10. februára, 15:36

Moderní ľudia žili v Európe oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Obývali ju spoločne s neandertálcami

Moderní ľudia žili v Európe oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Obývali ju spoločne s neandertálcamiNezanedbateľná časť chromozómu X nášho druhu Homo sapiens, ktorý sa dedí po matke, pochádza od neandertálcov respektíve archaických praľudí. Týka sa to však iba skupín dnešného ľudstva mimo subsaharskej Afriky. Foto: Michael Hofreiter, Kurt Fiusterweier/TASR

Vedci objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54 000 rokov. To potvrdzuje, že moderný človek bol v Európe o viac ako 10.000 rokov skôr, než pôvodne predpokladali. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy stanice BBC, ktorá sa odvoláva na štúdiu uverejnenú vo vedeckom časopise Science Advances.

Neandertálci sa do Európy dostali pred 400 000 rokmi. Podľa doterajších poznatkov rod vyhynul pred 40 000 rokmi, tesne po tom, ako sa na územie dostal Homo sapiens.

Objavy výskumníkov však naznačujú, že tieto dva rody (Homo sapiens a Neandertálci) sa mohli spoločne nachádzať na rovnakom území po dobu viac ako 10 tisíc rokov. Podľa odborníkov to potvrdzuje aj starší výskum z roku 2010, v ktorom vedci zistili, že až 2 percentá DNA moderného človeka sa zhodovalo s genetickou informáciou neandertálcov.

Medzinárodný tím expertov, pod vedením Ludovica Slimaka z Univerzity v Toulouse od roku 1990 odhalil dvanásť vrstiev zemských usadenín. Výskum prebiehal v skalnom jaskynnom previse Grotte Mandrin na juhu Francúzska, v údolí rieky Rhôna. Čím hlbšiu vrstvu vedci odkryli, tým staršie fosílie v nej mohli nájsť. Následné nálezy datovali pomocou rádiokarbónovej metódy.

Podľa dôkazov obýval človek rozumný túto jaskyňu pôvodne len 2 000 rokov. V plytšej vrstve totiž výskumníci našli pozostatky po neandertálcoch, ktorí v oblasti žili 20 000 rokov.

„Vieme dokázať, že Homo sapiens sa na tomto území nachádzal o 12 tisíc rokov skôr, ako sme doposiaľ predpokladali. Následne však jaskyňu obývali opäť neandertálci. Toto prepisuje dejiny, ako ich doposiaľ poznáme,“ uviedol Slimak.

Štúdia vyvracia aj teóriu, podľa ktorej neandertálci vyhynuli s príchodom rodu Homo sapiens.

„Moderní ľudia neprebrali moc zo dňa na deň. Občas mali prevahu neandertálci, inokedy Homo sapiens. Tvorila sa tým istá rovnováha,“ uviedol pre BBC profesor Chris Stringer z londýnskeho Prírodopisného múzea.

Vo vrstve „E“, ako ju vedci označili, sa našli už spomínané 54 000 rokov staré pozostatky detskej stoličky moderného človeka a kamenných nástrojov. Podobne vytvorené nástroje boli objavené aj na ďalších miestach v údolí Rhôny, ale aj v Libanone. Doposiaľ však vedci netušili, aký rod ich používal.

Schopnosť organizovať sa, vytvárať sociálne skupiny a budovať spoločné vedomosti bola podľa Stringera nakoniec výhoda moderných ľudí, ktorá zaistila nášmu rodu dominanciu nad neandertálcami.

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.