Prezidentka má problém s integritou

Prejav prezidentky Zuzany Čaputovej chcel byť o morálnej kauze. Nesedí však v ňom takmer nič. Najmä nie integrita pani prezidentky.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa vyjadrila k medzinárodnej kríze NATO – Ukrajina – Rusko. Pokúsila sa nám sprostredkovať súčasnú krízu ako morálny príbeh. Bolo to však plné falošných tónov.

Rusko má legitímne práva? A to odkedy?

Po prvé. Prejav prezidentky Čaputovej bol voči Rusku veľmi kritický, ale každý si musel všimnúť jednu vetu, ktorá sa vymykala. Prezidentka povedala: „Rusko má svoje legitímne obavy a práva ako každá iná krajina. Medzi ruskými požiadavkami sú aj také, ktoré si zaslúžia pozorné vypočutie, ako napríklad návrh na zákaz niektorých zbraňových systémov v Európe. A preto má s ním zmysel viesť aj ďalej dialóg.“

Tento výrok je v podstate pravdivý, škoda, že sa za ním podsúvajú nepravdy. Pani prezidentka, ĎALEJ s Ruskom viesť dialóg? Aké ĎALEJ? S Ruskom Západ predsa už roky žiaden seriózny dialóg nevedie. Žiaden.

Pani prezidentka, kedy sme za posledných pätnásť rokov počuli od významných predstaviteľov štátov NATO, že Rusko môže mať svoje práva a legitímne obavy? Nikdy. Prišli ste so šokujúcim objavením. Roky počúvame len to, že každé slovo a čin Ruska je len prejav imperializmu.

Tragickou pravdou je, že na hraniciach s Ukrajinou je stotisíc ruských vojakov. Jednoznačne Putinova vina. A tragickou pravdou je i to, že ak by tam neboli, tak Putinove požiadavky na rešpektovanie ruských, ako hovoríte, legitímnych práv a obáv by nikto na Západe nepočúval. Nikto. A nikto by ich dnes ani nespomenul. Ani vy, pani prezidentka. A to je zase jednoznačne vina Západu. Nikdy za posledné roky žiaden dialóg neviedol. Ak by to bývalo v minulosti inak, nemuselo by celé NATO dnes robiť manévre. Pani prezidentka, čo to predstierate?

Boli časy, keď Čaputová nechcela hovoriť o členstve Ukrajiny v NATO

Po druhé. Zuzana Čaputová predstiera, že legitímne obavy prvej krajiny a vstup s ňou susediacej druhej krajiny do vojenského paktu sú veci, ktoré sú navzájom nesúvisiace. Ale tie veci sú niekedy previazané.

Súhlasím, že tá prvá krajina by nemala brániť tej druhej vo vstupe do paktu. Zuzana Čaputová však úplne zabúda, a nie je sama, že aj krajiny toho paktu sú viazané povinnosťou zodpovedného rozhodovania o vstupe novej členskej krajiny a tá nová členská krajina sa má správať zodpovedne voči členským krajinám paktu, do ktorého hodlá vstúpiť.

Ukrajine želám len to najlepšie. Ale faktom je, že príbeh Ukrajiny je komplikovanejší ako ten romantizujúci príbeh, ktorý podáva prezidentka dnes. Majdanskí politici urobili veľa chýb. Nás sa na nič nepýtali. Nedali si poradiť od troch európskych ministrov zahraničia, ktorí s nimi rokovali. Majdanci uprednostnili cestu násilného zvrhnutia moci. Nepremysleným návrhom jazykového zákona si znepriatelili rusky hovoriacich občanov. A prví, ktorí mali problém so smerovaním Ukrajiny do NATO, nebolo Rusko. Boli to ukrajinskí obyvatelia Donbasu, ktorí zorganizovali referendum o nezávislosti. Ukrajinská vláda do volebných miestností poslala národnú gardu a tiekla krv. V Odese upálili štyridsať Rusov.

