Štyri mapy, ktoré ukazujú, ako sa za desať rokov zmenilo východné Slovensko

Najdôležitejšia správa po zverejnení výsledkov cenzu znie, že východ štátu sa vyľudňuje všade okrem okresov s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva. Počet Rómov sa zvýšil, počet Maďarov znížil a počet Rusínov zvýšil aj znížil zároveň. Neveriacich na východe pribudlo menej ako inde na Slovensku. Obyvatelia najvýchodnejšej časti republiky migrujú najmä do Bratislavy, Prešova a Košíc.

Počet obyvateľov východného Slovenska sa mierne znížil. Zatiaľ čo v roku 2011 žilo v Prešovskom a Košickom kraji dokopy 1 606 250 ľudí, v roku 2021 ich bolo 1 591 147, teda o 15 103 menej. Väčší úbytok zaznamenal Košický kraj, ktorý stratil 9 507 obyvateľov. Aj napriek tomu si však oba kraje udržali prvenstvo v počte obyvateľov, pričom Prešovský kraj je jediný na Slovensku, ktorý má viac ako osemstotisíc obyvateľov, presne 808 931. A aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že tieto dáta vyvracajú reči o exite východniarov na západ, nie je to tak.

Mapa číslo 1: Východ bez Rómov by na tom bol výrazne horšie

Ukazuje to najmä pohľad na okresné mestá, kde vidíme, že všetky zaznamenali pokles obyvateľov. Najvyšší je pritom na krajnom severovýchode. Smutným rekordérom je mesto Svidník, odkiaľ odišlo za desať rokov až 13 percent obyvateľov. V tesnom závese sú Medzilaborce s úbytkom 12,4 percenta. Nasleduje Humenné s 10,5 a Snina s 9,7 percentami. Podobne sú na tom aj ďalšie mestá na krajnom východe s dvomi výnimkami.

Pozitívnou sú Sobrance, odkiaľ odišlo len 106 ľudí, čo nie sú ani 2 percentá obyvateľov. Negatívnou zas Rožňava, ktorá sa s takmer jedenástimi percentami dostala na tretie miesto, aj keď neleží na krajnom východe, ale na opačnom konci Košického kraja.

Na druhej strane, mestá, ktoré zaznamenali najnižší úbytok obyvateľstva, sú okrem spomínaných Sobraniec ešte Stará Ľubovňa (2,5 percenta), Sabinov (2,8 percenta), Levoča (3,2 percenta) a Gelnica (4 percentá). 

Úbytok obyvateľov v okresných mestách východného Slovenska:

Mesto	Obyvatelia 2011	Obyvatelia 2022	Rozdiel	Úbytok oproti 2011
Bardejov	33 696	30 840	2 856	8,47 %
Humenné	35 053	31 359	3 694	10,53 %
Kežmarok	16 832	15 552	1 280	7,60 %
Levoča	14 830	14 256	574	3,22 %
Medzilaborce	6 809	5 965	844	12,40 %
Poprad	52 862	49 855	3 007	5,70 %
Prešov	91 782	84 824	6 958	7,58 %
Sabinov	12 710	12 349	361	2,80 %
Snina	20 723	18 712	2 011	9,70 %
Stará Ľubovňa	16 341	15 938	403	2,47 %
Stropkov	10 940	10 067	873	8 %
Svidník	11 721	10 168	1 553	13,20 %
Vranov nad Topľou	23 250	21 248	2 002	8,60 %
PO kraj spolu	347 549	321 133	26 416	7,6 %
Gelnica	6 202	5 951	251	4,00 %
Košice spolu	240 433	229 040	11 393	4,73 %
Michalovce	40 027	36 704	3 323	8,30 %
Rožňava	19 706	17 569	2 137	10,80 %
Sobrance	5 981	5 875	106	1,77 %
Spišská Nová Ves	38 045	35 431	2 614	6,87 %
Trebišov	24 401	23 213	1 188	4,86 %
KE kraj spolu	374 795	353 783	21 012	5,60 %
Východ spolu	722 344	674 916	47 428	6,57%

Spolu tak z okresných miest východného Slovenska odišlo 47 428 obyvateľov. Avšak v úvode som písal, že oba tieto kraje stratili len okolo 15-tisíc obyvateľov. Ako je teda možné, že vidiek na východe narástol až o 42-tisíc ľudí? Sčasti za to môže fenomén satelitných obcí (najmä v okolí Košíc), no hlavný dôvod nárastu vidieka treba hľadať najmä v stúpajúcom počte rómskeho obyvateľstva.   

