Ťahá východ za kratší koniec? Oproti západu má vo vedení európskych inštitúcií menej ľudí, Slováka ani jedného
Nemecká predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a dlhoročný slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. Foto: TASR/AP 
Kto stojí na čele európskych inštitúcií a agentúr? Nepomerne prevládajú politici a úradníci zo západnej a južnej Európy na úkor mladších členských štátov na východe EÚ, ktoré sú na najvyšších postoch zastúpené podpriemerne. Slovák bol od nášho vstupu do EÚ vo vedúcej funkcii iba jeden a len na pol roka.
Platí ešte stále rozdelenie EÚ na staršie štáty na západe a mladšie na východe? Hoci desiatka krajín najmä zo strednej a východnej Európy vstúpila do Únie pred takmer 20 rokmi, rozdiely medzi dvoma blokmi sú stále citeľné.
Potvrdzujú to ekonomické ukazovatele, politicko-etické spory aj aktuálna analýza. Štúdia hľadala odpoveď na otázku, aké majú európske regióny zastúpenie na vedúcich postoch v ustanovizniach EÚ. Únia bola rozdelená na päť oblastí – západnú (vrátane Rakúska), južnú, východnú (Poľsko, Pobaltie, Rumunsko a Bulharsko), strednú (bez Poľska, ale rátajúc Slovinsko a Chorvátsko) a severnú. Zoradili sme ich zostupne podľa počtu obyvateľov.
Štúdiu spracovala konzultačná firma European Democracy Consulting (EDC). Analyzovala 73 inštitúcií, agentúr a poradných orgánov EÚ, a v nich 91 vrcholných postov. Skúmala obdobie v rokoch 1952 až 2021, počas ktorých sa na sledovaných postoch vystriedalo 500 rôznych manažérov.