No a tí rebeli na Donbase sú tiež Ukrajinci a umierali tam v bojoch po tisícoch. Tí teda do NATO fakt nechceli ísť. Pani prezidentka, vy stotožňujete členstvo Ukrajiny v NATO s mierom, ale veď ten skončil práve na Majdane. A to bolo práve vtedy, keď sa ohlásil znova vstup Ukrajiny do NATO.

Správa Rady Európy hovorí, že v dňoch 18. – 20. februára 2014 bolo na Ukrajine zastrelených 13 policajtov a zranených 207 policajtov, z toho 77 malo strelné poranenia. Od novembra 2013 do 20. februára 2014 bolo zranených dohromady 907 policajtov.

Slovenska sa vtedy nikto na nič nepýtal. A to všetko si máme vymazať z pamäti? A tiež si máme vymazať z pamäti, že v rokoch 1991 – 2013 vládol medzi Ruskom a Ukrajinou v zásade pokoj? Prečo máme brať členstvo Ukrajiny v NATO ako našu svätú vec?

A najmä, veď ani pre vás, pani prezidentka, to nebola donedávna svätá vec.

Odkedy ste takou zástankyňou členstva Ukrajiny v NATO? V marci 2019 ste počas prezidentskej volebnej kampane v ankete denníka Pravda odpovedali na otázku: „Podporujete rozširovanie NATO? Ak áno, o aké štáty?“ Odpovedali ste: Momentálne nevidím problém s rozširovaním NATO, menovite o Macedónsko, ktoré vedie s NATO prístupové rozhovory.“

Prečo ste nespomenuli Ukrajinu? To ste kvôli maličkému Macedónsku zabudli na veľkú Ukrajinu? Veď o členstve Ukrajiny sa roky intenzívne diskutovalo, nie o Macedónsku.

Dnes hovoríte o tom, že tou požiadavkou nevstúpenia do NATO Rusi Ukrajine upierajú slobodu. Tak prečo ste tú slobodu Ukrajine nechceli dať a jej členstvo v NATO nepodporili aj pred voľbami?

Vraj môže prísť rad aj na nás

Po tretie. Zuzana Čaputová hovorí, že keď raz toto právo (na vstup do NATO) uprieme Ukrajine, kde je záruka, že raz nepríde aj na nás?

Pani prezidentka, neporovnávajte nás s Ukrajinou. Slovensko malo za ostatných tridsať rokov veľa problémov, ale nikdy sa nedopustilo takých chýb ako niektoré ukrajinské politické reprezentácie. Nikdy sme si neznepriatelili naše menšiny a nikdy sme si nezhoršovali naše medzinárodné vzťahy tak, ako sa to, bohužiaľ, stalo Ukrajine.

Nepodsúvajte, že sme slabým článkom Aliancie. V NATO sme si vždy plnili svoje povinnosti. Vyzývajte k spytovaniu iných, mocnejších, ktorí vedú Alianciu od jedného omylu k druhému.

Aj o základniach hovorí inak ako v kampani

Po štvrté. Včera Zuzana Čaputová hovorila, že je presvedčená, že „posilnenie obrany našej východnej hranice, ako aj celého takzvaného východného krídla NATO spojeneckými silami, je preto aj v našom vlastnom záujme“. Preložené do zrozumiteľnej slovenčiny, hovorí o základniach NATO na Slovensku.

Ako hovorila v prezidentskej kampani 2019?

V prezidentskej kampani Zuzana Čaputová odpovedala i na otázku Denníka N: „NATO v súčasnosti nemá na Slovensku žiadnu základňu. Ak by o to prejavilo záujem, podporili by ste to? Čaputová odpovedala: „Nevidím na to dôvod. Chcem, aby Slovensko bolo spoľahlivým a solidárnym spojencom v rámci NATO, a to dnes znamená najmä sústrediť sa na reálnu a transparentnú modernizáciu našej armády. To je naša hlavná úloha.“

Nevidela na to dôvod. Čože sa stalo? Veď aj samotní Ukrajinci hovoria, že to s tou ruskou hrozbou Západ preháňa a že vzťahy s Rusmi sú už osem rokov rovnako zlé.

Prejav prezidentky chcel byť o morálnej kauze. Nesedí však v ňom takmer nič. Najmä nie integrita slovenskej prezidentky.