To je s výnimkou Levoče (kde tvorí až tretinu obyvateľov mesta) situované hlavne na vidieku, pričom v Prešovskom kraji sa vyskytuje najmä v okresoch Kežmarok, Sabinov, Stará Ľubovňa, Levoča a Vranov nad Topľou, v Košickom kraji zas najmä v okresoch Gelnica, Spišská Nová Ves a Trebišov. Naopak, najmenej Rómov obýva severovýchodné okresy, teda Sninu, Humenné, Svidník, Medzilaborce a Stropkov.

Ak sa pozrieme na to, ktoré okresy narástli, prípadne sa najmenej zmenšili, vidíme, že sú to presne tie, kde žije najviac rómskeho obyvateľstva. V Prešovskom kraji sú to Kežmarok a Sabinov, ktoré zaznamenali prírastok zhodne okolo 4,5 percenta. V Košickom kraji sú to zas okresy Gelnica (1,36 percenta) a Spišská Nová Ves (1,14 percenta).

Typickým príkladom je Kežmarok, ktorý ako mesto stratil 7,6 percenta obyvateľov, no ako okres získal 4,5 percenta. Pritom v tomto okrese sa podľa dokumentu Quo Vadis Romale?, ktorý minulý rok vypracoval Odbor regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja nachádza sedem obcí (Stráne pod Tatrami, Rakúsy, Podhorany, Jurské, Výborná, Krížová Ves, Ihľany), v ktorých rómske obyvateľstvo tvorí viac ako 75 percent obyvateľov a viacero ďalších, kde majú Rómovia výrazne zastúpenie.

Tie isté čísla pritom ukazuje pohľad na okresy, kde je najviac obyvateľov v predproduktívnom veku (0 – 14 rokov). V Prešovskom kraji má v tomto ukazovateli najlepšie čísla okres Kežmarok s podielom až 24 percent, čo je najviac na Slovensku, nasledovaný Sabinovom, ktorý má 23 percent a je druhý najlepší na Slovensku. V Košickom kraji sú to zas okresy Gelnica a Spišská Nová Ves s podielom 21 percent. Mimochodom, v celoslovenskom porovnaní sa medzi východne okresy vklinili len okresy Námestovo a Senec, ktoré majú zhodne 22 percent.

Mapa číslo 2: Rómovia rastú, Maďari klesajú a Rusíni rastú aj klesajú zároveň

Je preto jasné, že medzi národnosťami najviac rastú čísla Rómom. Lenže Rómovia sa k svojej národnosti hlásia výrazne menej ako iné národnostné skupiny, a preto percentuálne najviac narástli Rusíni. No ani s nimi to nie je až také jednoznačné, pretože sa zdá, že aj najviac klesli. Iba u Maďarov je to jednoznačné, keďže tí dlhodobo klesajú.

Začnime teda s prekvapivými víťazmi sčítania, ktorými by mali byť Rusíni. Tí si síce pohoršili v počte ľudí hlásiacich sa k rusínskej národnosti, keďže ich počet celoslovensky klesol zhruba o 10-tisíc (z 33 482 na 23 746), ale vďaka možnosti zaznačiť aj druhú národnosť si zas výrazne polepšili. A to dokonca o 90 percent oproti poslednému sčítaniu (je ich viac o 30 074), čo je ešte lepší výsledok, ako zaznamenali Rómovia, ktorých vďaka druhej možnosti síce pribudlo viac o 50 426, avšak percentuálne to je „len“ 48 percent. Pripomeňme, že počet Maďarov sa znížil a aj napriek možnosti druhej voľby ich je o 2 300 menej.

Rusínom sa tak oplatila na ich pomery pomerne masívna kampaň k sčítaniu obyvateľstva. Aj vďaka nej je pravdepodobné, že na krajnom východe pribudne množstvo obcí, v ktorých táto menšina tvorí viac ako 15 percent obyvateľstva, čo znamená, že sa tam bude osadzovať množstvo nových tabúľ s názvami obcí aj v rusínskom jazyku. Inštitút Mateja Bela na svojej internetovej stránke uvádza, že k doterajšiemu počtu 68 obcí, kde boli takéto tabule osadené, by malo pribudnúť až 88 ďalších, pričom najvyšší nárast by mal zaznamenať okres Snina.

Ak sa však na počty pozrieme z pohľadu materinského jazyka, čo je zjavne silnejší ukazovateľ, zistíme, že v prípade Rusínov sa deje presný opak. V ich bašte, Prešovskom samosprávnom kraji, totiž zaznamenali prepad až o jednu tretinu (32,7 percenta), keďže ich počet sa v tomto kraji znížil o 15 706 na 32 365 obyvateľov. Tento pokles sa pritom týka takmer všetkých okresov, keďže vo všetkých s výnimkou Popradu (kde je však rusínska menšina veľmi malá) Rusíni zaznamenali pád o viac ako 22 percent. Najväčší v Bardejove, kde v tomto ukazovateli poklesli až o 42 percentuálnych bodov.

