Ukrajina v NATO bol bláznivý Bushov nápad. Veď iste. Ale všimnite si, kto to hovorí

Predstavte si, že to hovorí denník SME! A hoci sme si to na Slovensku veľmi nevšimli, tak aj chorvátsky prezident. Krátka úvaha o lámaní naratívov v čase rastúceho napätia medzi Ruskom a Amerikou.

Denník SME uverejnil článok Matúša Halása „Sú v Kremli paranoidní alebo vypočítaví?“. Hlavná otázka, ktorú článok rieši, je obsiahnutá v názve. Halás sa pýta, či Rusi, zhromaždivší desaťtisíce vojakov na hraniciach s Ukrajinou, naozaj veria, že zo strany NATO Rusku hrozí nebezpečenstvo, a teda či sú paranoidní. Alebo či to robia s vedomím, že žiadne nebezpečenstvo im nehrozí, a teda to robia z akejsi vypočítavosti.

Budeme sa venovať aj tejto otázke, ale článok je zaujímavý niečím iným. Je v ňom jedna šokujúca veta. „Kyjev (Ukrajina) do NATO nikdy nevstúpi.“ A o čosi ďalej ďalšia šokujúca veta: „(Členstvo Ukrajiny v NATO) bol jeden z posledných bláznivých nápadov zahraničnej politiky amerického prezidenta Busha.“

Neuveriteľné je, že to píše SME

No z toho by sa človek pominul. Niežeby obe vety neboli pravdivé. Samozrejme, že sú pravdivé. Už osem rokov píšem, že Ukrajina v NATO bol nešťastný nápad. A to, že kvôli odporu Ruska sa Ukrajina nestane členom NATO, som sám napísal na Štandarde pred trištvrte rokom. Neuveriteľná je skutočnosť, že článok s týmito vetami publikuje denník SME.

Denník SME rozvíjal myšlienku členstva Ukrajiny v NATO viac ako desaťročie a robil tak až do týchto dní. Titulky článkov zo SME v decembri 2021 boli napríklad: „Rusko je hrozba, Ukrajina chce vidieť horizont, kedy môže rozšíriť NATO“ z 21. decembra, ale aj „Ukrajina odmietla požiadavku Ruska. Neprestane sa snažiť o vstup do NATO“ z 3. decembra 2021. Alebo rozhovor zo 16. decembra s ukrajinským veľvyslancom Muškom, ktorý hovorí, že je iba otázka času, kedy Ukrajina vstúpi do NATO. A koľko bolo takých článkov za desať rokov…

Aby toho nebolo dosť, Halás ešte pritvrdzuje a hovorí, že kto nevie, že Ukrajina v NATO nikdy nebude, je slaboduchý. Slaboduchý. Toto publikuje denník, ktorý to členstvo Ukrajiny v NATO roky propagoval.

Absurdistan, aký nemá páru

Zmyslom Halásovho tvrdenia, že Ukrajina v NATO nikdy nebude, je usvedčiť Rusov, ktorí žiadajú záruku nevstúpenia Ukrajiny do NATO, buď z paranoje, alebo z chladného kalkulu, a je to úplne v poriadku, lebo jedno z toho musí naozaj platiť. Neviem, či si však v SME uvedomujú, aký Absurdistan ponúkajú publikovaním Halásovho článku a koho všetkého usvedčujú.

Zdá sa, že ukrajinský prezident Zelenský, celá ukrajinská vláda aj veľvyslanec Muška, ktorí sa všetci domáhajú členstva v NATO, nevedia, že ich snaha je márna. Prejav slaboduchosti?

A čo teda znamená to, že v podstate každý samit NATO od toho bukureštského v roku 2008 až do toho v roku 2021 sľubuje, že Ukrajina v NATO bude? Pozrel som si záverečné deklarácie všetkých samitov od roku 2008. Bukureštský samit povedal jednoznačne, že Ukrajina v NATO bude. Mnoho ďalších samitov povedalo, že potvrdzujú deklaráciu z roku 2008. Urobili tak samity v rokoch 2010, 2012, 2017, 2018 a 2021. Tie deklarácie sú deklaráciami prezidentov alebo predsedov vlád všetkých členských štátov NATO. Všetci títo opätovne, z každého štátu prezident alebo premiér, opakovali nám, ale i ukrajinským politikom, že Ukrajina bude v NATO.

Všetci títo nevedeli, že, ako tvrdí Halás v SME, Ukrajina tam nikdy nebude? Sú teda slaboduchí? Alebo to vedeli a Ukrajincov klamú? A v takom prípade, aký je étos vedenia NATO? Odpovie nám na túto otázku SME, podľa ktorého všetko, čo NATO robí, je morálne, správne, spravodlivé, pravdivé?

Mimochodom, na samite NATO 2021 sa zúčastnila i prezidentka Zuzana Čaputová. O podpore členstva Ukrajiny v NATO ukrajinského veľvyslanca uistil i premiér Eduard Heger.

