Zvládať pandémiu sa darilo len prijímaním vládnych opatrení. Obmedzovanie ekonomickej aktivity sa snúbilo s poskytovaním špeciálnej pomoci. Dôsledkom je nebezpečný rast zadlženia. Zrkadlo nám nastaví budúci rok. Nemôžeme byť zdraví i bohatí.

Dnes si málokto spomína, ale slovo hospodárska kríza sa intenzívne ohýbalo už koncom minulého roka. Ekonomický rast sa spomaľoval, cítili to Nemci, Slováci i Česi.

Týždenník Trend položil vlani v novembri niekdajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi otázku, čo bude príčinou očakávanej hospodárskej krízy. Odpoveď bola jednoduchá – náš rast je postavený na dlhu, a teda je neudržateľný. Inými slovami, do svetového hospodárstva sa vtláčajú nové peniaze a je iba otázka času, kedy nám to ekonomická realita spočíta.

Kde sme po roku?

Kríza ozaj prišla. Dôvod je úplne iný, ako varovali ekonómovia. Pandémia nového koronavírusu. Postupne, ako čínsky vírus obletel svet, ochromil celé štáty. Pozatváral obyvateľov do ich domovov, obmedzil výrobu, prerušil cestovanie, skresal medzinárodný obchod.

A záchrana na krízu? Podpora celých odvetví, podnikateľov, obyvateľov zo strany vlád. Prostredníctvom tlačenia nových peňazí. Nová kríza sa vykupuje odsunutím starej krízy do budúcna. A s oveľa väčšími následkami, lebo nekrytých peňazí bude vo svete oveľa viac.

Keď sa pozrieme na náš atlantický priestor, takto konali v Spojených štátoch rovnako ako v Európskej únii. Len v USA vyrobil štát v uplynulom rozpočtovom roku končiacom sa v septembri protikoronový dlh prevyšujúci tri bilióny dolárov, čo predstavuje 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Slovensko nie je vo vyspelom svete výnimkou. Do ekonomiky vtláča peniaze priamymi dotáciami či oželením daňových či odvodových príjmov. Bola iná možnosť?

Dotácie na pracovné miesta raz vypršia

Tento rok sa Štandard pýtal viacerých ministrov, prečo a ako Slovensko prijímalo uvedené opatrenia.

Najväčšia pomoc ekonomike plynula z rezortu práce. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny vynaložilo do konca novembra na udržanie pracovných miest vyše 650 miliónov eur. Na porovnanie, je to suma, do ktorej sa vmestia všetky tohtoročné výdavky štátu na vedu, šport a podporu bývania dohromady.     

Minister práce Milan Krajniak je presvedčený, že sú to dobre minuté peniaze. Už keď nie pre iné, tak za ekonomicky opodstatnené považuje zachraňovať zamestnanosť. Ak sa raz človek dostane na úrad práce, náklady štátu na jeho znovuzamestnanie sú vyššie ako podpora na zachovanie existujúceho pracovného miesta.   

Nič to však nemení na veci, že oproti minulému roku sa miera nezamestnanosti na Slovensku zvýšila. Ku koncu novembra dosiahla podľa údajov z úradov práce 7,4 percenta. Pripomeňme že takto pred rokom bola na úrovni 4,9 percenta.

Veľkým otáznikom je, čo sa stane s pracovnými miestami po skončení pomoci. Nejde len o firemných zamestnancov, ale aj o živnostníkov, samozamestnávateľov. Avizovaná pomoc sa má skončiť budúci rok v marci, potom príde hodina pravdy.

Pomoc áno, záujemcov málo

Ministra hospodárstva Richarda Sulíka bolo najviac počuť s vyjadreniami, aby biznis fungoval, kým sa len dá. Zároveň zdôrazňoval, aby sa pomoc poskytovaná ako kompenzovanie za opatrenia prijaté vládou proti šíreniu koronavírusu prideľovala adresne. Inak môže podľa neho ekonomike skôr uškodiť a neprispeje k jej oživeniu.

Možno práve apel na adresnosť spôsobil, že programy pomoci, čo prijíma rezort hospodárstva, sa používajú menej, ako sa očakávalo. V rámci prvej vlny pandémie vyplatili nájomcom necelých 40 miliónov eur, hoci pôvodný odhad počítal s päťnásobkom tejto sumy.

Podobný problém môže nastať pri cestovnom ruchu, ale z iného dôvodu. Aj tu sa ráta s razantnou podporou v celkovej hodnote 100 miliónov eur. Problémom je, že schému spustili v polovici decembra, teda deväť mesiacov od prijatia prvých obmedzujúcich vládnych opatrení. Mnohým podnikateľom už nemusí pomôcť, lebo biznis opustili.

Podobnú schému na pomoc cestovnému ruchu spustili v polovici decembra na ministerstve dopravy a výstavby. To zas svedčí o mnohokoľajnosti podporných schém a následných problémoch so zrozumiteľnosťou pri informovaní potenciálnych príjemcov.

Svoje o tom asi vedia v kultúre. Koncom novembra, teda osem mesiacov po pritají prvých reštriktívnych opatrení, prišiel rezort s ponúkanou pomocou kultúre a kreatívnemu priemyslu. Následný nízky záujem o získanie podpory prekvapil aj samu ministerku Natáliu Milanovú. Na ministerstve financií jej na tento účel veľkoryso otvorili konto a ona zápasila s nezáujmom zo strany žiadateľov.

