V otázke možnosti rusko-ukrajinskej vojny sa dvaja poprední ruskí experti Sergej Karaganov a Dmitrij Trenin zhodujú. Kremeľ je podľa nich pripravený demonštrovať svoju vojenskú silu. Rusko vedome vznieslo prehnané požiadavky, ktorými chce spolu s manévrami prinútiť Západ, aby s ním viedol skutočný dialóg.

Už niekoľko týždňov je jednou z hlavných tém našich aj svetových médií snaha Ruska dotlačiť Západ ku garancii, že nedôjde k ďalšiemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie. Toto diplomatické úsilie sprevádza bezprecedentné zhromažďovanie ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou. Stále viac sa preto objavujú špekulácie politikov, ale aj expertov o tom, že Európa sa možno ocitla na prahu najväčšieho konfliktu od skončenia druhej svetovej vojny. V slovenských médiách sa v tomto smere objavujú najmä úvahy západných expertov na Rusko (písal o nich aj Štandard). Hoci ide často o kvalitných analytikov, na to, aby sme uvideli väčšiu časť neprehľadnej mozaiky zobrazujúcej skutočnú podstatu napätia na hraniciach nášho východného suseda, je nemenej dôležité poznať aj pohľad expertov z Ruska – liberálnych aj konzervatívnych. Ponúkame hlbší pohľad na postoj dvoch vplyvných ruských odborníkov.

Karaganov, hlas konzervatívneho Kremľa

Sergej Karaganov, bývalý dekan Fakulty svetovej politiky a ekonómie na Vyššej škole ekonomiky v Moskve, je uznávaným ruským politológom a ekonómom. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ vplyvného think taku Rada pre zahraničnú a obrannú politiku, ktorú založil niekdajší vysokopostavený príslušník ruskej vojenskej rozviedky GRU a bývalý zástupca ministra obrany Vitalij Šlykov. Karaganov je vo všeobecnosti považovaný za hlas staršej, konzervatívnej generácie ruských silovikov.

V rozhovore pre portál Argumenty a fakty vyhlásil, že tlak, ktorý Rusko začalo na Západ vyvíjať manévrami v blízkosti ukrajinských hraníc v kombinácii s vyvinutím moderných zbraní, začína prinášať svoje plody. Moderné zbrane podľa neho "môžu ohroziť životaschopnosť USA". Rusko musí ukázať, že je skutočne pripravené na deštruktívnu konfrontáciu so západnými mocnosťami, aby tie pochopili dôležitosť požiadaviek, ktoré Moskva predložila, tvrdí Karaganov.

Ruský politológ pritom opakovane zdôraznil, že v skutočnosti vôbec nejde o Ukrajinu. Podľa Karaganova nie je Ukrajina pre Rusko zďaleka natoľko strategicky dôležitá, ako to naznačujú mnohí iní experti. Skutočným bohatstvom Ruska je podľa jeho názoru Sibír. Práve získanie tohto na prírodné bohatstvo a nerastné suroviny bohatého regiónu umožnilo Moskve vytvoriť impérium, nie zisk Ukrajiny, zdôraznil. "Najhoršie, čo nám môže urobiť Amerika, je darovať nám Ukrajinu v tom stave, do ktorého ju ona priviedla," povedal.

Ukrajina má podľa Karaganova pre Rusko hodnotu len ako nárazníková zóna, ktorá ho bude oddeľovať od "nepriateľskej" Severoatlantickej aliancie. Zdôrazňuje pritom, že pre dosiahnutie tohto cieľa nie je vôbec nevyhnutné, aby Rusko svojho západného suseda priamo ovládalo. Stačí, ak na jeho území nebude vojenská infraštruktúra NATO.

Sergej Karaganov. Foto: Chatham House, London

Skutočným cieľom Moskvy, ako tvrdí, je nový systém veľmocenských vzťahov v Európe, ktoré vznikli v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu. "Podpisujúc v roku 1990 Parížsku chartu sme nesprávne súhlasili s tým, že akékoľvek štáty majú právo vstupovať do akejkoľvek aliancie. Vtedajšia vláda si zdanlivo myslela, že my sami vstúpime do NATO alebo že sa NATO stane mierumilovnou, demokratickou obrannou alianciou," vyhlásil s tým, že sa stal presný opak. Najmä pobaltské republiky a Poľsko nabrali podľa jeho názoru po vstupe do Aliancie priveľa odvahy a voči Rusku začali vystupovať veľmi agresívne. Ruský analytik považuje za neprípustné, aby sa niečo podobné stalo aj s Ukrajinou.

(viac…)

Najnovšie autorské články