31. januára, 10:39

Prikyvovanie veľmoci proti našim záujmom. Komu slúži slovenská zahraničná politika?

Prikyvovanie veľmoci proti našim záujmom. Komu slúži slovenská zahraničná politika?Foto: Pavel Neubauer/TASR

Položme si otázku, čo ak k vojne nepríde, ako budeme hodnotiť správanie Hegerovej vlády a prezidentky Zuzany Čaputovej?

Nová bezpečnostná zmluva s USA sa na Slovensku schvaľuje v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a Amerikou a je to tak dobre. Debata vďaka tomu odhalí viac. Po celý čas je zrejmé, že v tejto novej zmluve nejde o opravu našich letísk ani o NATO, ale o americkú zahraničnú politiku a Rusko.

Letiská si vieme zrekonštruovať aj sami, za servis k lietadlám nemusíme dávať Američanom väčšie výhody, ako sme dávali Rusom. NATO je vo veci Ruska rozdelené, keďže Nemecko eskaláciu napätia zo strany USA (ako to nazval ukrajinský prezident Zelenský) nepodporuje. Rovnako, ako nepodporovalo vojnu v Iraku či Líbyi.

Potom ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský požiadal Ameriku a – to sa týka aj nás – jej najbližších spojencov, aby nerobili paniku a neeskalovali konflikt, si treba položiť niekoľko otázok.

Napríklad komu vlastne slúži slovenská zahraničná politika. Alebo koho táto kríza a správanie v nej na Slovensku posilní a koho oslabí.

Zdá sa mi, že dôsledky môžu byť dlhodobé a závažné, podstatne vážnejšie ako v prípade vojny v Iraku. Od schválenia zmluvy vo vláde sa totiž stalo niekoľko dôležitých vecí, ktoré to potvrdzujú.

Kto opäť spája opozíciu

Po prvé, Smer opäť spája opozíciu a určuje – prečo nepoužiť to slovo – jej smer.

Zorganizoval míting a prisvojil si ďalšiu tému, na ktorú nemal mať kvôli svojej minulosti nárok (zbytočný nákup amerických stíhačiek F-16). Tie stíhačky znamenajú, že Američanov k nám budeme musieť nejako pustiť, otázkou sú podmienky a rozsah.

Je potrebné nájsť rovnováhu medzi tým, že Spojené štáty sú veľmoc a spojenec, ku ktorému nás viažu záväzky, a tým, že s Američanmi máme viaceré skúsenosti, ktoré nabádajú k opatrnosti a rezervovanosti.

Netreba zabúdať, že podpora členstva v NATO bola na Slovensku najnižšia, keď sme otvorili vzdušný priestor ich lietadlám smerujúcim na Srbsko. Americká politika nemá väčšinovú podporu v našej verejnosti, ani keď ide o Rusko a Ukrajinu. Preto platí závislosť, že čím bude vláda proamerickejšia, tým viac poškodí náš vzťah k NATO. Pri bilaterálnej zmluve s USA na to treba myslieť dvojnásobne. Vláda to však zvysoka ignoruje a vychýlila kurz našej politiky k Amerike príliš na Západ. Pomerne nevkusne sa v tom predbiehajú ministri Jaroslav Naď s Ivanom Korčokom a Eduard Heger, Boris Kollár s Veronikou Remišovou. Najviac rozumu ukázal Richard Sulík, ale ani on nepovedal to, čo bolo potrebné.

Táto zmluva má nevyhovujúcu podobu.

Práve tým vláda otvorila námestie a darovala tému Robertovi Ficovi. Na jeho rolu v minulosti sa opäť raz môže zabudnúť.

Po druhé, vedúca úloha Smeru môže znamenať vážnejší signál, ako je len zhoda v jednej téme.

Nejde len o to, či Smer dokáže predbehnúť Hlas, ale najmä o to, či si ho dokáže pripútať a spolu s ním aj ďalšiu opozíciu. Dnešnú aj nejakú, ktorá vznikne.

Doteraz to skôr možné nebolo, Peter Pellegrini sa snažil voči Ficovi vymedzovať, aj Prezidentský palác robil veľa preto, aby opatrne spájal Pellegriniho s PS a SaS. Ale vývoj to môže zmeniť.

Hlas prišiel Ficovi tlieskať pod tribúnu (Erik Tomáš) aj robiť komparz na tribúne (Matúš Šutaj Eštok). Dlhodobejšia línia Prezidentského paláca a budovanie hypotetickej koalície po najbližších voľbách tým dostala úder.

Nie Čaputová, ale Fico totiž opäť integruje.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.