31. januára, 15:06

Invázia na Ukrajinu je málo pravdepodobná, Rusko si chce silou vynútiť požiadavky, hovorí analytička

Invázia na Ukrajinu je málo pravdepodobná, Rusko si chce silou vynútiť požiadavky, hovorí analytičkaUkrajinci držia atrapy zbraní počas vojenského výcviku neďaleko Kyjeva. Foto: TASR/AP

Rusko využíva hrozbu použitia vojenskej sily, aby Západ donútilo pristúpiť na požiadavky Moskvy. V rozhovore pre TASR to povedala ukrajinistka Lenka Víchová. Na inváziu je podľa nej Ukrajina, najväčší štát Európy, príliš veľká. Hoci vojenský útok nevylúčila, očakáva skôr rozvrátenie Ukrajiny zvnútra.

„Rusko robí všetko pre to, aby si Západ myslel, že Moskva je pripravená na Ukrajinu zaútočiť. Asi by som nehovorila o invázii – nie že by bola úplne vylúčená –, ale inváziu chápeme ako veľkú vojenskú operáciu, keď armáda jedného štátu okupuje veľké alebo dokonca celé územie druhého štátu. Ukrajina je však na to príliš veľká. Ukrajinská rozviedka a analytici tvrdia, že na takúto operáciu zatiaľ Ruská federácia nemá dostatok síl, avšak v priebehu dvoch alebo troch týždňov by sa to mohlo zmeniť,“ uviedla Víchová.

Pripomeňme, že s rozlohou vše 600-tisíc kilometrov štvorcových je Ukrajina najväčším štátom, ktorý celý leží v Európe (celkovo je najväčšie Rusko). O 50-tisíc kilometrov štvorcových za ňou zaostáva druhé Francúzsko.

Britský premiér Boris Johnson v pondelok upozornil, že Rusko zhromaždilo v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou dostatok vojenských jednotiek na to, aby začalo „bleskovú vojnu“. Johnson svoje tvrdenia opiera o informácie tajných služieb, podľa ktorých má ruská armáda na hraniciach množstvo bojových jednotiek.

„Boris Johnson uviedol, že tá možná blesková vojna by sa mohla odohrať na konci februára. Ale ak budeme hovoriť o útoku, ktorý môže mať rôzne podoby, tak ten je možný už aj v blízkej budúcnosti a nemusí ísť o raketové útoky alebo letecké ataky, ale môžu to byť útoky napríklad teroristické. Stále je však na stole to, čo som hovorila na začiatku, že Rusko robí všetko pre to, aby sme si mysleli, že je pripravené zaútočiť a že to môže byť blufovanie zo strany Ruska s tým, aby Moskva donútila Západ, Severoatlantickú alianciu a USA pristúpiť na podmienky svojho ultimáta,“ myslí si Víchová. Podľa nej je toto „ultimátum absurdné už od začiatku“ a Moskva vie, že jej podmienky Západ nemôže splniť.

Útok môže prísť z viacerých strán, prípadne zvnútra

Na otázku TASR, či podľa nej môže dôjsť k vojenskej eskalácii situácie, pripomenula, že Rusko „nepotrebuje žiadny spúšťač“ a v prípade reálnej vojenskej akcie nemusí zaútočiť len z východu, kde má pri hraniciach s Ukrajinou údajne až stotisícovú armádu.

„K eskalácii môže dôjsť aj zo severu – a toho sa dosť obáva aj Západ aj Ukrajina, že Rusko sťahuje svoje raketové vojská na územie Bieloruska. Takže pokojne môže dôjsť k takémuto útoku zo severu, ale aj z juhu od Krymu, z Čierneho či Azovského mora,“ vymenovala možné scenáre Víchová. Podľa nej musia byť západné mocnosti aj Ukrajina pripravené na akýkoľvek aj nevojenský scenár.

