30. januára, 06:38

Musíme si pomáhať: Mama, ktorá vie, čo je to banková nula

Musíme si pomáhať: Mama, ktorá vie, čo je to banková nulaFoto: archív Jany

Celý jej život sa točí okolo dvoch synov, a hoci chalani rastú, ten najstarší už dokonca oslávil plnoletosť, Jana vie, že „povolanie mama“ je pre ňu doživotné. Prinášame ďalší príbeh, ktorý nám dáva šancu pomôcť ľuďom v núdzi.

„Nemám na výber, nie som pánom svojho času, neriešim seba, no neprepadám ľútosti, to v žiadnom prípade. Svojich chalanov jednoducho milujem. Je ako je a ja s tým nič neurobím. Sú len dve možnosti: zmieriť sa s osudom, prijať realitu alebo sa utápať v strachu, plači, bezmocnosti. To ale človek potom smeruje pomaly ale iste na psychiatriu. Asi tak. Vybrala som si prvú možnosť, chlapci predsa potrebujú pokojnú a vyrovnanú mamu.“

Nádherná žena, ktorá okamžite upúta svojím vzhľadom. Dokonalá postava, krátky strih vlasov, ktorý jej dodáva patričný šmrnc robí Janku neprehliadnuteľnou v dave. Hoci by ju mnohí, podľa vizáže, tipovali skôr do umeleckého prostredia, sympatická Janka je „iba“ mamou. Stopercentnou. S ktorou sa neskutočne dobre rozpráva.

Obaja synovia – mladší Marko, ako aj starší Romanko – majú hendikepy. Vážne. Mentálne. Nikdy z nich nebudú samostatní jedinci, ktorí si nájdu prácu, založia rodinu a na staré kolená sa napríklad postarajú aj o svoju mamu. „Kdeže. Musím sa udržiavať v čo najlepšej kondícii, aby som zvládala starostlivosť o mojich synov. Tak to proste je, najmä pri mladšom Markovi je možné, že jeho stav sa ešte zhorší,“ usrkne si z kávy sympatická Janka. Na otázku, ako sa má, v sekunde odpovie: „Nie dobre, ale so zdravotným stavom detí to nesúvisí.“ Nechce to rozmazávať, dohodli sme sa na univerzálnej formulke „problematický vzťah s exmanželom, otcom chlapcov“. Čakajú ju dva ťažké súdy, kvôli nim horšie spí, kvôli nim cíti veľkú ťažobu na duši.

Romanko prišiel na svet v termíne, no hororovo. Hoci jej ešte v stredu odtiekla plodová voda, lekári sa pre prirodzený pôrod rozhodli až v piatok. „Obaja sme takmer zomreli, ja som upadla do bezvedomia, malého zo mňa doslova nasilu vytlačili.“ Chlapček bol pridusený, museli ho oživovať, jej museli dať transfúziu krvi, a keď prvýkrát videla vytúženého syna, bola zrelá na odpadnutie znova. Bábätko s krásnymi mierami 3350 gramov a 53 centimetrov bolo celé fialové, napojené na milión hadičiek. „Hneď bolo jasné, že má veľký hypertonus, skrátený krčný stavec, ťažké a smutné obdobie začalo.“ Preplakala veľa času, malý bol bojovník, prežili, ale ona cítila, že následky budú. Nechápala, dlho sa zmierovala s nezvratným stavom. „Vieš, keď máš stále pocit, že sa to celé pokašľalo pôrodom, že možno mali hneď zvoliť cisársky a syn by bol ok, dlho-predlho zaspávaš a vstávaš s takým gulášom v hlave, že nemáš chuť na nič. Ani dýchať. Jediným receptom je prefackať sa a zahodiť ľútosť, beznádej. Do čerta, veď je to môj syn, môj milovaný, vytúžený a ja musím a chcem urobiť preňho maximum.“ S Romankom bolo všetko oneskorené, držanie hlavičky, sedenie, prvé kroky, prvá reč, ktorá je dodnes neúplná, hatlaninová, pre mnohých nezrozumiteľná. Rehabilitáciami dali motoriku ako-tak do dobrého stavu, bohužiaľ, v papieroch ostala neriešiteľná diagnóza – stredne ťažká mentálna retardácia.

