Rastislav Dluhý Redemptorista, katolícky kňaz a misionár v Litve.

Stalo sa to po prvýkrát a pohoršuje to nielen politickú, ale aj cirkevnú elitu. Vo Vilniuse demonštranti narušili Národný spomienkový deň Obrancov slobody, nič podobné sa nikdy nestalo.

Pre Litvu je 13. január dôležitým dátumom. V noci z 12. na 13. januára 1991 sa vojská Sovietskeho zväzu snažili obsadiť všetky strategické budovy a centrály Litvy, televíziu, rádio, parlament a podobne. Bol to pokus zničiť v zárodkoch snahu Litvy o vymanenie sa spod nadvlády Sovietskeho zväzu – Litva bola prvou krajinou rozpadajúceho sa sovietskeho štátu, ktorá vyhlásila nezávislosť.

Litovci boli povzbudení vlnou slobody v bývalých sovietskych satelitoch, aj v nich sa prebudila rovnaká túžba po slobode a samostatnosti. Vtedajší prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov priletel do Litvy, aby túto situáciu osobne riešil. Uvedomil si, že osamostatnenie Litvy sa môže stať precedensom aj pre iné krajiny, preto sa snažil, aby Litva zotrvala v zväze sovietskych republík. Napriek tomu bola litovská nezávislosť vyhlásená 11. marca 1990.

Po necelom roku sa Sovieti pokúsili, teraz už násilne, ozbrojeným spôsobom, nanovo Litvu ovládnuť. Z 12. na 13. januára 1991 sa zhromaždilo približne 1 000 pokojných neozbrojených Litovcov a obkolesilo televíziu, aby ju bránili pred sovietskymi tankami. Sovieti následne 14 z nich zastrelili a 600 zranili. Cieľom bolo vyvolať ozbrojený konflikt, no Litva sa rozhodla nebojovať – aspoň nie zbraňami. Bola to posledná ozbrojená snaha Sovietov zastaviť rozpad komunistického impéria a udržať si hranice i podrobené národy. Litovskí vojaci sa do ozbrojeného konfliktu nepustili, vedomí si toho, k akej tragédii a stratám na životoch mohlo dôjsť.

Pre nás na Slovensku je možno ťažké uveriť, že by to tak mohlo byť. S Michailom Gorbačovom si väčšina z nás spája obraz usmiateho osvieteného politika, ktorý otvára cestu slobody krajinám Sovietskeho zväzu. Nebol to však objektívny obraz. V čase, keď došlo k tomuto krvavému konfliktu, sme sa my v Československu už vyše roka učili žiť v demokracii a zažívali sme vlnu prvých problémov v novom režime.

Dátum 13. január je jeden z najkľúčovejších pre Litvu. Táto krajina ho mala tento rok sláviť dôstojne už 31-krát. Tentoraz to však bolo úplne iné.

Prvýkrát sa stalo, že dôležitá spomienka na ľudí, ktorí zahynuli pri obrane nezávislosti Litvy, bola zneužitá protivládnymi skupinami na hlučné a nedôstojné vyjadrenie svojho rozhorčenia z vlády. Medzi organizátormi protestu bolo vidieť aj takých, ktorí využívajú rôzne témy na zviditeľnenie sa; pred časom chceli využiť prorodinnú tému na cestu do parlamentu, bolo medzi nimi aj viacero proruských aktivistov.

(viac…)

Najnovšie autorské články