Azerbajdžan chce z kresťanských chrámov v Náhornom Karabachu vygumovať všetky arménske nápisy

Zámer, ktorý bude mať za následok poškodenie aj tisícročných kresťanských svätýň, Baku zdôvodňuje všeobecne neuznávanou a pseudovedeckou teóriou.

Azerbajdžanský minister kultúry Anar Karimov vo štvrtok na tlačovej konferencii oznámil, že v krajine už vytvorili komisiu, ktorá má za úlohu odstrániť všetky „fiktívne nápisy, čo Arméni napísali v albánskych religióznych budovách“. Pracovná skupina by podľa jeho slov mala pozostávať z „miestnych aj medzinárodných expertov“.

Vláda v Baku svoj plán na vymazanie akýchkoľvek arménskych stôp zo sakrálnych budov v spornom regióne, ktorého časť dostala pod kontrolu v roku 2020 po takzvanej druhej vojne o Náhorný Karabach, opiera o vlastnú teóriu. Podľa nej všetky kresťanské chrámy na území Azerbajdžanu vybudovali kaukazskí Albánci. Túto teóriu vytvoril ešte v 50. rokoch 20. storočia azerbajdžanský historik Zija Bunijatov. Podľa jeho názoru sa arménske nápisy na miestnych chrámoch objavili až v 19. storočí, keď región dobyla Ruská ríša a presídlila doň arménske rodiny.

Územie Náhorného Karabachu v minulosti skutočne kontrolovalo okrem iných aj Kaukazské Albánsko. Išlo o kráľovstvo, ktoré spolu s Gruzínskom a Arménskom dominovalo ranostredovekému južnému Kaukazu, avšak na rozdiel od ostatných dvoch spomenutých do dnešných dní neprežilo. Jadro jeho obyvateľstva tvorili pravdepodobne viaceré lezginské kmene, ktorých pozostatkom sú pravoslávni Udinovia žijúci dnes už len v dvoch vysokohorských dedinách v Azerbajdžane a jednej v Gruzínsku.

Hoci Kaukazské Albánsko, podobne ako Gruzínsko a Arménsko, prijalo kresťanstvo a budovalo na svojom území aj kresťanské chrámy, je veľmi nepravdepodobné, že stojí za všetkými sakrálnymi budovami v Náhornom Karabachu. Tento ranostredoveký štát definitívne zanikol ešte v ôsmom storočí v dôsledku arabskej invázie – teda pred výstavbou prevažnej väčšiny karabašských chrámov.

(viac…)