Ako je možné, pýta sa ma kamarát-ľavičiar, že vy katolíci so všetkou tou kultúrou, tradíciou a vzdelaním, aké máte v dispozícii, vyzeráte tak biedne?

V niečom má pravdu, katolíci by mohli byť najlepšie zorganizovanou časťou spoločnosti, majú predsa krédo, ktoré si odovzdávajú v rodinách, katolíckych školách aj kostoloch, napokon odolnosť ukázali počas komunizmu aj po jeho páde, prečo to už neplatí?

Mám na to svoju teóriu, volám ju laissez-faire katolicizmus.

Laissez-faire znamená nechať tak, nechať voľne plynúť, je to základný princíp liberalizmu, krédo, že trh všetko vyrieši. Veci skrátka treba nechať tak, nič neriadiť.

V tomto prípade o trh nejde, aj keď mentálne zostaneme pri tom istom – k spoločnosti pristupujeme ako k fyzike, akoby o nej rozhodovali zákony prírody, ktoré sú dané, a nevieme a ani nechceme ich ovplyvniť. Nechávame všetko plynúť, len tak. Samé od seba. Veď sa s tým aj tak nedá nič robiť.

Pripomenulo nám to aj sčítanie obyvateľstva.

V roku 2001 žilo na Slovensku niečo málo vyše 3 700 000 rímskych katolíkov, v roku 2011 už tesne pod 3 350 000 a v roku 2021 niečo málo cez 3 milióny. Každých 10 rokov je katolíkov o zhruba 350-tisíc menej, ak chcete každý rok o 35-tisíc menej, z mapy katolíckeho Slovenska sa teda stratí jeden Bardejov ročne.

Počuli ste, že by s tým chcel niekto niečo robiť? Nejako tomu čeliť? Veď stále je to lepšie ako na Západe, utešia nás optimisti. A o rok bude o ďalší Bardejov menej.

Laissez-faire katolicizmus je tu už dlhšie, opantal našu cirkev a charakterizuje ju ako máločo iné.

Začalo to tým, že cirkev rozdelená nacionalizmom po roku 1993 hľadala spoločnú reč. Našla ju v metóde, že o všetkom sa rozhoduje kolektívne. Spoločný hlas tlmí rozdiely, zanikli rozdiely. Lenže to, čo malo pôvodne slúžiť, začalo panovať. A dnes je to nástroj alibizmu. Biskupi sa takmer vôbec neprejavujú individuálne, všetko robia spoločne. Pomaly a spoločne.

Videli sme to aj pri kauze Bezák, keď bol arcibiskup odvolaný a cirkev rozdelená, nebolo toho, kto by vystúpil z radu a pokúsil sa o zmierenie. Akoby najmúdrejšie bolo mlčať a čakať.

Dnes sa už Róbert Bezák nespráva ako biskup, sám na svoje poslanie rezignoval, keď sme ho videli koncelebrovať s pápežom, čosi nesedelo, ale opäť to prechádzame mlčaním. A čakaním.

(viac…)

Najnovšie autorské články