10. februára, 18:01

Ruský stratég: Štáty s infraštruktúrou NATO sa stávajú možným cieľom nášho útoku

Ruský stratég: Štáty s infraštruktúrou NATO sa stávajú možným cieľom nášho útokuFoto: Chatham House London, CC BY 2.0, wikimedia

Ak si odmyslíme občasné citáty a parafrázy slov Vladimira Putina alebo jeho ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ruský pohľad v diskusiách o súčasnej kríze na rusko-ukrajinskej hranici väčšinou chýba. Preto Daniel Kaiser spravil rozhovor so Sergejom Karaganovom, profesorom pre medzinárodnú politiku v Moskve, ktorému sa už Štandard venoval v niekoľkých článkoch. Karaganov síce nikdy nebol zamestnaný vo vládnej alebo politickej funkcii, napriek tomu je vďaka svojmu prepojeniu a vplyvu na zahraničnopolitický establišment niekedy nazývaný „ruským Kissingerom“. Rusi boli v 90. rokoch slabí a naivní. To sa už nesmie opakovať. Západ má množstvo vlastných problémov, kolabuje pred očami a potrebuje nejakú výhovorku. To je hlavný dôvod hier proti Rusku, hovorí v rozhovore Karaganov.

Musím začať horúcou novinkou. Americké tajné služby vraj zistili, že Rusko chystá nejaké falošné video s mŕtvymi civilistami na povstaleckých územiach, zrejme po ukrajinskom nálete. Vraj to video má poslúžiť ako zámienka na inváziu na Ukrajinu. Britská ministerka obrany Liz Trussová v tejto súvislosti hovorí priamo o šokujúcich dôkazoch.

Keby som mal radiť ruskej vláde, ako sa v podobných prípadoch správať, radil by som jej, nech každú takúto správu ihneď odmietne ako lož. Niekedy sa síce spätne môže to či ono ukázať ako čiastočne pravdivé, ale prevažná väčšina toho, čo posledné roky vychádza od našich náprotivkov na Západe, sú čisté klamstvá. Niekoľko rokov proti nám vedú propagandistickú vojnu za účelom destabilizácie Ruska. Ja osobne sa o také odhalenia nezaujímam. Hoci chápem, že pre vás musí byť ťažké pochopiť, čo presne sa deje.

Prečo myslíte, že proti vám Západ vedie propagandistickú vojnu? Aký by mala účel?

Posledných zhruba pätnásť rokov Západ rýchlo stráca pozície vo svete. Ešte v 80. rokoch mal vo svete dosť ťažké postavenie, potom sa rozpadol Sovietsky zväz. Z viacerých dôvodov, ale nasledujúcich asi pätnásť rokov to Západu dávalo príležitosť cítiť sa ako víťaz. Potom sa ale svet začal vracať do normálu. Západ stráca, a to zúfalo rýchlo. Pochopiteľne také poníženie ťažko vstrebáva. Nás pocity poníženého Západu až tak veľmi nezaujímajú, my chceme férový medzinárodný systém.

Proti komu, na akých presne frontoch Západ stráca? Myslíte Afganistan, Irak a podobne, prípadne ešte niečo väčšie?

Myslím to nielen geopoliticky, hovorím aj o morálnej degradácii. Západ stráca na každej úrovni. Vrátane našich priateľov v Európskej únii, aj tá zjavne nastúpila na dráhu úpadku. Ale je to na vás, ako si s tým vývojom poradíte.

Aký cieľ teraz sleduje Rusko v ukrajinskej kríze? U nás sa predpokladá, že si Ukrajinu chcete podrobiť.

My si myslíme, že NATO je – teda nie, že si to myslíme, NATO je agresívny spolok. Má históriu agresívnych vojen, ktorá začína rokom 1999 a prepadnutím Juhoslávie. Neskôr armády členských štátov NATO podnikli inváziu do Iraku, výsledkom sú stovky a stovky tisíc mŕtvych. A potom je tu agresia voči Líbyi. Počas studenej vojny bolo NATO obranným spoločenstvom, dnes je agresívnym spolkom s kriminálnou históriou. Dnes je NATO hlavným zdrojom konfrontácie v Európe. Je ako choroba. Chceli by sme túto chorobu liečiť, kým zachváti Európu.

Európu, alebo bývalé republiky Sovietskeho zväzu?

Európu. Samozrejme. Je to rakovina Európy.

Takže vy aj nás chcete zachrániť pred rakovinou?

Nejdeme zachrániť vás. Vás sme zachránili pred Hitlerom. Zachránili sme Európu pred Napoleonom, s veľkými nákladmi a, samozrejme, v koalícii s ďalšími štátmi. Zachránili sme Európu niekoľkokrát. Dnes sa staráme o náš vlastný záujem. Avšak prospech z toho bude azda mať celá Európa.

A o čo presne sa usilujete teraz, prečo je blízko ukrajinskej hranice cez stotisíc ruských vojakov?

Sú tam z dvoch dôvodov. Jednak aby sme odradili ukrajinský režim pred pokusom zaútočiť na Donbas [v časti ukrajinského Donbasu existujú od roku 2014 dve separatistické republiky, Donecká a Luhanská, celkovo v nich žije vyše troch miliónov ľudí, pozn. red.]. Tento útok by so všetkou pravdepodobnosťou viedol k zničeniu toho, čo zostalo z ukrajinského štátu. Ale my tam žiadnu vojnu nechceme a nepotrebujeme. Po druhé, prítomnosťou našich vojakov tlačíme na našich západných partnerov, aby sa im vrátil rozum a aby spolu s nami začali seriózne budovať taký systém bezpečnosti v Európe, ktorý bude férový a životaschopný.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.