Cvičenie počas mierneho covidu neublíži, práve naopak

Asymptomatickí pacienti sa počas covidu nemusia zdržať športovania. Štúdie svedčia o tom, že im nehrozí väčšie riziko poškodenia srdca. Stačí počúvať svoje telo a včas vedieť, kedy cvičenie zastaviť.

Zdá sa, že zatiaľ najinfekčnejší variant omikron spôsobuje miernejší priebeh covidu. Hoci odborníci sú v tomto hodnotení opatrní, ľudia sa popri nádeji, že sa predíde zahlteniu nemocníc, tešili aj na také maličkosti ako dodržanie svojich novoročných fitnes predsavzatí. Ani pri nádche predsa neležíme.

Odborníci tento počiatočný entuziazmus zahriakli. Pri pozitívnom teste na COVID-19 vraj treba pozastaviť tréning, hoci máte nulové alebo len mierne príznaky. Americká akadémia športovej medicíny odporučila ľuďom pod 50 rokov, aby si po pozitívnom teste odpočinuli najmenej sedem až desať dní.

Zrejme sa obávali, že aj mierna infekcia COVID-19 môže poškodiť srdce a potenciálne spôsobiť náhlu smrť počas fyzickej námahy. Dôkazy pre takéto obavy však podľa niektorých štúdií chýbajú. Nakoľko cvičenie posilňuje imunitný systém, môže dokonca pomôcť ľuďom rýchlejšie sa z covidu zotaviť, konštatuje denník Wall Street Journal.

Zdraví a fit ľudia prekonajú covid bez zmien na srdci

Hlavnou príčinou myokarditídy (zápalu srdcového svalu) sú práve vírusové infekcie vrátane tých, ktoré spôsobujú chrípku a prechladnutie. Myokarditída sa môže prejaviť bolesťami na hrudníku a nepravidelným tepom, ale často nemusí pacient pociťovať žiadne ťažkosti. To sťažuje meranie jej výskytu. Podľa niektorých odhadov sa myokarditída rozvinie u jedného až piatich percent všetkých ľudí s akútnymi vírusovými infekciami.

Zdá sa však, že náhla smrť v dôsledku myokarditídy počas fyzickej aktivity je zriedkavá.

V štúdii so vzorkou 789 profesionálnych športovcov, ktorí mali mierne alebo žiadne príznaky covidu, objavili zápal srdca len u piatich ľudí (0,6 percent). Oproti iným vírusovým infekciám nešlo o častejší výskyt.

V inej štúdii malo abnormálne výsledky srdcových testov len 0,7 percent z 3 018 vysokoškolských športovcov pozitívne testovaných na covid. Vedci pritom stopercentne nevedeli, či sú abnormality dôsledkom koronavírusu, pretože extrémne zdatní športovci mávajú na srdci asymetrické zmeny.

Zo štúdie s takmer 3 600 infikovanými vysokoškolákmi vyplýva, že iba 1,2 percenta malo príznaky, ktoré pretrvávali dlhšie ako tri týždne, a len štyri percentá mali po návrate k cvičeniu symptómy súvisiace so srdcom alebo pľúcami.

Samozrejme, štúdie na mladých športovcoch nemožno aplikovať na bežnú populáciu. Avšak ľudia s dobrou kondíciou nebudú mať pravdepodobne po miernom alebo asymptomatickom covide srdcové komplikácie.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Rada odpočívať pri asymptomatickom covide minimálne týždeň sa zdá byť ľubovoľná. Chýbajú vedecké dôkazy o tom, že by táto skupina mala počas ochorenia COVID-19 odpočívať.

„Potreba vyliečiť mladého človeka po asymptomatickej vírusovej chorobe sa zdá byť – ako mnoho vecí počas tejto pandémie – prehnanou reakciou založenou na malej, ak vôbec nejakej vede,“ konštatuje kardiológ Gabriel Vorobiof.

Pripomína to výsledky nedávnej štúdie vedcov z University of Cambridge. Tí tvrdia, že dvojmetrové rozostupy nechránia pred nakazením covidom, a to dokonca ani vonku. Bez použitia rúšok ide podľa odborníkov o „svojvoľnú mieru“, lebo prenos vírusu vzduchom je vysoko premenlivý.

Aj pri cvičení počas covidu treba v prvom rade počúvať svoje telo. „Ak sa objavia príznaky bolesti na hrudníku alebo nepohodlia, závraty alebo búšenie srdca, človek by mal prestať a vyhľadať lekársku pomoc,“ hovorí Vorobiof.

Redaktorka Allysia Finleyová dodáva, že cvičenie chráni ľudí pred inými vírusovými infekciami ako chrípka či bežná nádcha a tiež zlepšuje imunitnú odpoveď na očkovanie. Každý tréning mobilizuje miliardy imunitných buniek, najmä T-lymfocytov, ktoré cirkulujú, identifikujú a zabíjajú bunky infikované vírusom. Cvičenie tiež znižuje hladinu stresového hormónu kortizol, ktorý poškodzuje biele krvinky a zvyšuje zápal.

Pohyb chráni pred ťažkým priebehom covidu

Pravidelný pohyb má aj počas pandémie obrovský význam.

Štúdia s takmer 50-tisíc ľuďmi zverejnená v British Journal of Sports Medicine dokazuje, že pravidelná fyzická aktivita môže podstatne znížiť riziko ťažkého covidu. Fyzicky neaktívni ľudia mali oproti tým, ktorí dva roky pred pandémiou dôsledne dodržiavali cvičebné pokyny, až 2,26-krát vyššie riziko hospitalizácie, 1,73-krát vyššie riziko prijatia na JIS a 2,49-krát vyššie riziko úmrtia na COVID-19.

Trvalá nečinnosť bola tretím najdôležitejším rizikovým faktorom úmrtia na COVID-19. Predbehli ju už len dve kritériá: vek nad 60 rokov a predchádzajúca transplantácia orgánov. Nulový pohyb bol teda ešte nebezpečnejší než fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne choroby či rakovina.

Vedúci autor štúdie Robert Sallis povedal, že výskum ukazuje, aká dôležitá je pravidelná fyzická aktivita pre zdravie počas pandémie aj po nej. Netreba pritom tráviť hodiny vo fitnescentre. „Chodenie 30 minút denne päť dní v týždni miernym tempom vám poskytne obrovský ochranný účinok proti COVID-19,“ povedal Sallis.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že nízka úroveň fyzickej aktivity môže mať negatívny vplyv na zdravie, pohodu a kvalitu života jednotlivcov. WHO preto odporúča cvičiť aj počas karantény. Týždenne by sa mal človek vraj venovať 150 minút fyzickej aktivite strednej intenzity alebo 75 minút intenzívnej fyzickej aktivite, prípadne to skombinovať. Tieto odporúčania je možné dosiahnuť aj doma, bez špeciálneho vybavenia a v obmedzenom priestore.