Dôchodcom v Česku je lepšie a bude im ešte lepšie ako starým ľuďom na Slovensku

V krízových dňoch, keď ceny potravín a energií letia nahor, ťahajú za najkratší koniec dôchodcovia. Česi sa po januárovej valorizácii chystajú dvíhať dôchodky v lete znovu, na Slovensku budú musieť vydržať penzisti s tým, čo majú. A majú už teraz menej.

Slovenská vláda nemieni až na drobné opatrenia prijímať nové opatrenia na zmiernenie dosahov rekordného rastu cien potravín a energií. Stačilo to, čo sa prijalo už minulý rok. Takto sa vyjadril cez víkend predseda vlády Eduard Heger. Do prijatých opatrení zarátal zregulované ceny energií pre domácnosti, mzdové prilepšenie verejným zamestnancom či odmeny seniorom za zaočkovanie.

Česká vláda ide na rozdiel od slovenskej konať ďalej. Minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka cez víkend potvrdil, že po januárovom valorizovaní dôchodkov môžu penzisti rátať v júli s ďalším zvýšením. Pridať sa im môže po prepočte v priemerne až 40 eur mesačne. Presné a záväzne čísla budú známe v polovici februára.

Slovenská vláda: Už sme dali, viac nebude

Dôchodky na Slovensku stúpli od januára tohto roka o 1,3 percenta. Takýto rast vypočítali z takzvanej dôchodcovskej inflácie. V tej sa zohľadňuje rast nákladov dôchodcovských domácností, pričom sa vychádza z údajov prvého polroka. Pre januárové dôchodky tak platí, že išli hore tempom rastu cien v domácnostiach penzistov za prvých šesť mesiacov minulého roka.  

Na Slovensku dostávajú penzisti od roku 2020 popri valorizovaní navyše takzvaný 13. dôchodok. V závere minulého roka si tak podľa výšky dôchodku prilepšili o 50 až 300 eur. Pri priemernom dôchodku 505 eur predstavoval vianočný bonus takmer 200 eur.

Ak by sme tieto údaje zrátali, vlaňajší 13. dôchodok vzali ako preddavok na rok 2022 a rozpočítali to na 12 mesiacov, potom priemerný dôchodok na Slovensku stúpne tento rok na 528 eur, čo je o 4,5 percenta viac ako vlani.

Predseda vlády Heger považuje za prilepšenie dôchodcom aj bonus do 300 eur, ktorý dostávajú ľudia nad 60 rokov po zaočkovaní. To sa však netýka iba dôchodcov a takéto prilepšenie je podmienené prijatím vakcíny proti covidu.

Cenový nárast pri potravinách bude tento rok pre dôchodcov najbolestivejší, lebo na potraviny míňajú viac zo svojich príjmov ako ostatní obyvatelia. Pritom len za január by mali podľa analytikov poskočiť ceny potravín o viac ako osem percent.  

Česi zdvihnú dôchodky ešte raz

V Česku sa valorizujú dôchodky na základe jedného z dvoch kritérií – podľa nárastu spotrebiteľských cien alebo podľa zvyšovania reálnych miezd. Pri druhom ukazovateli sa hľadí na to, čo si môžu pracujúci ľudia skutočne dovoliť kúpiť za zvýšené platy.

Dôchodky sa upravujú podľa toho ukazovateľa, ktorý vyjde pri výpočtoch väčší. Nárast cien sa zohľadňuje celý, zo zvyšovania reálnych cien sa berie polovica. Takýmto prístupom sa sleduje, aby dôchodky stíhali za rastom cien alebo aspoň z polovice za príjmami zarábajúcich.

V Česku sa upravujú dôchodky podobne ako na Slovensku vždy k januáru. Majú však poistku, ak ceny mimoriadne poskočia. V priebehu roka sa dôchodky môžu zvýšiť opäť, ak rast cien presiahne medziročne päť percent. To sa stalo práve teraz.

V januári očakávajú v Česku infláciu na úrovni vyššej ako päť percent. Do piatich mesiacov tak podľa zákona musia dôchodky dvíhať. Dôležité je, akú januárovú infláciu namerajú. Tento údaj zatiaľ nemajú, ale druhé zvyšovanie dôchodkov bude určite v júli.

Všetko závisí od nameraného čísla. Čím rýchlejší rast cien, tým väčšie prilepšenie. Zatiaľ to pre dôchodcov vyzerá nádejne, Česká národná banka predbežne odhaduje januárovú infláciu na vyše deväť percent. Priemerný dôchodok by tak od polovice júla mohol stúpnuť aj o vyše 1 000 korún (približne 40 eur).

Českým penzistom narástli po valorizovaní platy už od januára. Oproti minulému roku budú dôchodky vyššie o 5,2 percenta a priemerná výška stúpne na 16 280 korún, čo je 672 eur. O pol roka môžu počítať s ďalším zvýšením, takže medziročne poskočia o dvojciferné číslo.

Lepší život v starobe u susedov

Slovensko a Česko, ktoré boli v minulosti desaťročia v spoločnom štáte, majú k dôchodcom rozdielny prístup. Pri mechanickom porovnaní sa dá konštatovať, že českí dôchodcovia sú na tom výrazne lepšie ako slovenskí a tento rok sa rozdiel medzi nimi ešte zvýrazní. Vlani mali priemerné dôchodky vyššie o viac ako sedem percent, tento rok by rozdiel mohol dosiahnuť možno aj 12 – 13 percent. Na Slovensku sa nič také neočakáva, ak vláda predsa neurobí zmeny.

K rozdielu medzi dvoma modelmi ešte treba pridať, že českí dôchodcovia nad 85 rokov dostávajú tento rok k penzii 1 000 korún (zhruba 40 eur) navyše. Na Slovensku takéto niečo neexistuje.

Od roku 2023 budú ďalej českí dôchodcovia poberať 500 korún (20 eur) mesačne navyše za každé vychované dieťa. Na Slovensku sa uvažuje nad rodičovským bonusom, podľa ktorého by mali rodičom priplácať na dôchodok ich pracujúce deti. Osud tejto reformy je však zatiaľ nejasný, hoci nástroj je už zakotvený v ústave.

Iný je prístup k energiám a česká vláda musí pri dôchodkoch myslieť aj na ne. Na Slovensku sú domácnosti pred energetickým cenovým šokom uchránené reguláciou viac ako v Česku, ale len dočasne. Od budúceho roka sa zohľadnia v cenách trhové cenové skoky z tohto roka.

Mechanicky porovnávať slovenských a českých dôchodkov sa síce dá, ale výpovedná hodnota tohto porovnania sa o niečo znižuje, preosejúc základné vstupné parametre a zohľadniac niektoré zjednodušenia. Napríklad na Slovensku už niektorí ľudia poberajú dôchodok z druhého piliera. Nie je ich však veľa a platby z neho sú v dôsledku zdecimovania tohto piliera predchádzajúcimi Ficovými vládami iba okrajové.

Prepočty sú cez kurz českej koruny k euru, ktorý v poslednom čase zakolísal, teraz sa spevňuje. O niečo iná je cenová úroveň, v Česku je všeobecne nižšia ako na Slovensku. Pomer priemerného dôchodku k priemernej hrubej mzde je tiež iný, na Slovensku 43 percent, v Česku 40 percent.

No v zásade platí, že hranice sú voľné a rovnako pohyb medzi nimi vrátane usídľovania u susedov. Preto sú mechanické porovnania dôležité. Ak sa napríklad skončený vysokoškolský študent rozhoduje, či po štúdiu v Česku tam ostane aj žiť, robí to podľa nich.