V Rusku sa dejú aj iné veci. Kadyrov rozšíril svoju moc za hranice Čečenska. V bezpečí nie sú už ani vysokí predstavitelia Ruska

Čečenský líder Ramzan Kadyrov v ostatných častiach Ruska neprenasleduje už len jednotlivých aktivistov, ale trúfa si už aj na bývalých federálnych sudcov a poradcov ruského prezidenta.

V noci 21. januára vyviedli maskovaní muži z bytu v ruskom meste Nižnyj Novgorod ženu v bezvedomí. Následne ju posadli do auta a vydali sa na dlhú cestu do malej, avšak notoricky známej severokaukazskej republiky Čečensko. Na prvý pohľad nejde o nič nezvyčajné. Komandá čečenského lídra zatýkajú a unášajú jeho odporcov a ich rodinných príslušníkov po celom Rusku už celé roky.

Tentokrát sa však terčom Kadyrovovho hnevu nestala obyčajná rodina – unesená žena Zarema Jangulbaievová je manželkou bývalého ruského federálneho sudcu Saidia Jangulbaieva. Udalosti ďalších dní nabrali rýchly spád. Kadyrov sa Jangulbaievovej rodine povyhrážal smrťou, pričom z terorizmu obvinil aj novinárku ruského denníka Novaja Gazeta a poradcu rusého prezidenta Vladimira Putina.

Princíp kolektívnej viny

Spor rodiny Jangulaieva s Kadyrovom sa vyostril ešte v decembri minulého roka. Čečenské silové zložky vtedy uniesli až 37 príslušníkov Jangulbaievovej širšej rodiny, žijúcich priamo v Čečensku, vrátane žien a malých detí. Rodina bola neskôr prepustená na slobodu. Príčinou boli aktivity syna bývalého vysokopostaveného sudcu Abubakara. Ten pôsobí ako ochranca ľudských práv v organizácii Komisia proti mučeniu, ktorá pravidelne upozorňuje na násilie, ktoré čečenské bezpečnostné zložky údajne páchajú na Kadyrovových kritikoch. Práve nezákonné zadržiavanie, nátlak a násilie páchané na širokej rodine miestnych blogerov a aktivistov sú pritom jedným z najčastejších bodov kritiky zo strany Komisie proti mučeniu, ale aj iných ruských ľudskoprávnych organizácií.

O niekoľko dní neskôr bol v Stavropolskom kraji dočasne zadržaný aj samotný Abubakar, ktorého Kadyrov podozrieva, že stojí za kanálom v cloudovej službe instant messaging Telegram, ktorý je mimoriadne kritický voči jeho osobe. Podľa expertov bol pritom Abubakar zadržaný nezákonne, keďže voči nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie. Mladý právnik a aktivista krátko po svojom prepustení ušiel z Ruska.

Až do tohto momentu sa vývoj nátlaku na Jangulbaievovu rodinu ničím nevymykal bežným čečenským reáliám. Pomyselnú hranicu čečenské bezpečnostné zložky po prvý raz prekročili až zadržaním Abubakarovej matky a manželky federálneho sudcu.

Hoci samotného sudcu vzhľadom na jeho imunitu zadržať nemohli, podľa dostupných informácií ho čečenskí silovici aj s manželkou po vtrhnutí do bytu napadli a zbili. Sudca hneď na druhý deň po incidente nasledoval svojho syna a so svojou dcérou ušiel z Ruska.

Kadyrov následne vyhlásil, že nielen ich syn, ale celá rodina sú sympatizantami teroristov, pričom údajne mali byť zapletení do útoku na bývalého príslušníka čečenských bezpečnostných zložiek v Turecku. Sudca Jangulbaiev sa podľa jeho slov previnil tým, že „nedokázal vychovať inteligentné deti a namiesto toho, aby ich odsúdil za extrémistické vyhlásenia, zradil súdny systém, podporil ich a ušiel vďaka statusu sudcu“. Čečenský líder dodal, že po Jangulbaievovcoch budú jeho ľudia pátrať aj v zahraničí, pretože rodina musí byť „zadržaná a potrestaná“ alebo „popravená“. Matka aktivistu a manželka sudcu si podľa jeho vyjadrenia „na paragraf už zarobila“, keďže pri zadržaní údajne napadla príslušníka čečenských silových zložiek.

Čečenský líder následne za teroristov, ktorých treba potrestať, označil aj riaditeľa organizácie Komisia proti mučeniu Igora Kaľapina a taktiež novinárku denníka Novaja Gazeta Elenu Milašinovú. Tí sa téme ľudských práv v Čečensku taktiež dlhodobo venujú. Kaľapin, ktorý je tiež členom Rady pre ľudské práva pri prezidentovi Ruskej federácie (SPČ), v tejto súvislosti vyhlásil, že Kadyrova nebude žalovať, keďže všetky jeho podobné vyhlásenia z minulosti ostali nepotrestané.

V podobnom duchu sa vyjadrilo aj vedenie denníka Novaja Gazeta. „Nepovažujeme to za konflikt medzi redakciou a Kadyrovom. Nie je to naša záležitosť. Je úlohou federálneho centra, Kremľa, aby reagoval na podobné výhražné a mnohých znepokojujúce správanie sa hlavy jedného z regionov Ruskej federácie – mimochodom generála ministerstva vnútorných záležitostí,“ napísala vo svojom vyhlásení.

