4. februára, 05:43

Psychiater: Marihuana spraví s deťmi za päť rokov to, čo alkohol za pätnásť

Psychiater: Marihuana spraví s deťmi za päť rokov to, čo alkohol za pätnásťPsychiater Ľubomír Gábriš. Foto: Osobný archív Ľ. Gábriša

Po pandémii vzrastie počet závislostí aj úzkostných porúch. Tieto problémy však nevytvorila pandémia, ale náš postoj k nej. Mladí vidia veľa ľahostajnosti, agresie, nulovú úctu k autoritám, bezhraničnosť, hovorí psychiater Ľubomír Gábriš. Problém vzniká už u rodičov. Nechcú mať pocit, že deťom dávajú to, čo tie deti potrebujú, ale chcú mať pocit, že sú skvelí. Hľadajú svoje vlastné potreby, ale nevidia potreby detí. Závislosť je aj spirituálny problém, viera možno neochráni pred závislosťou, ale mnohým pomôže postaviť sa na nohy. Vysoké tresty za drogy neodradia deti od ich používania, treba sa zamerať na prevenciu a výchovu. Irena Bihariová slovami „dnes húli každý“ zbúrala všetky hranice. Hurá systémy a moderné veci sa na nás rútia, ale nemôžeme sa nechať všetci prevalcovať.

Zakladali ste prvé resocializačné zariadenie na Slovensku, pohybujete sa v tejto brandži už 26 rokov. Čo sa za tie roky zmenilo?

Skôr ma mrzí, čo sa nezmenilo. Stále nemáme štatút terapeutických komunít, ktoré fungujú všade vo svete.

Čo by tento štatút zmenil?

Mnohým ľuďom by bolo jasné, že sme terapeutická komunita. Ľudia potrebujú buď krátkodobé, strednodobé alebo dlhodobé pobyty a mohli by sme kombinovať psychoterapiu s ergoterapiou. Vznikla by nadväznosť. Po krátkom pobyte v centre alebo psychiatrickom zdravotníckom zariadení by k nám mohli prísť závislí, ktorí by ešte potrebovali pokračovať v terapii.

Rozširovali ste časom kapacity resocializačného zariadenia?

Skôr zákonom pribudla možnosť starať sa aj o adolescentov vo veku od 15 do 18 rokov. Je to na dobrovoľnej báze alebo formou výchovného opatrenia. Získali sme akreditáciu, takže máme na jeden rok zafinancovaný počet miest a môžeme sa sústrediť len na prácu s klientami.

Ako sa pandémia podpísala na závislostiach a dopyte po resocializačných zariadeniach?

Minulý rok bolo klientov menej. Myslím si, že výsledky pandémie zistíme najskôr počas tohto roka. Štatisticky síce zistíme, že vzrástla spotreba nejakého produktu, ale závislosti sa neukážu hneď. Keď pominie pandémia a situácia sa uvoľní, objavia sa ľudia, ktorí to nezvládali, a budú potrebovať pomoc.

Aké sú vaše odhady v tomto smere?

Pôjde o nárast, ale netrúfam si odhadnúť aký veľký. Mnohí ľudia stratili počas lockdownu zamestnanie, ale obchody a donáškové služby fungovali. Zásoby alkoholu sa dali urobiť. Pred rokom sme mali problém obsadiť ženské miesta. Teraz sú plné a záujemkyne musíme odmietať, lebo ich nemáme kde prijať. Mali by sme byť na to pripravení.

Problémy nevytvára terajšia situácia, ale postoj ľudí k nej. To, ako jej čelíme, ako ju zvládame, čo hovoríme. Adolescenti vidia, ako sa správajú dospelí. Vidia veľa ľahostajnosti, agresie, nulovú úctu k autoritám, bezhraničnosť. Ako môže mať rodič, ktorý zhadzuje pred deťmi odbornú autoritu, svoju vlastnú autoritu? Na toto sa zabúda. Pandémia nevytvorila problémy, tie vytvoril náš postoj k nej. Naša zodpovednosť, vyjadrovanie, rešpekt, dodržiavanie hraníc.

Čiže problém vzniká už pri rodičoch?

Áno, to predtým nebývalo. Máme „internetových“ premúdrelých rodičov, ktorí nám po troch mesiacoch diktujú, ako máme ich deti liečiť. Dovtedy nezvládli výchovu ani dieťa, ale dnešní ľudia nie sú schopní pozrieť sa do zrkadla a uznať si, v čom je ich podiel. Hneď hľadajú vinníka a útočia na tých, čo majú vraj zodpovednosť za vzniknutý problém. Každý sa vzdáva viny. Ľudia si neuvedomujú svoje kompetencie. Veľa adolescentov sa stráca bez pomoci, lebo je nedostatok pedopsychiatrov. Nárast bude nielen v závislostiach. Obrovským spôsobom podľa mňa vzrastú depresívne poruchy a úzkostné stavy. Príčinou je správanie sa dospelých pred deťmi.

Čiže pandémia z nás vyplavila na povrch nedostatok pokory, zodpovednosti…

…pandémia to odhalila. Vždy to v nás bolo, len sme to v rýchlom tempe života dokázali skrývať a pomenovať iného vinníka. Teraz sa ukázalo, že nám chýba pokora a na vine sme my. Samozrejme, boli aj ľudia, ktorým pandémia ukázala, že ich spôsob života je neudržateľný a dá sa žiť aj inak. Ale vo všeobecnosti je medzi ľuďmi veľmi veľa agresie, nadávania a obviňovania. Nikto neberie zodpovednosť za to, ako sa vyjadrí, ale deti to vidia a počujú. Vštepí sa to do nich a prevezmú tento vzorec správania.

To vidíme aj u politikov.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.