A úplne absurdné je, že máme uveriť, že Západ a Rusko sa dostali na pokraj vojny kvôli sporu, ktorý je len akademický v zmysle, že Rusi žiadajú, aby sa nestalo čosi, čo sa aj tak nestane, a ide len o to, že Rusi to nemajú čo žiadať?

Prepáčte, ale my slaboduchí nie sme.

Možno sa budú lámať naratívy

Súčasná kríza, kde sa intenzívne rinčí zbraňami, je už príliš ťaživá. Stále viac sa natláča otázka: Preboha, ako sa to stalo, že sme sa sem dostali? A všelikto sa bude chcieť zo zodpovednosti vyvliecť a Rusi už nebudú stačiť ako jediní vinníci. Kdekto sa bude snažiť pozmeňovať naratív, ktorý donedávna hlásal.

Niektoré pokusy vylepšiť minulé postoje budú úspešnejšie, niektoré len trápne.

Čo povedal chorvátsky prezident

Halásov článok v SME si síce svet nevšimne, ale všimne si včerajšie vyjadrenia chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča, hlavy členskej krajiny NATO.

Milanovič povedal, že Ukrajina nepatrí do NATO a že za krízou na ukrajinsko-ruskej hranici treba vidieť vnútorné politické záležitosti v USA. Milanovič je prvým vrcholným politickým predstaviteľom štátu NATO, ktorý narúša naratív NATO o Rusku ako jedinej príčine krízy.

Ozaj sú Rusi paranoidní či vypočítaví?

Vráťme sa k otázke z názvu Halásovho článku. Samozrejme, že požiadavkou záruky o nevstúpení Ukrajiny do NATO Rusi neprejavujú paranoju. Ako my i oni teraz už vedia, že Ukrajina prijatá nebude. Dovolím si citovať Dmitrija Trenina, určite žiadneho muža Kremľa, z Carnegie Moscow Center, ktorý vysvetľuje, prečo Putin zhromaždil stotisícovú armádu na ukrajinskej hranici. Urobil tak vraj preto, aby Západ vôbec zbystril pozornosť, keď prednesie Rusko svoje požiadavky záruk ruskej bezpečnosti. Bez zhromaždenia vojska by mu nikto nevenoval pozornosť. Isteže je to nielen vypočítavé, ale aj cynické. Preto tu v týchto dňoch žijeme v hystérii.

Plošný útok na Ukrajinu je krajne nepravdepodobný a bol by pre Rusko samovražedným. A ani občianska spoločnosť v Rusku nie je tak slabá. Nemálo Rusov vie odhadnúť, čo je a čo nie je adekvátna odpoveď Ruska na domnelé či reálne hrozby. Plošný útok by ruská spoločnosť odmietla. A, samozrejme, Rusko by na dobytej Ukrajine nedokázalo vládnuť, nehovoriac, že by utrpelo značné ľudské straty.

Otázka však stojí tak, čo by sa stalo, ak Západ nepristúpi na absolútne žiadne z ruských požiadaviek. V takom prípade nemožno vylúčiť ruské vojenské aktivity, ktoré mal na mysli Joe Biden, keď hovoril o „minor incursions“, teda „menších nájazdoch“. Možno si predstaviť izolované incidenty, pri ktorých však bude dochádzať k stratám na životoch. I toto by bolo z ruskej strany morálne neprípustné. I keď politika Západu a prozápadnej ukrajinskej politiky smerovala k vyhnaniu Rusov zo Sevastopola, a teda k priamemu ohrozeniu ruských bezpečnostných záujmov, teraz už Rusko žiadnemu takému priamemu a akútnemu ohrozeniu nečelí. Preto akýkoľvek ruský násilný akt v tejto chvíli by bol návratom k „preventívnej vojne“, k pojmu, ktorého škodlivosť sme pochopili po americkej invázii do Iraku. A i na to by Rusko doplatilo. A preto také akty bude treba odsúdiť.

A ako sme na tom morálne my?

Náš problém ako súčasti širšieho Západu spočíva v tom, že západní aj naši slovenskí lídri nás presviedčajú o morálnej čistote postoja Západu. Nie je to pravda. Situácia, do ktorej sme sa dostali, bola výsledkom nezodpovednej politickej iniciatívy, jej zlé výsledky bolo možné predvídať. Zamlčiavajú sa i veľké chyby ukrajinskej politiky a zamlčiava sa, že iniciatíva Západu smerom k Ukrajine roztrhla krehkú vnútornú jednotu Ukrajincov a viedla k lokálnej občianskej vojne. Toto treba povedať. Všeličo nasvedčuje i Halásov článok, ktorého zverejnenie je zo strany SME úplným ideovým veletočom, a všeličo naznačujú i vyjadrenia chorvátskeho prezidenta.

V čo môžeme dúfať

Následky chýb, ktoré sa stali už dávno, nemožno odstrániť rýchlo. Jediné, v čo môžeme dúfať, že bude pokračovať iba studená vojna. Že sa teda nebude strieľať.

Veď to by nebolo málo.