Maloletí nám dôverujú, a tak ich nesmieme zradiť. Cirkev nevie komunikovať o prevencii

262856115_257896169580693_8750526822328182606_n Chiara Griffini. Foto: Bohumil Petrík

Zachráňme krásu nášho modelu vzdelávania a nájdime spôsoby, ako ho zachovať. Cirkvi chýba schopnosť komunikovať o prevencii. Od sebareflexie sme dospeli k spolureflexii, vraví v rozhovore pre Štandard talianska psychoterapeutka, ktorá vedie projekt na ochranu detí.

Chiara Griffiniová je psychoterapeutka, ktorá je na čele talianskeho projektu na ochranu maloletých s názvom Safe – vychovávať a prijímať. Projekt niekoľkých organizácií predstavili koncom vlaňajška na vatikánskej konferencii, na ktorej sa cez video prihovoril aj pápež František. Pred rokom tiež vyšla v taliančine kniha Nie je to aplikácia: Propagácia stáleho systému ochrany neplnoletých v cirkvi a spoločnosti, ktorú Griffiniová editovala.

V rozhovore prezradila, prečo v cirkvi dochádza skôr k zneužívaniu mužov než žien, aká je najlepšia starostlivosť o druhých a podelila sa aj o niektoré osvedčené postupy pri prevencii a ochrane neplnoletých.

Prečo sa kniha o ochrane detí volá Nie je to aplikácia?

Lebo aplikáciu môžete nainštalovať a odinštalovať, ak sa vám už nepáči. Ochrana maloletých však takáto nie je, musí byť súčasťou formácie tých, ktorí sa venujú deťom v cirkvi i spoločnosti. Vyžaduje si neustálu pozornosť, lebo je súčasťou súčasného vzdelávania.

Robí v tomto ohľade katolícka cirkev dosť?

Najprv z podnetu pápeža Benedikta XVI. a potom pápeža Františka sa cirkev angažuje v obnove povedomia o tomto jave vo vnútri cirkvi. Nejde len o problemtiku odpustenia, hanby, ale o to, aby sme ako dospelí boli dobrými správcami a animátormi detí, ktoré nám zverili. Lebo vždy, keď v cirkvi dôjde k prípadu zneužívania, dôjde k hriechu a hrozí, že spochybníme vieru našich bratov a sestier, lebo už nepočujú Ježišove slová: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne“ (Evanjelium podľa Matúša 19, 14).

Ako sú na tom iné organizácie a spoločenstvá?

Cirkev v tejto oblasti len začína. Nehovorila by som o tom, kto robí viac či menej, ale o odvahe, že cirkev začala hovoriť. Začali sme, aby sme dobre načúvali, dobre sa starali a aby sme mali dobrú prevenciu. To nielen pomáha odhaliť daný prípad ako zločin, ktorý treba stíhať, ale pomáha prispieť k uzdraveniu zranenia obete. Táto aktivita cirkvi teda môže pomôcť obetiam pri hľadaní spravodlivosti, ale dá im aj pocítiť, že v procese uzdravenia nie sú sami, ale v komunite s ostatnými.

Prečo sa zneužívanie maloletých v cirkvi vôbec vyskytlo?

Ja skôr podčiakujem, že formácia každého člena cirkvi sa má dotknúť toho, čo znamená mať voči niekomu autoritu. Zneužitie je úzko späté s témou moci. Ako narábať s mocou? Moc nie je len negatívna, ale je súčasťou „zdravej“ autority a sprevádzania.

Druhá vec je téma pohlavia, teda čo znamená zneužívanie mužov na rozdiel od žien? V cirkvi sú vo väčšine zneužívaní muži, lebo sú tu väčšie možnosti prísť s nimi do styku. Je to aj preto, že ženy vo svojej podstate skôr žiadajú o ochranu, pre mužov to, naopak, znamená zlyhanie. A keďže v cirkvi sú do týchto prípadov viac zapojení muži, cítia spoluvinu mlčania a pre muža je tak ťažšie zvrhnúť múr hanby než pre ženu. A to nehovorím ja, ale vedecké dôkazy, ktoré predstavili aj na vatikánskej konferencii o ochrane detí začiatkom novembra.

Aké osvedčené postupy by ste navrhovali?

Prvým je politika ochrany maloletých pre jednotlivé organizácie, ktorá má jasné nástroje pre prípad zneužitia a prevencie v organizácii aj vo vzťahu k iným inštitúciám. Takúto formáciu tiež treba začleniť do bežného vzdelávania, lebo ochrana detí si vyžaduje čas. Starostlivosť o vzťahy nie je improvizácia. Ako vraví pápež, máme byť „remeselníci vzdelávania“ a dobre využívať naše nástroje. Aj my dospelí sa máme zdokonalovať v našej emocionalite a vo vedomí, že maloletí nám dôverujú, a tak ich nesmieme zradiť.

Ešte spomeniem, že treba vytvoriť priestor na kultúrne debaty počnúc jazykom a obrazmi v literatúre a vo filme, aby sme mali odvahu hovoriť o týchto témach.

Pred rokom sa nanovo založilo Centrum na ochranu detí a zraniteľných osôb na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme (IADC). Ako to vnímate?

Je to výborné znamenie, že rôzne cirkevné spoločenstvá a útvary spolupracujú s rovnakým modelom prevencie. Prešli sme od ochrany a povedomí o škodách, zraneniach k propagácii zdravého vývoja. Je veľmi zaujímavé, akú prácu v tomto zmysle spravili združenia a organizácie ako Focolare, Comunione e Liberazione, ktoré začali vlastný proces prevencie a ochrany. Je dôležité spájať sa.

Odborníci vravia, že starostlivosť o druhých znamená starostlivosť o seba.

Jendoznačne s tým súhlasím, lebo toto posolstvo je jadrom nás, organizácií, ktoré sa tejto téme v cirkvi venujeme. Chceli sme, aby sa vychovávatelia a pedagógovia zastavili a zamysleli, čo dnes znamená byť mladý. Skôr než sa budeme zaoberať vývojom neplnoletých, hovorme o tom, do akej miery sme dospeli my. Vyžaduje si to sebareflexiu s spoločne s inými sme dospeli k spolureflexii.

A sme opäť na začiatku. Robí cirkev dosť? Objavujú sa totiž ďalšie správy o zneužívaní maloletých v krajinách i diecézach. A niektorí upozorňujú, že počet zneužívaní nie je presný a v skutočnosti môže byť nižší, ako uznáva francúzska správa o pedokriminalite, hoci cirkev takéto správy vraj nekriticky prijíma.

Nemali by nás zaujímať až tak čísla, aj keď je ich možno málo, ale to, prečo sa kvalita vzťahov v cirkvi, ktorá ešte požíva dôveru ľudí, poškvrní čo i len u niektorých. Ako som spomínala, hrozí, že sa to dotkne aj ostatných.

Nehovorila by som o pasívnej reakcii cirkvi, lebo nemá reagovať napríklad až tak na spomínané čísla, ale má byť proaktívna a napriek všetkému ukazovať krásu a to, že zmena je možná. A aktívne sa na nej má podielať. V zneužívaní nejde len o fyzické a psychické zranenia, ale spochybňuje sa i viera osoby a celej komunity, ktorá sa pýta, ako k tomu mohlo dôjsť.

Cirkev má vedieť aj komunikovať preventívne opatrenia a to chýba. V našom projekte Safe sme nezačali od udávania osôb, ale z iného konca: zachráňme krásu nášho modelu vzdelávania a nájdime spôsoby, ako ho zachovať.


Ďalšie články