Opatrná odpoveď Kremľa

Najpriamejšie sa v Kremli ku Kadyrovovým vyhláseniam vyjadril šéf SPČ Valerij Fedejev, podľa ktorého potrebuje čečenský líder na „takéto vážne obvinenia“ aj dostatočne silné dôkazy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa vyjadril ešte opatrnejšie. Slová Kadyrova podľa neho nie sú vyjadrením oficiálneho postoja Kremľa, avšak hlava Čečenska má podľa neho na podobné vyhlásenia právo. Situáciu ohľadom rodiny Jangulbaievovcov nechcú v Kremli „nijak komentovať, ani sa do nej nijak miešať“.

Dodal tiež, že hoci môže Kaľapina a Milašinovú de jure za teroristov označiť len súd, Kadyrov má právo urobiť takéto vyhlásenie sám za seba. Oni sa zas môžu voči takýmto vyhláseniam bránť. „Musíme sa tu, samozrejme, opierať o to, že žijeme v právnom štáte,“ dodal. Rovnako regoval hovorca Kremľa aj na otázku ohľadom Kadyrovových vyhrážok, že rodinu bývalého federálneho sudcu treba v prípade potreby popraviť. Aj podobné vyhlásenia sú podľa Peskovových slov jeho právom.

Peskov v tejto súvislosti zdôraznil, že Čečensko je špecifickým miestom. „Je to región, ktorý je najviac zo všetkých konfronotvaný s teroristami a medzinárodným terorizmom. Regiónu sa pritom v tomto boji dodnes darí dobre. To má vplyv aj na surovosť predstaviteľov tohto regiónu. Majú bohatú, avšak smutnú skúsenosť boja s teroristami. Avšak každý občan má, samozrejme, svoje zákonné práva, ktorými môže disponovať v prípade, ak má pocit, že ho niekto urazil alebo nesprávne nazval,“ dodal.

Prísnejších slov sa Kadyrov od Peskova dočkal až v pondelok po tom, ako vyhlásil, že ak by on bol prezidentom, „dávno by zabral Ukrajinu, poslal by tam vojská a urobil poriadok“. „Chcel by som pripomenúť, že základy našej zahraničnej politiky formuje hlava ruského štátu. A k našej všeobecnej radosti, hlavou ruského štátu, ktorého súčasťou je aj Čečenská republika, je Vladimir Vladimirovič Putin.“ Peskov následne Kadyrovovi sarkasticky pripomenul, že aj on má právo kandidovať na post ruského prezidenta.

Nestabilné, avšak naše…

Kremeľ sa tak vo vzťahu ku Kadyrovovi drží už etablovanej formuly, podľa ktorej je líder Čečenska prakticky beztrestný dovtedy, dokým udržiava tradične vzpurný región pod kontrolu. A to aj v prípade, že sa terčom jeho hnevu stanú vysokopostavní predstavitelia štátu. Jeho surový štýl vlády má v značne klanovej čečenskej spoločnosti, uznávajúcej krvnú pomstu, ešte jeden vedľajší, no dôležitý efekt. Tým je špirála násilia a krvnej pomsty medzi ľuďmi Kadyrova a ich klanmi na jednej strane a ich obeťami na strane druhej.

V prípade, že by sa moc centra nad Čečenskom v budúcnosti oslabila, tak ako sa to stalo krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, Čečenci by začali za daných podmienok v prvom rade bojovať medzi sebou navzájom v snahe vyrovnať účty z čias Kadyrovovej éry a nedokázali by sa bezprostredne zjednotiť voči Rusku. Cieľom daného modelu je Čečensko, ktoré zostane súčasťou Ruskej federácie aj za cenu obrovského a dlhodobého vnútorného napätia a nespokojnosti, ako aj kúltúrneho a legislatívneho vzďalovania sa zvyšku Ruska.

Čečensko sa totiž od zvyšku Ruska začína v mnohom stále viac líšiť. Zavádzanie pravidiel islamu, o ktoré sa usiluje miestna vláda, nateraz nejde priamo proti bezprostredným záujmom Kremľa. Oficiálne súfijské duchovenstvo totiž nemá problém uznávať svetskú vládu a omnoho väčším rivalom je pre neho saláfizmus z Arabského polostrova. Existujúci model symbiózy medzi Kadyrovovou vládou a Kremľom je však dvojsečný. V očiach tých Čečencov, ktorí Kadyrova vnímajú ako utláčateľa, sa takým spôsobom duchovenstvo zastupujúce vieru ich predkov stáva kolaborantom a ako lákavá alternatíva sa pre stále viacerých začína javiť práve saláfizmus.

Ak by sa nárast sympatií miestnej mládeže k saláfizmu nepodarilo zastaviť, čo sa pri Kadyrovovi veľmi nedarí, Čečensko by v budúcnosti mohlo mať bližšie k Islamskému štátu než k islamskej republike. A so saláfistami by sa Moskva na spôsobe spolunažívania dohadovala omnoho ťažšie než s Kadyrovom a tradičným súfijským duchovenstvom.