„Veľká vojenská operácia vôbec nemusí byť viac ničivá ako snahy o destabilizáciu Ukrajiny zvnútra. Už americký historik Timothy Snyder to opísal podľa mňa úplne presne: Na územie, kde sú zničené inštitúty, už tanky nemusia vstúpiť,“ dodala ukrajinistka. Odborníčka podotkla, že aktuálna potenciálna hrozba zo strany Ruska nie je pre Ukrajincov ničím novým, pretože „Ukrajinci žijú vo vojne s Ruskom už ôsmy rok“ po ruskej anexii Krymu z roku 2014 a stále aktuálnom konflikte v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde vyhlásili proruskí separatisti „ľudové“ republiky.

„Nikto nemôže žiť pod takýmto psychologickým tlakom každý deň, takže môžem povedať, že tam (na Ukrajine) žiadna panika nie je. Ale časť obyvateľstva sa na vojnu pripravuje. Napríklad muži sa hlásia do domobrany, ktorá sa teraz tvorí na Ukrajine. V médiách sa stále hovorí o pohotovostnom kufri, aby občania vedeli narýchlo opustiť svoj domov (v prípade núdze)… Je však zaujímavé, že niektorí (Ukrajinci) si hrozbu neuvedomujú a nechcú o nej počuť, pretože o tom nechceli počuť ani uplynulých osem rokov,“ podotkla Lenka Víchová.

Ukrajinci držia atrapy zbraní počas vojenského výcviku neďaleko Kyjeva. Foto: TASR/AP

Spory dvoch prezidentov

Podľa nej oslabujú krajinu vnútropolitické spory. Súd na Ukrajine v rámci vyšetrovania údajnej vlastizrady zmrazil majetok bývalého prezidenta Petra Porošenka. Vyšetrovatelia ho podozrievajú z toho, že prostredníctvom nákupov uhlia v Donbase v rokoch 2014 a 2015 prispieval k financovaniu proruských separatistov. V prípade dokázania viny hrozí Porošenkovi až 15-ročné väzenie. Exprezident obvinenia odmieta. Podľa jeho spojencov ide o osobnú pomstu zo strany súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Porošenkova strana obvinila súčasné vedenie krajiny z nákupov uhlia z Ruska, ktoré však údajne pochádza z „baní ukradnutých okupačnou mocou“ na východe Ukrajiny. Okrem toho Porošenkovi spojenci obviňujú Zelenského z autokratických praktík.

„Politický boj medzi prezidentom Zelenským a bývalým prezidentom Porošenkom neskutočne oslabuje krajinu. Všímajú si to už aj západní politici. V kritickej situácii je veľmi nezodpovedné rozdeľovať spoločnosť takýmto spôsobom,“ myslí si ukrajinistka. Podľa nej však existuje predpoklad, že v prípade ohrozenia Ukrajiny sa títo politickí súperi „spoja“.

Sú pripravení bojovať a chcú do NATO

Z aktuálnych sociologických prieskumov upozornila aj na fakt, že Ukrajinci sú pripravení za svoju vlasť bojovať. Údajne až tretina z nich je priamo ochotná vziať do ruky zbraň.

„Pripomínam, že to sú reálne milióny ľudí. Celkovo až 56 percent Ukrajincov je pripravených vstúpiť do domobrany, ak sa vytvorí v ich komunite, nehovoriac o tom, že 64 percent Ukrajincov podporuje vstup Ukrajiny do NATO,“ uzavrela.

Rusko žiada, aby Ukrajina mala trvalo zakázané uplatniť svoje suverénne právo pripojiť sa k NATO. Chce tiež obmedzenie ďalších činností Aliancie, napríklad umiestňovanie jednotiek na území bývalých štátov sovietskeho bloku.

Lenka Víchová sa venuje dianiu na Ukrajine. Je analytičkou a redaktorkou časopisu Ukrajinský žurnál. Špecializuje sa na súčasné dejiny Ukrajiny. Pôsobí aj v Českej asociácii ukrajinistov.

(tasr, haj)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.