Taliban sa vydal do sveta, chce peniaze. Čo za ne svet chce?

Afganistan je z hľadiska západných spojencov prehratá vojna a odstrašujúci exemplár do zbierky neúspechov. Ale to, že Taliban bol ochotný priletieť vyjednávať do Európy o budúcom štátnom usporiadaní, naznačuje, že jeho víťazstvo má mnoho tienistých stránok. Spolu s cudzincami zmizli z Afganistanu aj obrovské toky peňazí zo západných rozpočtov, na ktorých mnoho miestnych podnikateľov a ich zamestnancov založilo svoju existenciu, a tieto financie nemá čo nahradiť. Peniaze, ktoré mal bývalý Afganistan uložené v cudzích bankách, sú zmrazené. Zdanlivo banálne služby ako platba kartou alebo doručovanie zásielok zo zahraničia prestali fungovať.

Jedna z prvých zahraničných ciest talibanských vládcov viedla v septembri 2021 do Číny, ale napriek všetkým úsmevom pred objektívmi sa nezdá, že by Číňania boli ochotní nový režim len tak vydržiavať na svoj účet. O ťažbu nerastných surovín v Pekingu nepochybne mať záujem budú, ale kým sa podarí vybudovať na to príslušnú infraštruktúru, bude to trvať celé roky. Afganistan má problémy, ktoré celé roky rozhodne nepočkajú: štyridsaťmiliónový štát si nedokáže ani vypestovať dostatok potravín na vlastnú obživu a hrozí mu hlad. Hladné obyvateľstvo by mohlo byť pre nových vladárov ešte nebezpečnejšie ako vyhnaná Amerika, pretože pozná všetky ich slabosti, zbraní má dosť a s prázdnym žalúdkom nemá zas tak veľmi čo stratiť.

V tejto situácii je asi jediným darcom, ktorý je ochotný otvoriť naplnenú peňaženku, neveriaca Európa, ale ani Európa nie je taká naivná, aby dávala svoje peniaze len tak za nič. Na rozdiel od Palestínčanov, Talibanu nikdy nenapadlo, že by si pre verejnú spotrebu mal kultivovať imidž utláčaných chudákov. Naopak, radi vystupovali tak trochu „mačovsky“ a dominantne. Čo znamená, že dnes z európskych neveriacich nevytlčú žiadne peniaze zadarmo, ale budú musieť urobiť nejaké reálne ústupky, napríklad vo vzdelávaní žien a pôsobení cudzích organizácií na svojom území.

Je len vecou Európanov, do akej miery príležitosť využijú na to, aby nejako výraznejšie stlmili excesy talibanskej vlády, ale rovnako je zrejmé, že ani v Afganistane sa nedá dvakrát vstúpiť do rovnakej rieky. Miera gramotnosti od prelomu storočia vzrástla, určitá časť obyvateľov sa naučila západné jazyky, rozšírilo sa pripojenie k internetu a nová vláda nemá schopnosti na to, aby okolo krajiny vybudovala veľkú informačnú stenu. Početná afganská diaspóra je v každodennom online kontakte so svojimi príbuznými doma a sprostredkováva im informácie o vonkajšom svete. Keď niekto odišiel z krajiny v 90. rokoch, akoby zmizol úplne a prestal mať na dianie vo svojej vlasti akýkoľvek vplyv.

Tieto vonkajšie vplyvy budú ťahať Afgancov čiastočne na západ, čiastočne na (čínsky) východ, ale v oboch prípadoch preč od pôvodnej predstavy čisto islamského emirátu, za ktorý bojovali zakladatelia Talibanu na konci minulého storočia. Ani Saudská Arábia, ktorej peniaze a vplyv za vznikom pôvodného Talibanu stáli, sa tu už veľmi angažovať nebude, veď jej nový faktický vládca princ Muhammad sa sám pustil do predtým neslýchaného modernizačného programu priamo u seba doma. Víťazi s bradami ovládajú dobre umenie gerilového boja. Teraz sa budú musieť naučiť to, ako vo svete roku 2022 riadiť veľký a pritom zaostalý štát v podmienkach mieru.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.