Koaličná poslankyňa chce prísnejšie kontroly poľských potravín. Slovenské považuje za zdravšie

Poľské údeniny vo Varšave. Foto: TASR/AP Poľské údeniny vo Varšave. Foto: TASR/AP

Nekupujem poľské potraviny, chcem slovenské. S týmto heslom prišla koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová v reakcii na zistenia poľských kontrolórov. Podľa nich sú poľské potraviny najnebezpečnejšie v EÚ, náš severný sused je pritom druhý najväčší dodávateľ potravín pre Slovensko. Poslankyňa chce v reakcii vyšší dohľad nad poľským dovozom aj audit Európskej komisie.

Poľské potraviny sú na slovenskom trhu bežné, náš severný sused je druhým najväčším dodávateľom potravinárskych tovarov na Slovensko. Pre mnohých Slovákov je hlavným lákadlom poľských výrobkov nižšia cena.

Tá sa však často podpisuje na kvalite potravín. Mnohí Slováci majú zrejme ešte v pamäti rôzne minulé kauzy s poľskými potravinami, ako napríklad prítomnosť posypovej soli v údeninách a v pečive či práškové mlieko otrávené jedom na potkany.

Všeobecné predstavy o pochybnej kvalite potravín z Poľska nedávno potvrdil aj tamojší Najvyšší kontrolný úrad. Podľa poľských kontrolórov sú ich potraviny dokonca najnebezpečnejšie v celej Európskej únii. Najčastejšími problémami bola prítomnosť salmonely a listérie či využívanie antibiotík pri chove zvierat.

„Poľsku patrí popredné miesto v Európskej únii v používaní najsilnejších antibiotík pri chove zvierat. Používame ich dvakrát viac ako pri liečbe ľudí,“ uviedol hovorca úradu Lukáš Pawelski. Antibiotiká sa konzumáciou dostávajú do nášho tela a môžu poškodzovať imunitu. Poľský kontrolný úrad taktiež varoval, že v krajine v zásade neexistuje dohľad nad porážkami zvierat.

Mali by konať štátne orgány

Na problematiku poľských potravín upozornila aj koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová zo strany SaS. Pre Štandard vysvetlila, že nejde o stranícky projekt, ale je si istá, že prípadné kroky k ochrane slovenských spotrebiteľov si jednoznačne nájdu podporu v koalícii aj opozícii.  

„Som presvedčená, že v takejto situácii majú konať predovšetkým štátne orgány. Opatrenia, ktoré budú reagovať na závažné zistenia, musia byť v záujme celej krajiny, nielen koalície,“ uviedla Halgašová a dodala, že ohľadom problematiky komunikuje s ministerstvom pôdohospodárstva, ako aj Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR (ŠVPS SR).

„V tejto súvislosti som kontaktovala vedenie ŠVPS SR. Budem požadovať intenzívnu kontrolu a rovnako aj poskytnutie podrobnejších informácií o vykonaných kontrolách potravín dovezených z Poľska za uplynulé obdobie,“ napísala poslankyňa v príspevku na sociálnej sieti. Dodala, že tiež komunikuje s Európskou komisiou (EK) o možnosti vyslania auditu do Poľska aj o možných dočasných reštrikciách na dovoz potravín.  

Ochrany spotrebiteľov

Obmedzenie dovozu tovaru z Poľska však podľa nej nie je možné len na základe zistení poľského NKÚ. „Je možné vykonať napríklad audit z Komisie, ktorá by preverila funkčnosť úradnej kontroly potravín Poľska. Podnet na vykonanie auditu som Komisii už zaslala. Myslím si, že najpodstatnejšie je, aby Poľsko odstránilo nedostatky týkajúce sa bezpečnej výroby potravín, aby nebolo ohrozené zdravie spotrebiteľov poľskými potravinami, a je úplne jedno, či si ich spotrebiteľ kúpi v Poľsku alebo na Slovensku,“ odpovedala Halgašová.

Aj keby však došlo k schváleniu efektívnych opatrení na slovenskej strane, problém aspoň čiastočne ostane. Pre mnohých našich spotrebiteľov, ale i prevádzkovateľov jedálenských zariadení, je Poľsko stále lákavým cieľom nákupov. Tamojšie potraviny sú v súčasnosti ešte lacnejšie, keďže poľská vláda pristúpila k zníženiu DPH na nulu. Opatrením bojuje proti dosahu vysokej inflácie na obyvateľov.

„Vopred konštatujem, že motivovať Slovákov nakupovať doma nie je jednoduché. Môžeme apelovať na kvalitu a bezpečnosť, čo nepochybne komparatívna výhoda Slovenskej republiky je, ako aj využívať finančné nástroje na podporu potravinárov a poľnohospodárov, okolité krajiny však dobehneme veľmi ťažko,“ podotýka k tejto skutočnosti poslankyňa.

Dlhodobo najdrahší v rámci V4

Pripomína, že je to daň za nezáujem o toto odvetvie počas ostatných troch desaťročí, čo sa prejavuje aj vyššími cenami potravín v porovnaní s našimi susedmi.

„Našou úlohou by malo byť nájsť primerané nástroje na udržateľnosť spotrebiteľských cien a podporu slovenských výrobcov potravín, ktorým raketovo stúpli výrobné náklady vo všetkých oblastiach, či už sú to ceny plynu, energií, mzdové náklady alebo ceny vstupných surovín. Určite by to nemalo byť len zníženie sadzby DPH na potraviny,“ myslí si Halgašová.

Slovenské potraviny patria dlhodobo medzi tie drahšie, pokiaľ ide o členské štáty EÚ. V rámci Vyšehradskej štvorky sme jednoznačne najdrahší, oproti Poliakom niekedy až o 30 percent. Spomedzi našich susedov majú drahšie potravinárske tovary len Rakúšania.

Od 1. januára 2020 vošla do platnosti znížená sadzba DPH na niektoré druhy potravín i tlače. Daň sa tak znížila z 20 percent na desať percent. Do tejto kategórie patria vybrané mliečne produkty, ovocie, zelenina, ovocné a zeleninové šťavy či pekárenské tovary.


Ďalšie články