Ak použijeme rovnaké kritérium, teda rodný jazyk, aj na maďarskú menšinu, vidíme, že tá vo svojej bašte, Košickom kraji, klesla „len“ o 11 percent, teda o 10 076 osôb. Ak nerátame okresy, kde má maďarská menšina len veľmi malé zastúpenie, tak najväčší úbytok Maďarov na východe nastal na jeho juhozápadnom konci, čiže v okresoch Rožňava a Košice okolie. V oboch prípadoch je to 14,5 percenta. Jediný okres východného Slovenska, kde sa počet ľudí, ktorí sa hlásia k maďarčine ako svojmu rodnému jazyku, zvýšil, sú Sobrance, ktoré zaznamenali nárast až o 88 percent. Tento jav je však spôsobený nízkym počtom Maďarov obývajúcich tento okres. V reálnych číslach je to totiž nárast len o 51 obyvateľov. A práve porovnanie máp používania jazyka oboch spomínaných národnostných menšín ukazuje, že Rusíni, ktorí vďaka druhej národnosti výrazne poskočili majú v skutočnosti ešte väčší problém ako Maďari.

Čo sa týka počtu Rómov, ten sa podľa sčítania obyvateľov nedá relevantne zistiť, keďže mnohí Rómovia sa v skutočnosti hlásia k iným národnostiam. Čo však vieme povedať, je, že ich počet určite stúpol najviac zo všetkých národnostných menšín. V už spomínanej štúdii s názvom Quo Vadis, Romale? sa píše, že len v Prešovskom kraji ich počet medzi rokmi 2013 až 2019 narástol o 40 583 na 127 061 obyvateľov. Pritom autori tohto materiálu uvádzajú, že v Prešovskom kraji tvorili Rómovia v roku 2019 viac ako 15 percent obyvateľov a v Košickom kraji takmer 17 percent. V okresoch Kežmarok, Vranov nad Topľou a Sabinov sa ich podiel dokonca pohybuje okolo hranice 25 percent.

Čo je však pri tejto menšine zaujímavé, je, že pri nich zatiaľ nikto nespomína možnosť osadenia tabúľ s názvami obcí v rómskom jazyku ani možnosť komunikovať týmto jazykom na miestnych úradoch.

Mapa číslo 3: Neveriacich výraznejšie pribudlo len na západe východného Slovenska. Počet gréckokatolíkov sa zvýšil, avšak nie na východe

Aj keď sa na východe zvýšil počet neveriacich takmer na dvojnásobok, v globále môžeme povedať, že náboženská skladba východného Slovenska sa okrem krajného západu v podstate nezmenila. Stále totiž platí, že východ, najmä jeho severná časť je značne religiózna.

Ak by sme tu chceli nájsť nejaké pravidlo, môžeme povedať, že počet neveriacich najviac rastie v tých okresoch, kde ich bolo najviac už aj pri predchádzajúcom sčítaní. Preto v tomto ukazovateli narástol viac Košický kraj, a to najmä okres Rožňava, kde došlo k nárastu o viac ako 16 percent. Jedenásť percentný nárast zaznamenal okres Gelnica, desaťpercentný mesto Košice, okolo deviatky zas okresy Košice – okolie a Spišská Nová Ves. V Prešovskom kraji sa počet neveriacich nikde nezvýšil ani o desať percent. Najbližšie k tomu mal okres Poprad (8,5 percenta).

Pre úplnosť však treba dodať, že pre všetky okresy východného Slovenska platí, že neveriaci sú najrýchlejšie rastúcou „náboženskou“ skupinou, aj keď ich podiel je, najmä v Prešovskom kraji, stále pomerne nízky (10,6 percenta), čo je najmenej zo všetkých krajov na Slovensku.

Vo všeobecnosti sa tiež dá povedať, že mapa úbytku veriacich v podstate kopíruje mapu úbytku obyvateľstva. Typickým príkladom je okres Snina, ktorému ubudlo tritisíc obyvateľov a tiež dvetisíc rímskokatolíkov, viac ako 800 gréckokatolíkov a zhruba rovnaký počet pravoslávnych. Podobne sú na tom aj ďalšie okresy, ktoré sa vyľudňujú.

