10. februára, 08:36

Americkí spojenci

Americkí spojenciFoto: Pavol Zachar/TASR

Čo ukázalo hlasovanie o vojenskej dohode s USA.

Vojenskú dohodu s USA schválilo 79 poslancov. Číslo ani výsledok neprekvapili, skôr niektoré okolnosti, ktoré budú mať závažné dôsledky.

Začnime s vyhlásením ministra Naďa: „Boli sme na križovatke, či sa vydáme cestou demokracie, slobody a garantovania ľudských práv alebo cestou diktatúry a tyranie.“

Akoby si minister obrany nebol vedomý, že hlasoval proti názoru väčšiny spoločnosti (demokracia?), pričom jeho patetický výlev o ľudských právach a tyranii je čistý nezmysel. Dobre to ale ilustruje, na akú cestu sa vydali politici tejto vlády. Ich správanie bude mať dôsledky aj pre iné politiky, keďže vládni politici si začínajú zakladať na tom, že zastupujú menšinu a považujú to za ochranu demokracie. Čoraz viac budú riešiť to, čo znamená princíp legitimity. Presnejšie nedostatku legitimity.

Rovnako prekvapilo zdržanie sa hlasovania u Borisa Kollára. Čo presne chcel týmto postojom demonštrovať? Že sa nevie alebo že sa bojí rozhodnúť? Ako s tým idú dokopy jeho reči na podporu zmluvy pred hlasovaním? Jedno aj druhé ho robí okrajovým a nepodstatným. Nespráva sa ako politik, ktorý má názor a podľa toho hlasuje.

Tretím zlyhaním je správanie kresťanských poslancov z klubu OĽaNO. Viacerým z nich sa zmluva nepozdávala, v súkromí hovorili, že s ňou nesúhlasia. Nedokázali však počas celej diskusie zdvihnúť hlavu, povedať argument a rozumne a primerane formulovať svoj postoj. A nedokázali ani hlasovať inak ako za. Jedinou výnimkou je Milan Kuriak. Aj to bude mať svoje dôsledky.

Boli časy, keď sa KDH, ktoré bolo súčasťou vlády (!), dokázalo postaviť a hlasovať proti vojne v Iraku. Ten tlak bol vtedy nepomerne väčší ako to, čo sme videli dnes. Konzervatívna politika mala vďaka tomu zmysel a keď potom prišlo na občianske vojny a vyháňanie kresťanov z Blízkeho východu, na Slovensku boli politici, ktorí mali pri ich obrane integritu. Nie vďaka tomu, že robili zbierky na charitu po roku 2015, ale vďaka postoju v rokoch 2002 až 2003, keď sa o invázii Iraku rozhodovalo.

Aj to bude mať dôsledky. Dnes sa v kuloároch špekuluje o spájaní KDH a KÚ pred najbližšími voľbami.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.