Polemiky okolo Tkačenka a Ondřejíčka im len zbytočne robia reklamu

Krátka polemika s Vladimírom Palkom o správnej reakcii na vulgarizmy a urážky na sociálnych sieťach.

Vladimír Palko napísal ostrú kritiku diania, ktoré nasledovalo po vyjadreniach biskupa Jozefa Haľka. Myslím, že jeho polemika s komentármi denníka SME je úplne v poriadku. Nezdieľam však celkom jeho pohľad na situáciu okolo vyjadrení Rada Ondřejíčka na sociálnej sieti a ani na predchádzajúcu aféru týkajúcu sa Simy Magušinovej.

Ak správne rozumiem argumentu Vladimíra Palka, spoločenské rozhorčenie v predchádzajúcej afére bolo správne a jeho absencia v súčasnej veci je problém. Tento argument vychádza z toho, že takéto rozhorčenie bolo v minulosti normou. Myslím si, že nebolo a že môže byť kontraproduktívne.

Takzvané nové dno je stará štvrtá cenová

Vulgárnosť existuje a vždy existovala. V „slušnej spoločnosti“ bola, samozrejme, tabu, vyhýbala sa dennej tlači a dosť dlho i krásnej literatúre. To však neznamená, že ľudia neboli vulgárni a neurážali iných. V niektorých kruhoch verejne, častejšie len súkromne či v uzavretej spoločnosti. Nie vždy to vyžaduje reakciu.

Krčmové reči snáď nikdy neboli dôvodom pre verejné rozhorčenie. Slotove excesy boli verejne prepierané len preto, že bol vrcholovým politikom. Súkromné reči sa obvykle riešia súkromne. Ak sa mi nepáčia reči, ktoré sa vedú pri stole, sadnem si inam. Ak sa mi nepáčia reči, ktoré sa vedú v danom podniku, tak tam nechodím. Lebo ak sa chceme rozhorčovať nad krčmovými rečami, nebudeme už písať o ničom inom.

Samozrejme, kľúčová otázka je, do akej kategórie patria sociálne siete. Máme ich porovnávať s rešpektovanou tlačou, kde sa patrí dodržať dekórum, no ak sa nedodrží, je potrebné sa rozhorčiť? Alebo je to skôr ekvivalent krčmy, kde si každý tára, čo chce, a nalieva sa každému?

Nikto nemusí s Tkačenkom ani Ondřejíčkom sedieť pri stole a počúvať ich reči. A nikto nemusí čítať ich príspevky na sociálnych sieťach. Čo nás vlastne má rozhorčiť? Že ten s tým sa kdesi vulgárne a urážlivo rozprávali? Skôr sa pýtam, prečo tie ich príspevky niekto, kto ich názory a štýl vyjadrovania nezdieľa, vôbec číta a prečo má potrebu tieto ich vyjadrenia šíriť ďalej do sveta, hoci aj s rozhorčeným komentárom?

A zrejme im ešte robíte radosť

Toto nie je obhajoba vulgárnych rečí ani urážok na adresu biskupa či kohokoľvek iného. Len si myslím, že všetky tie polemiky okolo Tkačenka a Ondřejíčka im zbytočne robia reklamu. Slaboduché výroky, ktoré by dávno zapadli v toku nových príspevkov na sociálnych sieťach, sú opakovane rozmazávané. A niektoré veci, keď sa rozmazávajú, smrdia o to viac. Myslím, že ich autorov to len teší.

Je to ako medzi deťmi, ktoré majú akýsi vrodený inštinkt podpichovať druhých. Moja mama nám vždy hovorila – a ja to dnes opakujem svojim deťom – „nereaguj na neho, robí to len preto, aby ťa provokoval“. Nevidím rôznym Tkačenkom a Ondřejíčkom do hlavy, ale zdá sa mi, že aj tento detinský motív môže byť u nich prítomný. A čím viac sa budú konzervatívci rozhorčovať, tým viac sa oni budú baviť.

Svet sociálnych sietí nie je zďaleka najpodstatnejšia časť reality a netvárme sa, že je. Nemyslím, že by sociálne siete mali mať medzi slušnými ľuďmi vyšší spoločenský status ako podniky štvrtej cenovej skupiny. Samozrejme, aj tam sa dá posedieť so slušnými ľuďmi. Ale vulgárne krčmové reči pri iných stoloch snáď môžeme ignorovať.