S dnes už exmanželom sa rozhodli pre druhé dieťa. Strach obrovský, ale lekár ju povzbudzoval. Veď Romankov stav pravdepodobne spôsobili komplikácie pri pôrode, teraz to bude dobré. Nebolo. Marko prišiel na svet opäť ťažko, pretože bol priveľký, vážil cez štyri kilá. Aj on mal hypertonus, aj pri ňom najskôr hovorili, že rovesníkov dobehne, môže byť len spomalený. „Nerozprával, len čosi mrmlal, a keď som spozorovala, ako sa pri sede pohupkáva zo strany na stranu a monotónne si pohmkáva, okamžite mi napadol autizmus. A po rokoch nám ho aj stanovili… a mňa to neprekvapilo.“ Štrnásťročný Marko nehovorí, Janka nikdy nepočula slovo „mama“, Marko má svoj svet, svoje rituály, svoje neočakávané chvíle agresie. „Tých sa bojím, je v puberte a môže sa to zhoršovať. Búchance, ktoré mi sem-tam uštedrí, možno dostanem častejšie…“. Pri Markovi, ktorý potrebuje stopercentnú starostlivosť a obsluhu, sa zrazu vnímanie postihu staršieho Romana zminimalizovalo. „Naprogramovala som si, že Roman je takmer zdravý, hoci to pravda nie je, to len popri svojom bratovi tak pôsobí,“ usmeje sa Jana.

S obrovskou láskou a pokorou hovorí o svojom živote. Plány neboli veľké, chcela len obyčajný život. Chodiť do práce, okrem rodiny mať kontakt aj s kolegami, občas nejaká dovolenka. „Nevadí, toto už neriešim. O to viac mi je vzácne, sedieť teraz s tebou na káve a rozprávať sa, aj keď viem, že poobede to bude doma hektickejšie. Za normálnych okolností by som teraz varila, takto to musím dobehnúť už aj s chlapcami a to je náročnejšie,“ usmeje sa Janka, ktorá funguje ako hodinky. Každé ráno rozváža synov do škôl, už o dvanástej ich ale „zbiera“, obedujú doma, potom povinné prechádzky, ktoré ale znamenajú obliekať a vyzliekať najmä Marka, ktorý sa nie raz bráni. Vonku ich oboch musí mať „v oku“, Marko má tendenciu vzďaľovať sa.

Ako ale a či vôbec dokáže relaxovať mama Janka? Energickej žene sa rozžiaria oči a básni o cvičení. O tom, ako bez pohybu nedokáže vydržať, ráno, len čo chlapcov vyloží v školách, letí do miestneho fitka a hodinku dvíha činky, behá, skáče. Keď jej to vyjde aj štyrikrát do týždňa, je v siedmom nebi. „A ešte šoférovanie. Keď som sama v aute, hudbu si vypeckujem a užívam si. Stačí pár minút a je mi fajn.“

Aby sme nezabudli – v miniatúrnom trojizbáku patrí jedna izba Jankinmu ležiacemu otcovi, stará sa oňho už dva roky, „je po porážke, nezvládne nič, nieto hygienu, najväčšia makačka je umývanie, tu sa mi veľmi zíde moja kondička,“ odľahčí ťažkú tému Jana.

Financie? „Mama na opatrovateľskom je banková nula. Opatrovateľský, výživné a prídavky na deti – dohromady mám 800 eur. Na otca už nárok na opatrovateľský nemám. Nikto mi nedá úver, pôžičku, leasing. Priznávam, že  v rodine máme od ideálnych vzťahov ďaleko, pomoc od mamy, sestry či kohokoľvek očakávať nemôžem. Ani len so strážením detí. Preto je pre mňa dnešná káva na rozhovor veľkou vzácnosťou, také malé Vianoce.“ Janka pozrie na hodinky a podotkne: „Musím bežať po deti, ďakujem zo srdca za všetko.“

Ak by chcel niekto Janke pomôcť, prikladáme číslo účtu:

SK29 1100 0000 0080 1820 6804

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.