Vianočné témy ako veľká inšpirácia pre umenie

V predchádzajúcich článkoch som sa zameriaval na rôzne druhy umenia. No pri príprave posledného zo série som si uvedomil, že existuje veľa vynikajúcich obrazov a málo dobrých filmov či kníh, ktoré by už čitateľ nepoznal. Preto som sa rozhodol posledný článok, odkrývajúci veľké diela viažuce sa k adventu a Vianociam, venovať výhradne obrazom.

Obraz Sčítanie ľudu v Betleheme od Pietra Bruegela staršieho z roku 1566 môže na prvý pohľad pôsobiť zmätočne. Keď sa naň dívate prvýkrát, vlastne ani neviete, kam sa máte pozerať. Ak je to aj váš prípad, tak tu pokojne prestaňte čítať a dajte si päť minút, počas ktorých budete obraz skúmať.

Bruegel tu zobrazuje scénu, kedy Jozef (muž s pílou) s Máriou (žena v modrom, sedí na oslovi) prichádzajú do Betlehema. Táto scéna je však zasadená do dobového kontextu Pietra Bruegela. Jozef s Máriou sa teda neprichádzajú zapísať v časoch Rímskej ríše, ale akoby dnes.

Preto ľudia na obraze robia to, čo sa bežne v tých dňoch robilo – nakladajú obilie do vozov, zakáľajú prasa, nakupujú, niektorí idú do kostola, iní do krčmy, deti sa hrajú. A do toho prichádza Jozef s Máriou. Slnko zapadá, je tesne pred vigíliou.

Akoby sa nás Bruegel pýtal: A čo robíš ty v tomto čase? Čím sa zaoberáš? Čo by si robil, keby si bol súčasťou obrazu? A celkovo, ako by vyzeral obraz, na ktorom by Jozefom s Máriou prichádzali do nášho mesta či obce v roku 2020?

Obraz okrem toho poukazuje na rozdiel medzi svetom pred príchodom Krista, ktorý symbolizujú rozpadávajúce sa budovy vpravo hore (vtedajšie hradby Amsterdamu), ako symbol pohanstva, a kostol na opačnej strane, ktorý symbolizuje kresťanstvo. Bruegel tak ukazuje, že aj keď je príchod Spasiteľa nenápadný, znamená zásadný zlom. A to rovnako pre svet, ako aj pre mňa osobne.

Keďže tento obraz je vizuálne veľmi bohatý, možno v ňom nájsť aj mnoho iných symbolov a úvah. Kto by chcel spoznať viac z jeho bohatstva, môže si kliknúť na virtuálnu „prehliadku obrazu,“ ktorú možno nájsť tu. Možno sa tam dozviete aj to, kto sa na nás z obrazu pozerá, kto dostal ranu guľou, odkiaľ scénu pozoruje samotný autor, alebo aké politické posolstvo toto dielo nesie. Vo vysokom rozlíšení je zas možné pozrieť si obraz na tomto mieste.

Mimochodom, tento obraz je jedným z prvých malieb zimnej krajiny v západnej kultúre a bol namaľovaný po zime v roku 1565, ktorá patrila medzi najtuhšie aké Európa zažila. Bruegel a jeho syn Pieter Briegel mladší vytvorili až 13 kópii tohto obrazu. Viaceré z nich ľahko nájdete na internete. Ak budete mať chuť, môžete si dlhé zimné večery krátiť hľadaním rozdielov medzi jednotlivými verziami. 

Narodenie v noci

Autorom ďalšieho obrazu je mimoriadne nadaný stredoveký holandský maliar Geertgen tot Sint Jans. Napriek tomu, že zomrel už ako dvadsaťosem ročný, zostalo po ňom viacero cenených obrazov. Možno aj preto, že zomrel taký mladý, nie je jasné, aký názov nesie jeho obraz. Britská National Gallery, ktorá obraz vlastní, ho nazýva The Nativity at Night, teda Narodenie v noci, iné zdroje zas uvádzajú názov Narodenie Krista či Narodenie Ježiška.

Aj keď názov, aj rok výroby (okolo 1490) sú sporné, isté je, že motív vychádza z vízie, ktorú mala sv. Brigita Švédska pri návšteve Betlehema. V jej videní dieťa Ježiš po narodení ležalo nahé v jasliach a svietilo neopísateľne nádhernou, nebeskou žiarou a tak osvetľovalo všetko naokolo.

Preto na obraze novonarodený Ježiš osvetľuje tvár svojej matky Márie i tváre anjelov kľačiacich okolo jaslí. Zaujímavosťou je, že namiesto väčšinou zaužívanej hviezdy tu autor použil anjela, ktorý zvestuje túto radostnú novinu pastierom. Vidíme, že tento anjel ožaruje vonkajšiu scénu viac ako oheň, ktorý majú pastieri rozložený a pôsobí ako keby odrážal, či inak súvisel so svetlom vychádzajúcim z Ježiška.

