Prináša pokles veriacich dobu racionálnu? Utopická predstava, ktorá sa na Západe veľmi s realitou nestretáva

Hlavnou postavou českej verejnej debaty sa stal uplynulý týždeň bývalý pirátsky poslanec a podpredseda snemovne Vojtech Pikal. Na Facebooku vyjadril nadšenie z výsledkov sčítania ľudu, z ktorých vyčítal prudký pokles počtu veriacich v Česku. „Verím, že až nebudú v novinách horoskopy, s odvolaním sa na božie slovo vypaľované olivové háje a väčšina občanov štátu s najväčšou armádou veriť na anjelov, bude lepšie.“ Neskôr sa za tieto slová ospravedlnil, nechcel vraj veriacich urážať.

Ďalšia debata sa viedla o tom, či výsledky sčítania ten úbytok veriacich skutočne potvrdzujú. Formu a čísla necháme bokom. Vojtech Pikal vyjadril pomerne rozšírené stanovisko. Predstavu, že „iracionálni“ veriaci predstavujú závažia, ktoré za sebou musí spoločnosť ťahať, svojou iracionalitou a tmárstvom zahmlievajú verejnú debatu, predstavujú pre spoločnosť ohrozenie. Pretože sa –⁠ opäť z iracionálnych dôvodov –⁠ môžu uchýliť k absurdnej agresii.

Armáde, ktorá verí v existenciu anjelov, môže preskočiť a vytiahne do boja s čertmi a tak ďalej. Pokiaľ sa počet ľudí lapených v iracionálnom blude bude zmenšovať, závažie bude úmerne tomu ľahšie a spoločnosti sa pôjde ľahšie a rýchlejšie, bude sa čoraz menej zdržovať odporom tmárstva, rozum sa bude presadzovať čím ďalej rýchlejšie a nakoniec, až v spoločnosti absolútne prevládne, nebude už človeku brániť v rozlete nič, a tak konečne a naplno rozvinie ten svoj povestný potenciál.

Značne utopická predstava, ktorá sa príliš nestretáva s realitou náboženstva zbaveného Západu. Okrem iného preto, že vychádza z predpokladu, že ten piedestál, na ktorého predkovia postavili onoho – podľa pána Pikala a mnohých a mnohých ďalších – iluzórneho Boha, zostane prázdny. V reáli sa to ale nedeje, veľké náboženstvo minulosti nestrieda všeobecný príklon k striktne racionálnemu a zároveň humanistickému uvažovaniu.

Odmietnuté náboženstvá sa vracajú v rôznych karikovaných podobách, maskované niekedy politickým spôsobom, v hnutiach a konceptoch, ktoré v jadre predkladajú nejaké náboženské črty, len atribúty božstva „vešajú“ na niekoho či niečo iné. Veľa sa toho napísalo o náboženských črtách súčasného progresivizmu. O tom, že obsahuje množstvo prvkov, ktoré akoby boli nejakou pokrútenou formou kresťanstva (napríklad prvotný hriech, pokánie).

Nejde ale iba o ľavicu. Americký komentátor Ross Douthat pred rokmi vyslovil často pripomínané varovanie: pokiaľ vás desila kresťanská pravica, až vtedy niečo zažijete, keď prevládne tá nekresťanská. Pohľad na americkú postpravdivú, post všetko pravicovú scénu to potvrdzuje. Nezdá sa, že by tie nové „náboženstvá“ alebo absencia viery robili západného človeka životaschopnejším a racionálnejším, javia skôr známky zvyšujúcej sa krehkosti. Ak je súčasnosť érou zbožštenia „ja“, ako niektorí tvrdia, neprospieva to nielen spoločnosti, ale ani tomu „ja“.

História kresťanskej Európy bola nepochybne plná vojen, pokrytectva, všetkého možného v dobrom aj v zlom. Ťažko ale určiť, aký podiel na tom malo náboženstvo a do akej miery je to jednoducho povahou ľudských bytostí. Tie režimy, ktoré ideu Boha explicitne odvrhli, ako je známe, neboli práve ľudomilné –⁠ a nakoniec ani životaschopné. Iste je možné, že sa kresťanstvo alebo vôbec nejaká zdieľaná viera zo Západu vytrácajú. Predstava, že sa Západ vďaka tomu stane o to silnejším, ale môže byť len ako prianie otcom myšlienky, o nič realistickejšie, racionálnejšie ako Pikalom spomínaná viera v anjelov.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.