31. januára, 06:39

Dzurech z ACN: Aj Európa už pozná prechod od neznášanlivosti až k fyzickým útokom na kresťanov

Dzurech z ACN: Aj Európa už pozná prechod od neznášanlivosti až k fyzickým útokom na kresťanov

Vnímame istý historický trend, keď sa niektoré slobody dostávajú do popredia a iné do úzadia, tvrdí riaditeľ slovenskej pobočky ACN – Pomoc trpiacej cirkvi Miroslav Dzurech. V mene týchto nových hodnôt je následne popieraná sloboda vierovyznania, a to najmä voči kresťanom. „Sloboda náboženstva má mať rovnakú hodnotu ako iné slobody. Slobody sa nerozdeľujú na väčšie alebo menšie. Rozrušuje a znepokojuje nás, keď pozorujeme tento trend, keď sa na Západe presadzujú akési ,rebríčky hodnôt‘, ktorými sú kresťania stigmatizovaní,“ vraví v rozhovore pre Štandard.

Nadácia ACN je u nás známa najmä pravidelným zverejňovaním celosvetovej štúdie o prenasledovaní kresťanov na svete. Trochu menej sú ale známe vaše širšie aktivity. Čomu všetkému sa nadácia venuje?

Nadácia ACN je medzinárodná dobročinná cirkevná a pastoračná organizácia, ktorá pomáha najmä kresťanom, ktorí sú prenasledovaní alebo sú v núdzi. Pomáhame po celom svete, máme viac ako päťtisíc projektov pomoci ročne, ktoré sú konkrétne a adresné. Je to v 192 krajinách, čiže takmer v každej krajine sveta.

Report o stave náboženskej slobody je len zrnkom piesku v tej hore, ktorej sa venujeme, pretože našou hlavnou misiou je práve pomáhanie v týchto adresných projektoch. Veľmi ma teší, že sa nám darí aj na Slovensku dávať do popredia túto tému, aj skrze vydávanie reportu. Ale zároveň už tretí rok realizujeme takzvanú Červenú stredu, keď sa na celom Slovensku vždy tretiu novembrovú stredu nasvietia na červeno verejné budovy s cieľom poukázať na tento problém vo svete. Téma sa na pár dní dostane spoločensky do popredia. Nenasvecujú sa totiž len cirkevné objekty, ale napríklad aj Bratislavský hrad či Most SNP, zapájajú sa aj školy a univerzity. Je to krok, aby sa aj na Slovensku vedelo, že náboženská sloboda patrí medzi základné ľudské práva a že toto právo je porušované. V niektorých krajinách dokonca až v extrémnej podobe prenasledovania.

Je potrebné pomáhať kresťanom aj na súčasnom slobodnom Slovensku?

Je pravda, že ACN u nás pomáhala najmä v minulosti, ešte počas existencie minulého režimu, keď bola u nás cirkev prenasledovaná, pôsobila v podzemí a veľa zdrojov pomoci zo Západu šlo aj na Slovensko. Postupne po páde Železnej opony a nadobudnutí slobody sme sa pretransformovali z prijímateľskej krajiny na darcovskú. Núdza a prenasledovanie sa vyskytuje najčastejšie v iných častiach sveta.

Patrí Nadácia ACN priamo pod cirkev?

Nadácia bola založená v roku 1947 ako charitatívna organizácia, ktorá pôsobila spočiatku nezávisle. V roku 2011 sme od pápeža Benedikta XVI. dostali štatút pápežskej nadácie. Stále ale pôsobíme do istej miery nezávisle od cirkvi, hoci s ňou úzko spolupracujeme. Väčšina pracovníkov nadácie sú laici, hoci medzi nás patria aj kňazi, ale nie je ich veľa. Štruktúra ACN má svoju správnu radu, momentálne jej predsedá kardinál Mauro Piacenza, ale sú v nej aj laici.

Ako pomáha vaša slovenská pobočka ACN?

Náš úrad je takým vyslancom, ktorý sa snaží robiť osvetu a informovať Slovákov o stave prenasledovania kresťanov vo svete. Musíme vedieť, že sa to stále deje. Aj Slováci môžu pomôcť svojim bratom a sestrám v iných častiach sveta. Máme však niekoľko projektov aj u nás, dlhotrvajúce projekty podpory rehoľníkov a seminaristov.

Kde je momentálne prenasledovanie kresťanov najťažšie?

Blízky Východ, Čína a Severná Kórea. Posledné roky aj Mjanmarsko, po vojenskom puči môžeme hovoriť takmer o genocíde. To ale platí nielen pre kresťanstvo, ale aj pre iné náboženstvá, ktoré nevyhovujú aktuálnemu režimu. Problém prenasledovania je v celej Afrike, ale na tomto kontinente najmä v regióne Sahel, čo je geografický stred kontinentu. Evidujeme tam aktuálne veľký nárast prenasledovania, každým rokom to citeľne narastá. 

Je to v súvislosti s ISIS či Moslimským bratstvom?

Áno, hoci ISIS už oficiálne neexistuje. Na jeho miesto ale prichádzajú iné moslimské organizácie. Máme štúdiu, že práve v regióne Sahel za posledných päť rokov trojnásobne vzrástol počet teroristických skupín.

Ako prakticky vstupuje do tohto zápasu ACN?

Nadácia v rámci svojich národných útvarov, medzi ktoré patrí aj slovenský úrad, vyzýva na finančnú pomoc pre jednotlivé projekty v zahraničí. Vďaka štedrosti dobrodincov financujeme projekty pomoci Ázii, Blízkemu Východu, Afrike, ale aj Južnej a Strednej Amerike. Podoby projektov sú rôzne. Za minulý rok najviac finančnej pomoci šlo na rekonštrukčné projekty, čiže obnova alebo stavby budov, ktoré boli poškodené alebo zničené útokmi na kresťanské komunity. V Afrike staviame studne v najsuchších regiónoch, kde je veľká chudoba, napríklad v Burkine Faso. Pred tromi rokmi bol u nás hosťom pakistanský kňaz Emmanuel[1] „Mani“ Yousaf. Financujeme tam budovanie farských domov. Pakistan je obrovská krajina a pol percenta kresťanov je v nej veľmi roztrúsených. Kňazi musia cestovať za veriacimi na veľké vzdialenosti a my sme budovali práve domovy, aby mohli cestovať do odľahlých regiónov a tráviť tam čas.

Máme aj transportačné projekty, kde zabezpečujeme dopravné prostriedky od bicyklov až po člny pre rehoľníkov v odľahlých oblastiach, ako je Amazónia. Pomáhame v týchto krajinách aj kňazom a seminaristom prostredníctvom omšových milodarov, kedy ľudia v bohatších krajinách darujú milodar kňazom v zahraničí a tí odslúžia svätú omšu na ich úmysel. Máme aj pastoračné projekty, ako tlač materiálov či detských Biblií.

Kde máte dnes najväčší rekonštrukčný projekt?

Ide o obnovu Bejrútu v Libanone po fatálnom výbuchu.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.