Podľa českých výskumníkov súvisí ochota zaočkovať sa so vzťahom k demokracii a západoeurópskym hodnotám

Mimoriadne oèkovanie proti ochoreniu Covid-19 v nákupnom centre v Banskej Bystrici Očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Ilustračné foto: TASR/Ján Krošlák

Na pandemické postoje vplývajú aj kultúrne preferencie, vyplýva z českého výskumu. Príslušnosť k západoeurópskym hodnotám koreluje s odpoveďami na otázky o ochote zaočkovať sa, nedôvere k dezinformáciám a súhlase s prísnymi trestami za falšovanie covidpasov.

Nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu majú oproti západoeurópskym štátom nižšiu mieru zaočkovanosti. Českí vedci potvrdili tento trend vlastným výskumom. Zdá sa, že existuje pomerne silný vzťah medzi očkovaním a pocitom kultúrnej príslušnosti k západnej alebo východnej Európe.

Ak máte silný vzťah k demokracii západného typu a záleží vám na deľbe moci, právnom štáte či ochrane ľudských a občianskych práv, existuje väčšia šanca, že sa dáte zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Vyplýva to z výskumu vedcov z Psychologického ústavu Akadémie vied ČR a Masarykovej univerzity v Brne.

Tí, ktorí sa cítia ako súčasť demokratickej Európy, sú zaočkovaní takmer na 90 percent, rovnako aj tí, ktorí sa považujú za súčasť západnej civilizácie/kultúry (89,2 percenta).

Tento výskum je longitudinálny (dlhodobý) a má trvať, až pokým Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nevyhlási pandémiu za ukončenú. Ešte v prvej vlne pandémie vedci dokumentovali dobrovoľníkov a tých, ktorí šili rúška. Ukázalo sa, že osoby, ktoré pomáhali ostatným, boli viac extrovertné, otvorené a svedomité.

Vedci preto očakávali, že aj pri ochote zaočkovať sa bude rozhodovať osobnostné a hodnotové nastavenie človeka.

„Tentokrát sa však v osobnostných faktoroch neukázalo skoro nič. Skúšali sme aj hodnotové orientácie, ale neobjavili sme zatiaľ nič nečakané, len celkom predpokladané súvislosti, napríklad že zaočkovanosť korelovala s dodržiavaním pravidiel a nezaočkovanosť s vlastnou autonómiou. Takáto silná súvislosť zistená medzi zaočkovanosťou a orientáciou na demokratickú Európu mi ale celkom vyrazila dych,“ povedala pre Seznam Zprávy psychologička Martina Klicperová.

Čím viac na východ, tým väčšia nerozhodnosť

Ďalšia otázka sa týkala vzťahu k východnej slovanskej kultúre a civilizácii. Priaznivci Východu a slovanstva však nie sú pri očkovaní takto jednoznačne orientovaní.

Neplatí ani opačná rovnica, že čím provýchodnejšie sympatie, tým odmeranejší postoj k vakcínam.

Z tých, ktorí deklarujú rozhodnú príslušnosť k východnej/slovanskej kultúre, prejavilo záujem o proticovidovú injekciu 70 percent.

„Tí, ktorí, naopak, túto orientáciu odmietajú, sú zaočkovaní len na 67 percent! A najvyššiu zaočkovanosť vo vzťahu k Východu majú tí, ktorí odpovedali umiernene, že východnú civilizáciu ‚skôr odmietajú‘ alebo ‚skôr neodmietajú‘,“ vysvetlila Klicperová.

Inklinujú k Západu, neveria dezinformáciám

Neoverených informácií a očitých výmyslov o covide je na internete neúrekom. Z výskumu vyplýva, že kultúrne postoje zohrávajú úlohu aj v ochote ľudí veriť im. Tí, ktorí inklinujú k hodnotám západnej Európe, menej často podliehajú dezinformáciám o COVID-19.

Z tých, ktorí sa cítia určite byť súčasťou Západu, verí dezinformáciám a hoaxom len 3,7 percenta. Naopak, najviac (zhruba 61 percent) veria dezinformáciám tí, ktorí sa ‚skôr‘ alebo ‚určite‘ necítia ako súčasť západnej civilizácie.

Pred hoaxmi podľa autorov tiež čiastočne chráni vysokoškolské vzdelanie. Najčastejšie podliehajú dezinformáciám stredoškoláci bez maturity. Z hľadiska veku sa na dezinformácie najviac spolieha ekonomicky aktívna časť obyvateľstva (30 až 60 rokov). Z hľadiska pohlavia dominuje nežnejšie pohlavie pred mužmi.

Demokrati sú za prísnejšie tresty

Čo do prísnosti sankcií v prípade falšovania covidpasu vedú demokraticky zmýšľajúci občania. Súvisí to s odlišným vnímaním pojmu sloboda. Popierači očkovania si podľa autorov z demokracie častejšie vyberajú hrozienka a chápu ju ako režim, v ktorom si človek môže robiť, čo chce.

Očkovaní zväčša súhlasili s tvrdením, že súčasťou slobody je zodpovednosť, preto z prípadnej sankcie nevylúčili ani podmienku alebo väzenie. Naopak, beztrestnosť požadovali najčastejšie tí, ktorí sa necítia ako súčasť demokratickej Európy.

Výsledky výskumu. Foto: AV ČR

Ďalšie články