Hlavný kostol ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku spája viacerých pápežov

271653340_904519083544020_6664786556836089303_n Kostol svätých Sergeja a Bakcha v Ríme. Foto: autor

Pokračujeme v prehľade a poznávaní rímskych kostolov, dnes nazrime do kostola Ukrajincov v Ríme. V čase napätej situácie v ich domovine a na jej hraniciach, pre ktorú pápež František vyhlásil na 26. januára deň modlitby za pokoj v Ukrajine. Hlavný chrám tohto slovanského národa v Taliansku je Kostol svätých Sergeja a Bakcha v Ríme. Obsahuje kópiu vzácnej mariánskej ikony, ktorú si ctili pápeži i veriaci.

Kostol svätých Sergeja a Bakcha obsahuje najvýznamnejšiu ikonu Ukrajincov v Taliansku. Je to kópia ikony Panny Márie z bieloruskej dediny Žyrovytsja. Mariánsku maľbu na stene v sakristii v rímskom chráme objavili pri reštauračných prácach. Traduje sa, že v prítomnosti pôvodného i rímskeho obrazu došlo k zázračným uzdraveniam. Na žiadosť pápeža Klementa XI. sa umiestnila ikona do svätostánku v hlavnom oltári, kde je dodnes.

Svojou návštevou poctil toto sväté miesto pápež Pius VII. v prvej polovici 19. storočia, informuje informačný leták, podľa ktorého sa pontifik pred mariánskou ikonou poďakoval za znovuzískanú slobodu po páde francúzskeho imperátora Napoleona.

Viacerí pápeži boli pozorní voči ukrajinskému kostolu v Ríme

Prvá zmienka o Kostole svätých Sergeja a Bakcha siaha do konca prvého tisícročia. Je pomenovaný po dvoch vysoko postavených vojakoch, ktorí zomreli mučeníckou smrťou vo 4. storočí. Ich kult sa rozšíril natoľko, že v Ríme po nich pomenovali niekoľko kostolov. Dnes stojí len jeden z nich a patrí gréckokatolíckej ukrajinskej cirkvi.

Táto komunita dostala chrám do správy v 17. storočí a k jeho plnej rekonštrukcii prispel brat pápeža Urbana VIII. – kardinál Antonio zo známej rodiny Barberini. Zakúpil priľahlé budovy pre potreby Ukrajincov a založil aj fond na ich údržbu. Ako ďalej hovorí sprievodca, koncom 19. storočia pápež Lev XIII. a rakúsko-uhorský cisár František Jozef otvorili rusínske kolégium hneď vedľa kostola, no neskôr ho premiestnili a premenovali na Pápežské ukrajinské kolégium svätého Jozafáta. V budove pri kostole je teraz ubytovacie zariadenie, no nad vchodom je stále nápis v ukrajinčine.

Kostol, ktorý stojí na rušnom námestí neďaleko Kolosea, je pomerne malý a neprekypuje toľkou pompou ako iné chrámy v meste pápežov, no taktiež obsahuje zaujímavosti. Je tu pamätný reliéf, ktorý pripomína 1000 rokov od pokrstenia a pokresťančenia Kyjevskej Rusi, ktorá bola na území dnešnej Ukrajiny, v roku 988. Nachádzal sa tu síce príkladný ikonostas, no nezachoval sa, a tak ho nahradil nový, jednoducho zdobený, no dôstojný duplikát. Okrem mariánskej ikony tu nájdeme tiež obraz Panny Márie s anjelmi na strope.

Popri niekoľkých ďalších maľbách vrátane svätých patrónov chrámu je tu krypta arcibiskupa Kyjeva-Haliča, ktorým bol metropolita Rafajil Korsak. Práve on oficiálne požiadal pápeža, aby určil kostol pre prokurátorov, akýchsi zástupcov Ukrajincov vo Večnom meste, a zároveň miesto pre prijatie pútnikov.

Kostol svätých Sergeja a Bakcha v Ríme s mariánskou ikonou v pozadí. Foto: autor

Pre Ukrajincov byzantského rítu v Taliansku, ktorých je okolo 70 000, ustanovil pápež František Apoštolský exarchát, teda správne územie gréckokatolíckej cirkvi. Katedrálou – hlavným chrámom – exarchátu je práve Kostol svätých Sergeja a Bakcha. František navštívil v Ríme aj komunitu Ukrajincov, no vybral si tú, ktorá sa združuje v Bazilike svätej Sofie v západnej časti mesta.

Na tento slovanský národ si argentínsky pontifik spomenul aj nedávno, keďže na stredu 26. januára tohto roku vyhlásil deň modlitieb za pokoj v Ukrajine.


Ďalšie články