Pôvodne bol obraz svetlejší, no postupne stmavol. Mária na ňom pôvodne nebola odetá v tmavom, ale modrom šate, obloha bola svetlejšia a taktiež bolo možné rozoznať viacero detailov.

Jeho odkaz je však stále jasný – aj keď spasiteľ prichádza na svet v chudobnej maštali ako malé nahé dieťa, to najslabšie, čo si vieme predstaviť, predsa má moc svojim svetlom osvetliť svet a meniť našu perspektívu.

Mimochodom, ideu tejto nočnej scény Geertgen tot Sint Jans vraj prebral od iného holandského autora, Huga van der Goesa, ktorého obraz sa však nezachoval. No aj napriek tomu, bol vraj tento obraz krajší a vie viac vtiahnuť diváka do situácie.

Vo vysokom rozlíšení si dielo možno pozrieť tu.

Odpočinok počas úteku do Egypta

Okrem samotného narodenia sa s príbehom Vianoc spája aj viacero doplňujúcich malých udalostí, akými sú pastieri, traja králi, Jozefov sen, neviniatka, či útek do Egypta. A práve ten posledný je v umení vyobrazený v mnohých krásnych, až dojímavých obrazoch.

Ak mám z nich vybrať jeden, bude to ten od talianskeho ranobarokového maliara Orazia Gentileschiho s názvom Odpočinok počas úteku do Egypta.

Gentileschi medzi rokmi 1620 až 1630 namaľoval viacero verzií obrazu. Na niektorých je Mária odetá priam slávnostne, v červených šatách, na iných zas v roľníckych modrofialových. Na niektorých je za stenou hlava somára, na iných somár chýba a stena je obrastená viničom. Niektoré verzie sú svetlejšie, iné tmavšie, dokonca existuje aj verzia, kde celé pozadie tvorí len stena.  

Všetky podoby však spája prítomnosť troch postáv. Jozefa, staršieho muža, ktorý pôsobí veľmi unavene a spí na akomsi mechu. Vpravo oddychuje Mária, ktorá sa pozerá na malého Ježiška, ktorého dojčí. A napokon, malý, nahý Ježiško, ktorý sa díva na toho, kto obraz sleduje.

Pocit únavy autor posilňuje cez horizontálnu kompozíciu obrazu. Zaujímavé je aj vyobrazenie steny, ktorá kryje utečencov. Tá je stvárnená rovnako ako Panna Mária dlhou horizontálnou rovinou a krátkou vertikálnou.

Napokon však diváka aj tak najviac upúta nahý Ježiš, ktorý sa na nás pozerá a na niektorých verziách ukazuje prstom na svoju matku. Akoby tým autor pripomínal, že Ježiš je tým, na koho sa máme i v ťažkých chvíľach zamerať. A malý Ježiško, akoby nám svojim prstom ukazoval, či odporúčal utiekať sa o pomoc i k svojej matke, ktorá nás môže ochrániť rovnako, ako ochraňuje jeho.

Zimná krajina

Kaspar David Friedirch, predstaviteľ nemeckého romantizmu, namaľoval v roku 1811 dva obrazy s rovnakým názvom – Zimná krajina. Na oboch je muž s barlami zobrazený uprostred nočnej zimnej krajiny. No zatiaľ čo na jednom z obrazov tento muž stojí uprostred polámaných stromov v nekončiacej tme, na druhom už odhodil barly, leží opretý o skalu a vzpína ruky ku krížu, zatiaľ čo na pozadí sa už črtá nový deň.

Kríž, pod ktorým muž leží, sa nachádza medzi vždy zelenými ihličnatými stromami, ktorých tvar je podobný ako tvar veží majestátneho gotického chrámu v pozadí. Stromy, veže aj mužove ruky smerujú k nebu a spolu s odhodenými barlami sú symbolom nádeje. Rovnako ako črtajúci sa príchod nového dňa a miestami vytŕčajúca tráva, ktorá symbolizuje koniec zimy.

No Friedrichov obraz okrem nádeje vyjadruje aj túžbu po večnosti a odlúčenie od nej, ktorú prežíva každý človek. A práve Vianoce sú časom, kedy si pripomíname, že Boh k nám zostúpil na zem, a my máme nádej, že toto odlúčenie sa raz skončí.

Napokon, aj sám autor hovorí, že jeho cieľom nebolo verne zachytiť vzduch, vodu, skaly a stromy… ale odraz duše a emócií (umelca) v týchto objektoch.

Bonus na záver

O hudbe viažucej sa k Vianociam, by sa dalo napísať viacero samostatných článkov. No ak máte okrem obrazov chuť aj na dobrú vianočnú hudbu, a ja mám vybrať jednu, tak odporúčam Handelovho Mesiáša, ktorý patrí k najväčším skladbám viažucim sa k Vianociam, a hádam je z klasickej hudby aj najpopulárnejším: 

Text Mesiáša môžete sledovať tu.