Rusko hrá so Západom v otázke Ukrajiny diplomatický poker a oficiálnou rétorikou Kremľa by sme sa nemali nechať zmiasť. Na druhej strane je však vo svetle aktuálne vyhrotenej situácie možné takmer čokoľvek. V rozhovore pre TASR to uviedol český bezpečnostný analytik Tomáš Šmíd z Vysokej školy Ambis.

„Situácia je naozaj napätá a obavy Západu sú odôvodnené. To však na druhej strane neznamená, že k invázii skutočne dôjde. Ruské presuny vojsk k ukrajinskej hranici a kremeľská rétorika sú síce vážne signály, avšak môže ísť aj o formu diplomatického nátlaku (zo strany Moskvy). Vojenská invázia by totiž pre Rusko bola veľkou politickou, ekonomickou a tiež vojenskou záťažou, čoho sú si, samozrejme, kremeľskí stratégovia vedomí,“ uviedol Šmíd. Expert však zároveň varoval, že spúšťačom reálneho ozbrojeného konfliktu môže byť v „tejto vybičovanej atmosfére“ čokoľvek.

„Stačí jedna sabotáž alebo intenzívnejšia prestrelka na frontovej línii v Donbase či v Luhanskej oblasti alebo komunikačné nedorozumenie v línii velenia – buď na jednej, alebo druhej strane. To hovorím o situácii, keď onen spúšťač bude zo strany najvyššieho velenia skôr nezamýšľaný. Ak však dôjde k jasnému politickému rozhodnutiu – napríklad v Kremli –, že invázia má byť naozaj vedome spustená, tak sa nájde takmer akýkoľvek spúšťač,“ myslí si Šmíd.

Na otázku TASR, čo vlastne Rusko aktuálnymi krokmi sleduje, prípadne čo by inváziou na Ukrajinu získalo, český expert vymenoval viacero variantov.

„Kremľu nemusí ísť o vojenskú inváziu, a to už len preto, že vojna – hlavne rozsiahlejšia – by pre Rusko bola ekonomicky veľmi zaťažujúca. Ešte viac by sa obmedzili styky so Západom. S najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k pritvrdeniu sankcií. Ruské hospodárstvo pritom rozhodne nepatrí k najsilnejším, najvýkonnejším a najsebestačnejším – skôr naopak. Jednou z historických tráum Ruska je skutočnosť, že síce prakticky vždy bolo veľmocou vojenskou, avšak hospodárskou veľmocou Rusko nikdy nebolo,“ povedal Šmíd, podľa ktorého Kremeľ hrá „akýsi diplomatický poker“, ktorého cieľom je stupňovanie svojich požiadaviek a napätia.

„Moskve ide o to, aby sa Ukrajina nevymanila z ruského vplyvu – to je ten kľúčový záujem. V tomto prípade môže vsádzať aj na vnútropolitický rozkol na Ukrajine, posilnenie tamojších proruských kruhov a podobne. Hoci tu je problém, že za uplynulé roky – povedzme od ruskej anexie Krymu – proruské nálady v ukrajinskej populácii veľmi poklesli. Možno ešte v roku 2014, keď boli veľké, tak by Putina uvítali pokojne až v Kyjeve. Tie nálady sa však veľmi zmenili. To znamená, že kľúčovou snahou Ruska je zachovať Ukrajinu pod svojím vplyvom – aby zostala súčasťou ruského sveta a aby sa neintegrovala do západných štruktúr, predovšetkým do Severoatlantickej aliancie,“ myslí si český odborník. Podľa neho by prípadný „úspešný posun Ukrajiny na Západ“ predstavoval „inšpiratívny potenciál farebných revolúcií“, čo je pre Rusko „tá najväčšia obava“.

Tomáš Šmíd v tejto súvislosti varoval, že ak Kremeľ usúdi, že prozápadnému smerovaniu Ukrajiny sa nedá zabrániť inak ako vojenskou cestou, tak to Rusko podľa neho „nakoniec urobí“.

„Napriek tomu si stále myslím, že Moskva primárne vsádza na diplomatický nátlak. Ešte by som podotkol, že Vladimír Putin hrá o svoj zápis do ruských dejín. Už nie je najmladší a jeho kroky sú stále viac riadené týmto uvažovaním. Tento povedzme až psychologický rozmer problému by som nepodceňoval. Zapísať sa do dejín ako ten, ktorý vrátil ruskému svetu Ukrajinu – či aspoň jej časť –, to môže byť skutočne veľké pokušenie,“ myslí si Šmíd.

Expert zároveň predpokladá, že aktuálne požiadavky Kremľa sú z veľkej časti nesplniteľné. Rusko totiž žiada odsun zahraničných vojakov, techniky a výzbroje zo všetkých štátov, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997.

„Ak by Západ akceptoval kremeľské požiadavky na vrátenie statusu quo z roku 1997, tak môžeme celé NATO rovno rozpustiť. Avšak osobne nepredpokladám, že toto Západ urobí – hoci také Nemecko alebo aj Francúzsko sú oveľa viac naklonené kompromisu než napríklad anglosaský svet… Avšak je, samozrejme, dosť možné, že Západ nakoniec obetuje Ukrajinu v tom zmysle, že fakticky na jej integráciu do západných štruktúr rezignuje,“ myslí si Šmíd.

Podľa neho musí aj Kyjev zvážiť, „či môže dlhodobo koexistovať vedľa nepriateľsky naladeného a vojensky mocného jadrového suseda. To je jednoducho geopolitická realita, akokoľvek sa vám môže zdať takéto tvrdenie cynické,“ uzavrel rozhovor český odborník.

Rusko pri hraniciach s Ukrajinou koncom roka zhromaždilo desaťtisíce vojakov. Podľa západných mocností sa možno chystá na inváziu, čo Moskva popiera. Kremeľ si zároveň kladie bezpečnostné požiadavky, ktoré západné krajiny odmietajú.

Tomáš Šmíd je český politológ a bezpečnostný analytik. Zameriava sa na Rusko, postsovietsky priestor a ozbrojené konflikty. Pôsobí na Vysokej škole Ambis v Prahe a Brne.

(tasr)

Najnovšie autorské články