premiérmi, písal listy a doprosoval sa, aby sa kostoly otvorili. Nie som žiaden fanatik, dokonca by som mohol byť ešte lepším veriacim, ale otázka zatvorených kostolov sa ma bytostne dotýkala. Som veľmi rád, že aj vďaka mojej iniciatíve sa v otázke sprístupnenia bohoslužieb veriacim veľakrát ľady pohli. Zúčastňoval som sa aj na rokovaniach konzília odborníkov a rokoval s nimi na rovinu o ochrane, viery, cirkvi a práv veciach.

Iniciujem aj väčšie kroky do budúcna, aby sa určili jasné pravidlá a hranice, kde ešte môže rozhodovať vláda. Myslím si, že cirkev by mala mať väčšie slovo. Zo strany biskupov ma prekvapilo, že neprejavili väčší záujem na otvorení kostolov. Sme vnímaní tak, že v OĽaNO neexistujú skutoční katolíci. Navštívil som preto niektorých biskupov a presviedčal ich o opaku. Biskupi tým boli veľmi povzbudení. Nie je nás všetkých až tak počuť, ale keď ide do tuhého, sme tam. V parlamente je stále dosť veľká sila, ktorá dokáže uchrániť morálne hodnotové veci.