1. februára, 05:58

Ešte jedna reflexia sčítania ľudu

Ešte jedna reflexia sčítania ľuduIlustračné foto: TASR/Henrich Mišovič

Priznám sa, že pomerne nízky prepad počtu rímskych katolíkov v sčítaní ľudu mi priniesol určitú úľavu. Som si vedomý, že prvoradou úlohou Katolíckej cirkvi je spása duší, čo sa pomerne ťažko meria. Predsa len, klesajúci počet katolíkov je prejavom určitej krízy v Cirkvi, čo si zaslúži hlbšiu reflexiu.

Pandémia mohla čiastočne prispieť k tomu, že niektorí ľudia sa neprihlásili k Cirkvi, no skôr potvrdila a urýchlila trendy, ktoré sme mohli pozorovať už pred príchodom čínskeho vírusu. Navyše sčítanie ľudu odráža vývoj za posledných 10 rokov, pričom čas pandémie z toho predstavuje iba 10 percent. A preto by som hľadal korene krízy inde.

Jednou z príčin je určite množstvo ideológií, ktoré nie sú zlučiteľné s katolíckou vierou a šíria sa všade. Menovite ide o sekularizmus, liberalizmus, relativizmus, materializmus, konzumizmus, individualizmus a populárny progresivizmus zahŕňajúci ideológiu gender, ktoré deformujú svedomie a vedú k náboženskej ľahostajnosti. Mnohí katolíci ani len netušia, že ich myšlienkové axiómy sú nekatolícke. Hoci sú ideológie vážnym problémom, nemôžeme sa vyhovoriť iba na ne. Hľadať vonkajšieho nepriateľa a obviniť ho z úpadku viery môže pôsobiť atraktívne, no nie je to poctivé.

Môžeme sa snažiť nájsť korene krízy všelikde vnútri Cirkvi: finančné a pedofilné škandály, komunikácia zo strany KBS, politické ťahy biskupov, stav seminárov či finančná správa biskupstiev. Avšak nemyslím si, že toto sú témy, ktoré by zásadne pohli životom bežného slovenského katolíka.

Skôr sa pozrime na stav rodiny, farnosti a školstva, kde vidím značné príčiny krízy. Prečo práve tieto tri? Ak sa v rodine, v miestnej farnosti či v škole nepodarí odovzdať deťom vieru, je málo pravdepodobné, že zrazu sa z nich stanú praktizujúci katolíci. A domnievam sa, že týmto by sa mala zaoberať aj aktuálne prebiehajúca synodálna cesta.

Keď sa pozrieme na naše katolícke rodiny, čo vidíme? Ja osobne vidím oboje: na jednej strane rodičov, ktorí dokázali svojim deťom sprostredkovať živú vieru v Krista a svojím životom napriek všetkým ťažkostiam vydávajú svedectvo o Kristovi (za tieto rodiny som skutočne vďačný), a na druhej strane sú aj rodiny, kde je viera iba kultúrnou záležitosťou, peknou tradíciou alebo sviatočnou kulisou.

Samozrejme, ten druhý scenár má neraz svoje negatívne konkrétne dôsledky. Mnohé rodiny sú rozbité rozvodmi, hádkami, závislosťami a množstvom hriechov a nerestí. Trpia rodičia, deti a blízka rodina. Ak nebudeme mať sväté rodiny, nebudeme mať svätých kňazov, rehoľníkov, politikov, lekárov, právnikov, remeselníkov, matky, otcov…

Nejde mi o to, aby sme vytvorili akési iluzórne svätuškárstvo alebo katolícky imidž, ktoré nie sú vnútri prekvasené posolstvom Evanjelia.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.