Sú tu však dve zaujímavosti. Prvou sú pravoslávni, ktorí sa začali prelievať z Prešovského do Košického kraja. Najväčší nárast pritom zaznamenali v okresoch Trebišov, kde na svoje pomery zaznamenali skutočne vysoký rast (1 231) a Michalovce (466). Naopak, najväčší úbytok zas vo Svidníku (973) a Snine (860), teda ich najväčších baštách. Vďaka tomu sa pomerne významne zmenil aj rozdiel (o 4 275 veriacich) medzi Prešovským a Košickým krajom v počte pravoslávnych veriacich.

Druhou zaujímavosťou je nárast gréckokatolíkov, ktorí dokázali svoj počet navýšiť o viac ako 11-tisíc a za posledných desať rokov celoslovensky narásť z 206 871 na 218 235. Zaujímavé je to preto, že v oblasti, kde táto náboženská komunita tradične sídli, teda na východnom Slovensku (presnejšie na krajnom východe a severovýchode), gréckokatolíkov ubudlo. V oboch krajoch dokopy o takmer o 1 400 osôb, pričom významnejšie padol Košický kraj, kde sa stratilo 991 gréckokatolíkov. 

Mapa číslo 4: Obyvatelia krajného východu sa sťahujú do väčších miest, najviac do Bratislavy

A práve informácia o zmenách v štruktúre gréckokatolíckej cirkvi nám poskytuje dobrý materiál na to, aby sme mohli sledovať, kam migrujú východniari z krajného východu a severovýchodu. Ak ostaneme na východnom Slovensku, vidíme, že táto migrácia prebieha najmä do oblasti Košíc a Prešova. Tieto počty najvýraznejšie vidno pri okrese Prešov, kde sa počet gréckokatolíkov zvýšil presne o 1 600. Aj keď pri pohľade na Košice sa môže zdať, že nárast (454) nie je až taký výrazný ako v prípade Prešova, ak k tomu pripočítame aj okres Košice okolie (990), dostávame sa na podobné číslo – 1 444.

Celkovo sa však zdá, že východniari z krajného východu a severovýchodu pokračujú najmä v sťahovaní sa do Bratislavy a okolia. Bratislava totiž prekonala aj Prešov a stala sa mestom, kde sa počet gréckokatolíkov zvýšil najviac na celom Slovensku, konkrétne o 1 680. Bratislavský kraj sa taktiež umiestnil na prvom mieste spomedzi všetkých krajov na Slovensku v náraste počtu gréckokatolíkov (3 199), pričom najviac ich v rámci neho pribudlo v okrese Senec (783).

Trend sťahovania sa z krajného východu na krajný západ potvrdzujú aj štatistiky z ďalších krajov, keďže na druhom mieste sa v počte nárastu gréckokatolíkov umiestnil okres Nitra (2 363) a na treťom Trnava (2 212). Zaujímavosťou je tiež to, že najpomalšie rastúcim krajom (ak nepočítame východné) je z pohľadu gréckokatolíkov Banskobystrický kraj, ktorý bol predtým ich najväčšou baštou mimo východného Slovenska. Na druhé miesto ho v minuloročnom sčítaní odsunul práve Bratislavský kraj. Trend sťahovania sa do okolia Bratislavy sa pritom potvrdzuje aj pri pohľade na pravoslávnych, ktorí tiež obývajú najmä krajný východ a ktorých počet stúpol všade okrem Prešovského a Banskobystrického kraja. Najviac v Košickom (1 737), Bratislavskom (1 403) a Trnavskom kraji (505).

Početné zastúpenie gréckokatolíkov podľa krajov SR:

Kraj	Gréckokatolíci v roku 2011	Gréckokatolíci v roku 2021	Rozdiel
Bratislavský	4 734	7 933	3 199
Nitriansky	1 841	4 204	2 363
Trnavský	1 350	3 562	2 212
Žilinský	2 016	3 890	1 874
Trenčiansky	1 338	2 979	1 641
Banskobystrický	5 562	7 026	1 464
Prešovský	114 799	114 401	-398
Košický	75 231	74 240	-991
Spolu	206 871	218 235	11 364

Osobitnou skupinou pri sťahovaní obyvateľstva sú Košičania, u ktorých je veľmi jasne badateľný trend satelitných obcí. V okrese Košice – okolie totiž za posledných desať rokov vzrástol počet obyvateľov o viac ako 9-tisíc, zatiaľ čo v meste Košice počet obyvateľov poklesol zhruba o 11-tisíc. Niečo podobné môžeme pozorovať aj pri Prešove, kde tiež vidíme, že zatiaľ čo Prešov ako mesto sa zmenšilo (- 6 958), okres Prešov sa zväčšil (+ 3 381), aj keď tu ten rozdiel nie je až tak priamoúmerný.