Nový ústavný zákon umožní vláde predlžovať núdzový stav opakovane a prakticky neobmedzene.

Poslanci Národnej rady po Vianociach na 20. schôdzi schválili vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon (č.227/2002 Z. z.) o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu. Hoci novela prešla len o jeden hlas, prešla pomerne jednoznačne. Kým pri prvom hlasovaní pred sviatkami chýbal na schválenie jediný hlas, tentokrát za zmenu ústavného zákona hlasovalo 91 z 93 hlasujúcich, prítomných bolo spolu 94 vládnych poslancov. Všetci vládni poslanci hlasovali za, zdržala sa iba poslankyňa Katarína Hatráková (KÚ, OĽaNO), proti hlasoval poslanec Čepček, Ján Kerekréti nehlasoval (obidvaja OĽaNO). Poslankyňa Andrea Letanovská (Za ľudí) nebola prítomná. Na ústavné zmeny je potrebný súhlas 90 poslancov.

V novele došlo k tomu, že núdzový stav bude môcť vláda predlžovať prakticky neobmedzene, kým jej to bude schvaľovať parlament. Tomuto princípu už na ostatnej schôdzi oponovala poslankyňa Hatráková, hovorila o tom aj v našom podcaste. Poslankyni vadil presun kompetencií z parlamentu na vládu, pričom navrhla aj elegantný kompromis. Takýto mimoriadny stav by platil iba šesť, respektíve dvanásť mesiacov, potom by zákon expiroval. Namiesto dohody však čelila iba rastúcemu tlaku. Napokon sa zdržala.

Podľa novelizovaného zákona je núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane.

S predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas parlament, ale má na to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu, takže môže rozhodovať aj úplne posledný deň jeho trvania.

Dôležitou formulkou v novele je aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého je možné predĺžiť aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona. Bez tejto vety by nebolo možné predĺžiť ten súčasný, ktorý sa mal pôvodne skončiť 29. decembra.

Ďalšie podstatné zmeny

Okrem toho, že novela prináša možnosť predlžovať núdzový stav, je tu aj ďalšia podstatná zmena. Tou je časť ústavného zákona o bezpečnosti štátu, podľa ktorej je možné „obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto“. Oproti pôvodnému zneniu pribudlo slovné spojenie „nútený pobyt v obydlí“, teda de facto domáce väzenie.

Ďalej má byť podľa novely možné „obmedziť slobodu pohybu a pobytu“. Z novely pritom vypadla pôvodná časť zákona, podľa ktorej je toto možné len „zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie“. V upravenom zákone prijatom parlamentom nič o časovom ohraničení obmedzenia slobody pohybu nie je.

Bez Mikasa by novela neprešla

Novela zákona o bezpečnosti štátu v parlamente prešla len vďaka tomu, že hlavný hygienik Ján Mikas na poslednú chvíľu vydal vyhlášku, ktorá umožnila aj poslancom pozitívne testovaným na ochorenie Covid-19, aby sa zúčastnili na hlasovaní. Keďže ide aj o poslancov koaličných strán, bez ktorých by vláda nemala v parlamente ústavnú väčšinu na to, aby mohla zmeny v zrýchlenom konaní presadiť.

Šéf Úradu verejného zdravotníctva a hlavný hygienik Ján Mikas len deň pred hlasovaním o ústavných zmenách vydal vyhlášku, ktorá pozitívnym bezpríznakovým poslancom a ostatným vysokým predstaviteľom štátu umožňuje prísť do práce.

Počas hlasovania o novele boli poslanci s pozitívnymi testami v pléne oddelení od ostatných a do budovy parlamentu údajne prišli iným vchodom.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0