Ak uvážime, aké mocné globálne procesy podporujú sekularizáciu, ako ďaleko u nás pokročil rozklad rodiny založenej na manželstve a keď si aspoň čiastočne predstavíme nepriaznivé dôsledky obdobia totality na náboženský vývoj u nás, tak potom je naozaj obdivuhodné, keď vidíme, aké početné je spoločenstvo ľudí, ktorí si u nás zachovali vieru a ako sa u nás náboženský život rozvíja, hovorí v rozhovore sociológ, profesor Jozef Matulník.

Sčítanie obyvateľstva ukázalo, že na Slovensku sa znížil počet veriacich ľudí a tiež počet katolíkov. V oboch prípadoch zhruba o šesť percent. Na druhej strane, približne o desať percent narástol počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej viere. Čo nám ukazujú tieto fakty?  

Nemyslím si, že by tieto údaje naznačovali nejakú dramatickú náboženskú zmenu. S ohľadom na súčasný spoločenský kontext náboženského života by sme mohli očakávať aj menej priaznivé údaje.

Prečo?

Sekularizácia, teda oslabovanie vplyvu náboženstva a náboženských inštitúcií v spoločnosti sa prejavuje aj v iných vyspelých krajinách, osobitne v Európe. Vieme, že vo väčšine týchto krajín sú dnes ukazovatele religiozity menej priaznivé ako u nás. Sekularizácia je sprievodným javom modernity. V priebehu stáročí vývoja modernity, počas približne päťsto rokov, viaceré jej charakteristické zložky podporovali a podporujú sekularizáciu. Patrí medzi ne industrializácia, urbanizácia, komercionalizácia i konzumizmus. Americký sociálny vedec James Kurth poukazuje na fenomén hypersekularizácie.

Čo sa pod tým myslí?

To sú obdobia, keď dochádza k výraznému napredovaniu sekularizácie. Kurth poukazuje na hlavné faktory, ktoré tento proces podnecujú. Prvým z nich boli veľké radikálne politické revolúcie modernej doby, ktoré sa hlásili k osvietenskému pôvodu a spôsobili drastické prenasledovanie kresťanstva – francúzska revolúcia, ruská revolúcia a komunistické revolúcie. Druhým bola rýchla industrializácia. Počas priemyselnej revolúcie sa presťahovala roľnícka populácia z viac religiózneho prostredia do miest, kde sa premenila na robotnícku triedu, ktorú často organizovali sekulárne alebo dokonca socialistické strany.

To sú však pomerne staré javy.

V súčasnosti tu však pôsobí tretí faktor, ktorým je informačná revolúcia. Ten poukazuje na vplyv internetových informácií a internetovej komunikácie, videozábavy a sociálnych médií, ktoré vytláčajú dôraz na písané slovo a obšírne vysvetľovanie argumentov i na pôsobenie horizontálnych sociálnych sietí, ktoré u mladých ľudí znižujú vplyv tradičných hierarchických organizácií.

Najdôležitejším dôsledkom informačnej revolúcie pre religiozitu je však podľa Kurtha ženská revolúcia, čo sa prejavuje výrazne zmenenou rolou žien na pracoviskách i rodine. Kurth pripomína, že ak veľká časť priemyslového hospodárstva bola mužskou ekonomikou, tak v informačnej ekonomike plnia rovnakú úlohu muži aj ženy, a to čoraz viac aj na riadiacich postov. To odvádza ženy od ich tradičnej úlohy udržiavania a upevňovania viery v rodine a v spoločnosti.

Ženskú revolúciu zas sprevádza sexuálna revolúcia, ktorá vyslovene vedie k odmietnutiu biblických obmedzení týkajúcich sa sexuálneho života. Tieto dve revolúcie začali mať zásadný význam v 60. rokoch 20. storočia, a tým možno podľa Kurtha vysvetliť úpadok západného kresťanstva v tom istom čase. Dodajme, že v tom čase začína aj výrazný úpadok rodiny založenej na trvalom manželskom zväzku.

(viac…)

Najnovšie autorské články