31. januára, 13:14

Výbor požiadal Mikulca o vyvodenie dôsledkov za skartáciu spisov bývalých príslušníkov ŠtB

Výbor požiadal Mikulca o vyvodenie dôsledkov za skartáciu spisov bývalých príslušníkov ŠtBSlužobný preukaz policajta z komunistického režimu. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Parlamentný výbor chce, aby minister vnútra prešetril a vyvodil zodpovednosť za skartovanie spisov príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Ku skartovaniu došlo pred štyrmi rokmi, keď ministerstvo viedol politik Smeru-SD Robert Kaliňák. Ten vinu odmieta.

Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť so znepokojením prijal informáciu o skartáciu osobných spisov príslušníkov Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Výbor zároveň v prijatom uznesení odsúdil skartovanie spisov a požiadal ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) o prešetrenie porušenia zákona a vyvodenie dôsledkov.

Skartovanie uskutočnili za bývalej vlády v rokoch 2017 a 2018. Archív Ministerstva vnútra SR Nitrianska Streda podal podľa ministra Mikulca návrhy na vyradenie písomností z rokov 1912 až 1937, ktorých súčasťou boli aj osobné spisy bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) zaradených v zložkách ŠtB. O skartácii malo podľa Mikulca bývalé vedenie rezortu vnútra informáciu. „Skartované spisy mohli mať bádateľský význam pre odhaľovanie činnosti štátnej bezpečnosti,“ povedal poslancom minister.

Minister: Začalo sa trestné konanie

Posudzovanie postupu zamestnancov z hľadiska trestnoprávnej či inej právnej zodpovednosti bývalé vedenie rezortu neurobilo. Mikulec konštatoval, že na základe trestného oznámenia Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa začalo trestné konanie. Rezort poskytne všetku dokumentáciu, ktorá sa viaže ku skartácii v rokoch 2017 a 2018. V septembri 2020 nová vláda uložila ministrovi vnútra úlohu zastaviť skartáciu dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek. Systém je podľa Mikulca nastavený tak, aby ďalej k takýmto skartáciám nedochádzalo.

Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krupa (OĽaNO) uviedol, že skartované spisy sa týkali ročníkov ľudí, ktorí boli aktívni členovia ŠtB „v najhorších rokoch“, čiže v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia.

Zástupca ÚPN Ján Pálffy na otázku, či je možné zdokumenovať priebeh služby príslušníkov ŠtB aj na základe iných zdrojov ako skartovaných spisov, odpovedal, že možné to je. „Na druhej strane, osobná dokumentácia, osobné spisy zachytávali oveľa pestrejšie informácie v službe jednotlivých ľudí a z tohto pohľadu boli určite jedinečným zdrojom a prameňom informácií pre ďalšie historické bádanie,“ uviedol Pálffy.

Minister na otázku Anny Zemanovej (SaS), či ľudia, ktorí pôsobili v ŠtB, sú zamestnancami v rezorte vnútra, odpovedal, že podľa jeho vedomostí to tak nie je. Poukázal na to, že ľudia, ktorí preukázateľne pracovali pre ŠtB, nemôžu byť držiteľmi bezpečnostnej previerky.

Môže to ohroziť odoberanie dôchodkov

Téme sme sa v Štandarde venovali. Podľa Pálffyho ministerstvo vnútra konalo aj v rozpore so zákonom o archívoch a registratúrach a tiež správou Medzinárodnej Rady pre archívy UNESCO, ktorá tvrdí, že „osobné registre agentov a zamestnancov administratívy a služieb represívnych režimov, hlavne však služobné záznamy príslušníkov vojska, majú zvláštnu dôležitosť, pretože obsahujú biografické údaje, ktoré môžu mať rozhodujúcu hodnotu pri stanovovaní zodpovednosti v období represie“.

Pálffy tiež tvrdí, že konaním ministerstva je ohrozené aj naplnenie účelu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, ktorý bol schválený v júni minulého roka. Na základe tohto zákona sa takým predstaviteľom nemá zarátavať do dôchodku obdobie rokov, v ktorom pracovali pre totalitný režim a jeho represívny aparát. To, či sa bývalým príslušníkom ŠtB má znížiť dôchodok, posudzuje na základe archívnych dokumentov práve ÚPN. Súvislosti v osobitnom texte analyzoval Matej Gašparovič.

(tasr, haj)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.