Zo strany vlády je čo naprávať

Keď si to zhrnieme, štát ekonomike pomáhal-nepomáhal. Na jednej strane tu bola ochota vyčleniť špeciálne zdroje. Napokon, sám štát spôsobil obmedzeniami problémy, preto sa takáto ochota očakávala. Potvrdil to sám minister financií Eduard Heger, ktorý pre Štandard povedal, že v zlých časoch musí štát pomáhať. Aj za cenu zadlžovania, pretože po svojom predchodcovi nezdedil žiadne rezervy.

Často však zlyhávali nástroje, na ktorých štát staval ponúkanú pomoc. Kým v rezorte práce sa to pomerne darilo, pretože zjavne pomohli zabehnuté mechanizmy z minulosti, inde to bolo horšie. Ministri pracovali s kapacitami a zaužívanými modelmi, aké zdedili po predchodcoch.

To však ľudí, firmy nezaujíma. Právom očakávajú, že ak štát niečo spôsobil, má povinnosť to naprávať. Nech bol úmysel akýkoľvek chvályhodný, keďže vláde skutočne išlo o zastavenie šírenia epidémie.

Z decembrového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska vyplynulo, že vláda pandemickú situáciu nezvláda, pomoc podnikateľom je pomalá a nedostatočná. Vzorka respondentov bola síce obmedzená, no i tak ide o vážny signál. Vo vláde načim popremýšľať, čo ešte spraviť, aby sa peniaze urýchlene dostali tam, kde ich treba najviac. Bez byrokracie a administratívnej zložitosti. A vhodnou informovanosťou.

Niekedy stačí ozaj málo – sústrediť informácie o pomoci a nárokovateľnosti na jej čerpanie v jednom informačnom bode. Kto sa dnes chce uchádzať o pomoc, musí prácne loviť informácie na internetových stránkach viacerých ministerstiev a tam si overovať, či má na ňu nárok.

Budúci rok nastaví zrkadlo

Nie, určite nie je dobré, ak sa má ekonomický rok hodnotiť úrovňou pomoci biznisu zo strany vlády. No nedá sa inak. Na firmách a živnostníkoch je postavená ekonomika. Ak sa bez vlastnej viny dostali do problémov, najdôležitejšie je, aby sa z nich dostali.

Bol to výnimočný rok, zažili sme pandémiu, aká tu bola naposledy pred sto rokmi. A z nej vyplývali obmedzenia, ktoré bola vláda nútená prijať.

Ak sa pozrieme na okolité štáty, postupovali približne rovnako. I výsledky majú podobné. To treba vláde Igora Matoviča uznať. Ba možno to považovať za úspech, pretože kostrbatý spôsob prijímania opatrení a najmä ich prezentovanie zo strany vlády predznamenávali oveľa väčšie problémy.  

Zrkadlo pravdy nám nastaví ekonomika budúci rok. Dnes sa valí systém určitou zotrvačnosťou, mnohé problémy ostávajú skryté. Obnažia sa po skončení pomoci budúci rok a vypustení ekonomiky zo skleníka. Tam už môžeme za susedmi zaostávať. Ktovie, možno vďaka povestnej slovenskej prispôsobivosti ich azda predbehneme. Uvidíme.

Jedno je však isté. Slovensko tento rok vstúpilo do obdobia rekordného zadlžovania. Účet ešte nie je vystavený. Ale uvedieme aspoň pár suchých prediktívnych čísel.

Národná banka Slovenska predpovedá na tento rok pokles ekonomiky o 5,8 percenta. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 6,6 percenta HDP. Dlh vlády by sa mal zvýšiť na 60 percent HDP. Ani jeden z údajov nie je povzbudivý.

Nedá sa byť zdravý i bohatý

Budúci rok sa Slovensko bude ďalej zadlžovať. Prispeje k tomu hlavne predpoklad, že vláda minie o polovicu viac prostriedkov, ako vyberie na daniach a v iných príjmoch. Vyrobí nový dlh za 8 miliárd eur. Aby sme si uvedomili, aké to je číslo, môžeme si predstaviť, že budúci rok bude vláda na dlh financovať vzdelávanie, vedu, šport, verejný poriadok, bezpečnosť, poľnohospodárstvo, životné prostredie a kultúru dohromady.   

Ak pred rokom bývalý minister financií predpovedal, že celosvetovú krízu spôsobí hospodársky rast založený na dlhoch, teraz môžeme povedať, že kríza prišla z iného, nečakaného dôvodu. Spôsobila, že už nemáme hospodársky rast a dlhy nám predsa ďalej rekordne rastú.

Rok 2020 bol týmto výnimočný. Zachránili sme sa a budeme počítať, koľko nás to stálo. Pestovanie ilúzie, že na všetko sú peniaze, stačí ich vytlačiť, sa snúbili so strachom z nákazlivej choroby. Úlohou politikov je vyviesť nás z pandémie s čo najmenšími stratami a zároveň vracať nás do reálneho sveta. Každý špás niečo stojí. Nemôžeme byť aj zdraví i bohatí.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.