Ruský spravodajský portál The Insider zverejnil v piatok dokumenty, údajne obsahujúce plán Kremľa pre riešenie krízy v Bielorusku. Informácie majú pochádzať z Úradu prezidenta RF pre medziregionálne a kultúrne vzťahy so zahraničím, na čele ktorého stojí generál Služby zahraničnej rozviedky RF (SVR) Vladimir Černov.

Hoci k dokumentom získaným z neoficiálnych zdrojov treba vždy pristupovať obozretne, plán prezentovaný The Insider zodpovedá tomu, čo experti na región predpovedajú už mesiace. Lukašenko skončil a Moskva sa pokúsi využiť stále prevažne proruskú orientáciu väčšiny Bielorusov s cieľom vytvoriť vlastnú opozíciu, ktorá dlhoročného lídra odstaví od moci kontrolovaným spôsobom. Ide zároveň o ďalší náznak zmeny ruského prístupu ku krajinám v oblastiach, ktoré považuje sa svoju zónu záujmu.

Ukradnutá revolúcia?

Prvým zverejneným dokumentom je prepis vystúpenia Černova pri neznámej príležitosti z 3. októbra tohto roku, na ktorej generál rozviedky varuje pred dlhodobou neudržateľnosťou situácie v Bielorusku. V štáte sa podľa jeho slov prehlbuje „masová nespokojnosť s prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorá sa čím ďalej, tým viac začína prejavovať aj v prostredí úradníckej vrstvy“. Moskva by podľa jeho slov mala reagovať presadením reformy bieloruskej ústavy a prenesením moci z prezidenta na parlament pod kontrolou proruských strán. „Je nevyhnutné dať voličom, ktorí sú negatívne naladení proti vláde, avšak pozitívne sa stavajú k Rusku (to je väčšina z nich), možnosť získať svoje zastúpenie alebo dokonca väčšinu v bieloruskom parlamente. Vnútorná aj zahraničná politika krajiny sa tak stanú viac predvídateľnými,“ navrhol Černov.

Druhý zverejnený dokument, „Stratégia postupu v Bieloruskej republike“, konkretizuje jednotlivé plánované kroky Kremľa. Prvým z nich by malo byť získanie kontroly nad väčšinou vznikajúcich politických strán v Bielorusku, pričom paralelne s tým by Rusko malo zabezpečiť zdroje pre vytvorenie budúceho politického hnutia. Súčasne by mala prebiehať aj identifikácia 1200 kandidátov pre účasť v najbližších parlamentných voľbách. Kremeľ podľa tohto dokumentu zároveň počíta aj s menej priaznivými variantami vývoja. Pre takýto prípad navrhuje dokument vytvoriť „informačnú infraštruktúru pre udržanie spoločenského a politického vplyvu“ v susednom štáte. Prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa má byť šírenie informácií prostredníctvom masmédií, YouTube, služby Telegram a sociálnych sietí, ale aj pomocou miestnych organizácií a lokálnych lídrov s vplyvom na obyvateľstvo.

Posledným zverejneným dokumentom je program bábkovej proruskej strany s pracovným názvom „Právo ľudu“. The Insider na základe analýzy programu strany dospel k záveru, že Kremeľ sa chce pokúsiť presmerovať pozornosť nespokojných Bielorusov od sfalšovaných volieb smerom k „ústavnej reforme“. Hlavným naratívom strany má byť odpor k revolúciám, čo je taktiež postoj blízky súčasnej ruskej vládnej garnitúre. „Nie sme zástancami násilných revolúcií a ani revolučných zmien. Sme zástancovia zásadných reforiem, ktoré vytvoria pevné predpoklady a mechanizmy pre zabezpečenie dôstojnosti občanov aj Bieloruskej republiky,“ píše sa v pripravovanom programe strany.

Vývoj podľa novej príručky Kremľa

Po tom, ako v auguste v Bielorusku prepukli masové nepokoje proti sfalšovaným prezidentským voľbám, objavili sa názory, že vývoj v tomto štáte sa uberá ukrajinskou cestou, a možno očakávať skorú silovú reakciu zo strany Moskvy. Mnohí experti na región však vzápätí poukázali na skutočnosť, že Kremeľ po tom, ako sa nechal vtiahnuť do konfliktu na východnej Ukrajine, zmenil svoju stratégiu pre prípad ohrozenia lojálnych režimov. 

Nová stratégia je charakteristická opatrenejším a sofistikovanejším prístupom, ktorý sa zakladá na využívaní politického, diplomatického a ekonomického vplyvu a nespolieha sa primárne na silové riešenia. Danú zmenu stratégie okrem iného vidieť pri opatrnom prístupe Moskvy k zamatovej revolúcii v Arménsku, v dôsledku ktorej padol Kremľu spriatelený režim a nahradil ho opatrne prozápadný bývalý novinár a aktivista Nikol Pašinjan. Rovnako zdanlivo pasívne Moskva reagovala aj na tohtoročné vypuknutie vojny o Náhorný Karabach, kde Tureckom podporovaná azerbajdžanská armáda porazila miestnych arménskych separatistov. Kremeľ sa ani v tomto prípade nehrnul do otvorenej vojenskej podpory Arménov, pričom rozhodne zasiahol až v momente, keď sa úplne zrútil južný front a do rúk Azerbajdžanu padlo strategicky kľúčové mesto Šuša.

Rusko sa tak vďaka tomu, že sa nehrnulo do silového riešenia revolúcie ani vojny, vyhlo sankciám aj zhoršeniu svojej reputácie, pričom dosiahlo viac než si mohlo priať. Pašinjanov režim je po prehranej vojne oslabený a závislý na Rusku ako nikdy pretým, pričom ruským vojakom sa bez jediného výstrelu podarilo zabezpečiť si vojenskú prítomnosť v Náhornom Karabachu – de iure území Azerbajdžanu.

Dokumenty publikované portálom The Insider preto v tomto kontexte nepôsobia z hľadiska možného preferovaného postoja Moskvy voči situácii v Bielorusku nedôveryhodne. Plán Kremľa zároveň s ohľadom na jeho nedávne úspechy nemusí byť nerealistický. Ohrozujú ho však dva hlavné faktory, z ktorých prvým je charakter bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Ten sa v minulosti už opakovane prejavil ako vierolomný oportunista, ktorý vie, kedy má hlavu skloniť a kedy ju môže opäť zdvihnúť. Lukašenko nateraz s Moskvou, ktorá mu pravdepodobne sľúbila „zlatý padák“, spolupracuje. Otázkou však zostáva, či si Lukašentko po štvrťstoročí pri moci dokáže pripustiť, že jeho dni na čele štátu sú spočítané.

Druhým faktorom je čas. Ak nedôjde k zmene moci v Bielorusku dostatočne rýchlo, miestne obyvateľstvo, ktoré sa tradične k Rusku stavalo vždy pozitívne, môže začať meniť svoj názor a s ním aj širšiu geopolitickú orientáciu. Hoci Rusko Lukašenkov stále viac represívny režim podporuje len veľmi chladne a odmerane, v očiach bežných Bielorusov sa môže postupne stať spolupáchateľom jeho zverstiev.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0