Sekulárna spoločnosť jednoducho nejestvuje. Moje tvrdenie je tvrdé i paradoxné zároveň, no otázka, či je sekulárna spoločnosť vôbec možná, sa rieši sama alebo sa skôr sama eliminuje.

Na obhajobu svojho tvrdenia by som rád predložil dve a pol tézy. Prvá téza znie: čisto sekulárna spoločnosť z dlhodobého pohľadu jednoducho neprežije. Dôsledok toho je, že je nutné, ba priam životne nevyhnutné opustiť sekularizmus. Druhá téza znie, že sám termín sekulárna spoločnosť je tautológia, pretože ideál sekulárnosti sa viaže s moderným používaním slova spoločnosť. Tretia téza je polovičná téza, ktorú priamo tu rozvíjať nebudem: nech už po sekularizme príde čokoľvek, nebude to „spoločnosť“, ale skôr iný spôsob, akým máme uvažovať a politicky formovať spolužitie ľudí.

Termín sekularizmus sa v angličtine začal používať v polovici devätnásteho storočia. George Jacob Holyoake (1817-1906) toto slovo zaviedol pravdepodobne už v roku 1846, a jedno z jeho hlavných diel, publikované v roku 1870, nesie názov Princípy sekularizmu. V roku 1859, filozof John Stuart Mill s týmto slovom ešte stále zaobchádzal ako s neologizmom. V diele O slobode najskôr spomenul náboženské princípy, ktoré môžu motivovať konanie ľudí, a potom hovorí o „sekulárnych štandardoch“ a dodáva, že pre nedostatok lepšieho výrazu ich možno tak nazvať.

Je náboženstvo nevyhnutné?

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.