Hegerov faul

Nesúhlas s americkou zahraničnou politikou voči Rusku a Ukrajine nemá nič spoločné s „ťahaním“ Slovenska preč z NATO či EÚ. Taký istý postoj má aj Nemecko. Aj Berlín ťahá Nemecko z NATO? Či dokonca z EÚ?

Eduard Heger včera napísal:

„Ak v záujme bezpečnosti Slovenska a Európy bude potrebné posilniť vojenské kapacity aj na našej východnej hranici, tak to, samozrejme, urobíme.“

A o kúsok nižšie:

„Vo vyspelom demokratickom štáte medzi koalíciou a opozíciou platí v kľúčových zahraničnopolitických otázkach konsenzus. Ktoré sú to? Tak napríklad – kto je spojencom a kto predstavuje hrozbu, kto je agresorom a kto obeťou agresie. Na Slovensku takýto základný konsenzus nie je. Dnešná parlamentná opozícia ťahá Slovensko z Európskej únie a NATO, pretože sa boja hodnôt, ktoré tieto krajiny vyznávajú: rovnosť občanov pred zákonom, ľudské práva, sloboda.“

Nie je to spolu ani 100 slov a Heger na tom krátkom priestore trikrát fauloval.

Nemienim brániť opozíciu, som rád, že Ficova koalícia prehrala voľby, krajinu spravovali zle, nielen zločin a korupcia sú toho dôkazom. Môj argument smeruje inde, k meritu toho, čo Heger píše. (Ale do zátvorky dávam, že ak sa Fico s Pellegrinim k moci vrátia, bude to najmä dôsledok politiky, ktorú predvádza Hegerova vláda.)

Po prvé, Hegerovo poňatie bezpečnosti Slovenska a Európy je postavené na popretí reality. Tým, že pozve na naše územie amerických vojakov alebo bude súhlasiť s ich prítomnosťou, nezvýši ani bezpečnosť Európy, ani bezpečnosť Slovenska.

Nečítal azda výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Amerika a jej najbližší spojenci neeskalovali napätie a nešírili paniku? Zelenskyj považuje dôkazy o ruskom zámere napadnúť Ukrajinu za nepresvedčivé.

Inými slovami, hromadenie vojsk štátov NATO v regióne nezvyšuje, ale znižuje bezpečnosť. Nijako sa to, samozrejme, netýka našej vlastnej obrany, na tú musíme byť pripravení vždy.

Po druhé, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg cez víkend povedal, že „Aliancia nemá žiadne plány rozmiestniť svoje jednotky na Ukrajine“.

Ak by sa teda zvyšovali počty vojakov na východnej hranici Aliancie, čo je presne ich cieľom, ak nemajú byť nasadené na Ukrajine, kde má hroziť vojna?

Obávam sa, že Stoltenberg len inými slovami potvrdil výrok prezidenta Zelenského.

Po tretie, aj Pentagón vydal včera vyhlásenie, že ani americké jednotky nebudú rozmiestnené na Ukrajine.

Neviem, či si to Heger všimol, ale reálny diškurz o vojne je iný ako to, čo predvádza Denník N.

A inak treba čítať aj výskum verejnej mienky, ktorého odkazu sa vyhol. Najmä ak jeho vláda zastáva pozície, ktoré sú v spoločnosti v menšine. Konsenzus (či cestu k nemu) v zahraničnej politike teda ohrozuje jeho vláda viac ako opozícia.

Druhý faul

Heger to ignoruje a ide ďalej, celý útok mieri na stav slovenskej politiky. Viní opozíciu, že „ťahá Slovensko z EÚ a NATO“.

Nebudem hájiť opozíciu, ale postoje, ktoré má ku kríze, majú medzi voličmi na Slovensku väčšiu podporu ako postoje, ktoré reprezentuje Eduard Heger. Budem preto hájiť to, čo si myslí väčšia časť slovenskej verejnosti.

Nesúhlas s americkou zahraničnou politikou voči Rusku a Ukrajine (členstvo v NATO) nemá nič spoločné s „ťahaním“ Slovenska z Aliancie a už vôbec nič s ťahaním von z EÚ.

Taký istý postoj má aj nemecká vláda. Aj ona ťahá Nemecko z NATO? Či dokonca z EÚ? Koľko ďalších európskych vlád treba vymenovať, ktoré majú na vec iný názor ako USA a Británia, ktorá už ani nie je v Únii?

Hegerov argument je periférny a falošný.

Naopak, sú to Nemci a väčšia časť slovenskej verejnosti, kto myslí uvážlivejšie. Aj v Amerike či Poľsku dnes počuť hlasy, že Nemecko nie je spojencom NATO, pretože nedrží líniu americkej zahraničnej politiky. Je to však falošný argument a nezaznieva z vlády, ale z médií.

Nemci totiž túto líniu nedržali ani pri Iraku (boli proti invázii), ani pri Líbyi (boli proti bombardovaniu a zmene režimu). A čo bolo – pri spätnom pohľade – väčším ohrozením bezpečnosti v Európe, nie náhodou intervencie a následné občianske vojny v Iraku a Líbyi a ich dôsledky?

Eduard Heger je politikom, ktorý sa nepoučil z chýb uplynulých 20 rokov. A kto sa nevie poučiť z dejín, veď to poznáte…

Namiesto PS

Slovensko by však malo riešiť ešte jednu tému. Súvisí s konsenzom a súvisí so stavom našej demokracie. Ide o stav našich mienkotvorných médií.

Médiá totiž konsenzus v tejto otázke majú, akurát že ide o spoločensky menšinový postoj. Tak ako v prípade Iraku, aj teraz tlačia slovenských politikov do pozície, ktorá nezodpovedá stavu verejnej mienky, ani slovenským záujmom, dokonca ani realite.

Myslia anglosasky a cítia misiu „zaostalé“ Slovensko vychovávať a viesť.

A to je pre slovenskú demokraciu veľký problém. V žiadnej inej krajine V4 či EÚ takýto problém v tak vypuklom stave nenájdete.

Od tejto vlády však zmenu čakať nemožno. Eduard Heger sa v červených denníkoch cíti lepšie a vidí radšej ako v médiách konzervatívnych.