USA nie sú zárukou mieru, Žilinkove pripomienky ignorovali. Poslanec OĽaNO píše, prečo nepodporil DCA

Na snímke poslanec NR SR Milan Kuriak (OĽaNO) počas rokovania 18. schôdze parlamentu 2. decembra 2020 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR Na snímke poslanec NR SR Milan Kuriak (OĽaNO) počas rokovania 18. schôdze parlamentu 2. decembra 2020 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

Z objemného poslaneckého klubu OĽaNO hlasovali proti dohode s USA iba dvaja poslanci. Po Romane Tabák svoje dôvody pre nesúhlas prezradil aj Milan Kuriak. Skloňuje napríklad nesúhlas väčšiny slušných ľudí s prítomnosťou vojsk USA, zvýšenie rizika vojenského konfliktu alebo ignorovanie pripomienok generálneho prokurátora. Hovorí aj o zapojení Spojených štátov do množstva konfliktov a túto krajinu vraj nepovažuje za záruku mieru a pokoja.

Zákonodarný zbor SR včera odsúhlasil obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými. Za hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti nej bolo 60. Len zopár hodín nato prišiel z Prezidentského paláca oznam, že hlava štátu Zuzana Čaputová dokument podpísala. Zmluva tým definitívne vstúpila do platnosti.

Najväčší podiel na jej schválení malo v parlamente koaličné hnutie OĽaNO. Užšiu vojenskú spoluprácu so zaoceánskou veľmocou podporilo až 45 z 50 jeho poslancov. Traja poslanci na hlasovaní chýbali a iba dvaja hlasovali proti jej prijatiu, menovite Romana Tabák a Milan Kuriak.

Tabák očakávala stanovisko ústavných sudcov

Prvá menovaná svoje pohnútky ozrejmila už krátko po hlasovaní na sociálnej sieti. Dokument známy pod skratkou DCA (Defence Cooperation Agreement) nepodporila z troch dôvodov, pričom skonštatovala, že tak urobila so zreteľom na svoje najlepšie svedomie a presvedčenie.

Slovensko je podľa Tabák členom NATO a je to pre ňu postačujúca garancia bezpečnosti. Očakávala tiež posúdenie zmluvy zo strany Ústavného súdu, o čo prezidentku v otvorenom liste žiadali niektoré osobnosti. A napokon vraj vníma postoje a nálady Slovákov a údajne je jasné, že väčšina z nich so zmluvou nesúhlasí. Tabák mohla mať na mysli nedávny prieskum agentúry Median, podľa ktorého by prítomnosť americkej armády na Slovensku prekážala dvom tretinám opýtaných.

Kuriak: Je to pre mňa hodnotová téma

V stredu večer motívy svojho rozhodnutia objasnil aj jej poslanecký kolega Milan Kuriak. Tvrdí, že v tejto veci ho neovplyvnil tlak opozície, ale iba vlastné vnútorné presvedčenie. „Táto téma je pre mňa hodnotová,“ povedal poslanec, ktorý predtým pôsobil v komunálnej politike.

Kuriakovi prekáža skutočnosť, že dohoda môže zvýšiť riziká vzniku vojnového konfliktu, USA nevníma ako garanta svetového mieru a väčšina slušných ľudí so znením dokumentu podľa neho nesúhlasí. Podobne ako Tabák, aj on vníma ako problém nepreskúmanie dohody Ústavným súdom či neakceptovanie ani jednej z 35 pripomienok generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Nižšie vo svojom stanovisku sa zmieňuje aj o znížení kvality života občanov bývajúcich v blízkosti letísk Kuchyňa a Sliač alebo o nerovnosti zmluvných strán.

Okrem iného má pochybnosti, že „sľúbené investované prostriedky vo výške 100 miliónov USD nemusia byť poskytnuté, nakoľko musia byť schválené USA Kongresom. Tiež nie je záruka, že suma pokryje náklady spojené s 10 + 1-ročnou prítomnosťou amerických vojsk na území SR“.

„Mám obavu o bezpečnosť SR práve podpisom samotnej dohody je všeobecne známe, že sú to práve USA, ktoré v posledných desaťročiach boli zapojené do množstva vojenských konfliktov na celom svete… Kde je napísané, že krajina, ktorá bude viesť konflikt s USA, nezaútočí na vojenské sily nachádzajúce sa na území SR?“ pokračoval politik.

Kuriak má navyše obavy, či podpis dohody ešte viac prehĺbi nedôveru občanov Slovenska voči Severoatlantickej aliancii. V tejto súvislosti odkazuje na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého až polovica tunajšej populácie viní z narastajúceho napätia na východnej hranici práve NATO.

V línii s názorom šéfa?

Slová koaličného poslanca, aspoň čo sa všeobecného hodnotenia zahraničnej politiky Washingtonu týka, vo veľkej miere korešpondujú so staršími vyjadreniami šéfa jeho strany OĽaNO Igora Matoviča. Ten pred eurovoľbami v roku 2019 vyhlásil, že „USA šíri demokraciu dynamitom“.

Schválenie obrannej zmluvy v parlamente však kladne hodnotili viacerí vládni predstavitelia. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ubezpečil, že dohoda nepredstavuje koniec slovenskej suverenity. „Nikto nám tu nejde navoziť jadrové zbrane, ani sem neprídu tisíce vojakov s cieľom napadnutia Ruska,“ deklaroval. Ako zhodnotil, debata o obrannej dohode demaskovala opozíciu. Neváži si podľa neho parlament ani občanov. „Strana, ktorej nominanti sa priznávajú k závažným trestným korupčným činom, a zároveň extrémisti sa spájajú,“ povedal.  

„Bolo to zásadné rokovanie aj pre mňa. Chcel som vidieť, či je vládna koalícia za to, aby tu naďalej bola demokracia, sloboda, prosperita a všetko to, čo sme chceli už od roku 1989. A stalo sa. Je to veľký moment,“ komentoval zase minister obrany Jaroslav Naď.

https://standard.sk/167113/americki-spojenci/

Ďalšie články