Profesor Matulník: Je obdivuhodné, aké početné je spoločenstvo ľudí, ktorí si zachovali vieru

Ak uvážime, aké mocné globálne procesy podporujú sekularizáciu, ako ďaleko u nás pokročil rozklad rodiny založenej na manželstve a keď si aspoň čiastočne predstavíme nepriaznivé dôsledky obdobia totality na náboženský vývoj u nás, tak potom je naozaj obdivuhodné, keď vidíme, aké početné je spoločenstvo ľudí, ktorí si u nás zachovali vieru a ako sa u nás náboženský život rozvíja, hovorí v rozhovore sociológ, profesor Jozef Matulník.

Sčítanie obyvateľstva ukázalo, že na Slovensku sa znížil počet veriacich ľudí a tiež počet katolíkov. V oboch prípadoch zhruba o šesť percent. Na druhej strane, približne o desať percent narástol počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej viere. Čo nám ukazujú tieto fakty?  

Nemyslím si, že by tieto údaje naznačovali nejakú dramatickú náboženskú zmenu. S ohľadom na súčasný spoločenský kontext náboženského života by sme mohli očakávať aj menej priaznivé údaje.

Prečo?

Sekularizácia, teda oslabovanie vplyvu náboženstva a náboženských inštitúcií v spoločnosti sa prejavuje aj v iných vyspelých krajinách, osobitne v Európe. Vieme, že vo väčšine týchto krajín sú dnes ukazovatele religiozity menej priaznivé ako u nás. Sekularizácia je sprievodným javom modernity. V priebehu stáročí vývoja modernity, počas približne päťsto rokov, viaceré jej charakteristické zložky podporovali a podporujú sekularizáciu. Patrí medzi ne industrializácia, urbanizácia, komercionalizácia i konzumizmus. Americký sociálny vedec James Kurth poukazuje na fenomén hypersekularizácie.

Čo sa pod tým myslí?

To sú obdobia, keď dochádza k výraznému napredovaniu sekularizácie. Kurth poukazuje na hlavné faktory, ktoré tento proces podnecujú. Prvým z nich boli veľké radikálne politické revolúcie modernej doby, ktoré sa hlásili k osvietenskému pôvodu a spôsobili drastické prenasledovanie kresťanstva – francúzska revolúcia, ruská revolúcia a komunistické revolúcie. Druhým bola rýchla industrializácia. Počas priemyselnej revolúcie sa presťahovala roľnícka populácia z viac religiózneho prostredia do miest, kde sa premenila na robotnícku triedu, ktorú často organizovali sekulárne alebo dokonca socialistické strany.

To sú však pomerne staré javy.

V súčasnosti tu však pôsobí tretí faktor, ktorým je informačná revolúcia. Ten poukazuje na vplyv internetových informácií a internetovej komunikácie, videozábavy a sociálnych médií, ktoré vytláčajú dôraz na písané slovo a obšírne vysvetľovanie argumentov i na pôsobenie horizontálnych sociálnych sietí, ktoré u mladých ľudí znižujú vplyv tradičných hierarchických organizácií.

Najdôležitejším dôsledkom informačnej revolúcie pre religiozitu je však podľa Kurtha ženská revolúcia, čo sa prejavuje výrazne zmenenou rolou žien na pracoviskách i rodine. Kurth pripomína, že ak veľká časť priemyslového hospodárstva bola mužskou ekonomikou, tak v informačnej ekonomike plnia rovnakú úlohu muži aj ženy, a to čoraz viac aj na riadiacich postov. To odvádza ženy od ich tradičnej úlohy udržiavania a upevňovania viery v rodine a v spoločnosti.

Ženskú revolúciu zas sprevádza sexuálna revolúcia, ktorá vyslovene vedie k odmietnutiu biblických obmedzení týkajúcich sa sexuálneho života. Tieto dve revolúcie začali mať zásadný význam v 60. rokoch 20. storočia, a tým možno podľa Kurtha vysvetliť úpadok západného kresťanstva v tom istom čase. Dodajme, že v tom čase začína aj výrazný úpadok rodiny založenej na trvalom manželskom zväzku.

To sa v súčasnosti deje na Slovensku?

Viacerí na to upozorňujeme už od prvej polovice 90. rokov. Hlavné charakteristiky tohto úpadku sú už všeobecne známe. Máme nízku pôrodnosť, nízku sobášnosť, vysokú rozvodovosť, vysoký podiel detí narodených mimo manželstva a podobne. V našom výskume religiozity mládeže na Slovensku sme napríklad zistili, že každý štvrtý stredoškolák nežije spolu so svojím biologickým otcom. To sú všetko smutné správy.

Takže znižovanie počtu veriacich spôsobuje vlastne rozpad rodiny?

Tu je dôležité poukázať na vzťah medzi oslabením a rozkladom prirodzenej rodiny založenej na manželstve a sekularizáciou. Vo viacerých vedeckých štúdiách, ktoré analyzujú tento vzťah, vystupuje religiozita v pozícii závisle premennej veličiny a charakteristiky rodiny a rodinného prostredia v pozícii nezávisle premenných veličín. Príkladom sú napríklad výskumy, ktoré dokumentujú vplyv života mladých ľudí v kohabitácii na religiozitu. Mnohé takéto poznatky nachádzame v známej práci Mary Eberstadtovej.

Poznamenajme, že aj u nás o tom už dávnejšie uvažovali Jana Marenčáková a Karol Pastor, keď v roku 2006 napísali: „Často sa medzi príčinami druhej demografickej revolúcie uvádza sekularizácia. Aj tu je pôsobenie obojstranné, pretože zmeny v reprodukčnom správaní nezriedka urýchľujú sekularizáciu. Mladí ľudia sa často vplyvom prostredia správajú v rozpore s náukou cirkvi, ku ktorej sa hlásia, a tak sa od nej vzďaľujú. Niekedy majú možnosť vrátiť sa, inokedy však zaujmú obrannú pozíciu a náboženstvo odmietnu. Navyše, v rozpadnutých a nefunkčných rodinách nefunguje ani odovzdávanie náboženských tradícií.“

Zatiaľ čo prvé dve sčítania obyvateľov ukazovali nárast religiozity, od roku 2001, keď u nás počet veriacich dosiahol vrchol, sa počet tých, ktorí sa hlásia k viere, neustále znižuje. Sedí to aj s dátami o rozpade rodiny?

Pastor urobil aj analýzu z minulých sčítaní obyvateľstva a ďalších štatistických zisťovaní. Na základe dát o podiele obyvateľov s deklarovaným vierovyznaním zistených v sčítaniach obyvateľov Slovenska v rokoch 1991, 2001 a 2011 konštatuje, že pokles deklarovanej religiozity sa na Slovensku začína prejavovať (aj to len mierne) až okolo roku 2010. Pritom však indikátory rodinného a reprodukčného správania prešli najradikálnejšími premenami už na začiatku tohto obdobia. Dokladá to údajmi o poklese úhrnnej plodnosti (2,05 v r. 1991. 1,20 v r. 2001, 1,45 v r. 2011), rýchlom raste podielu detí narodených mimo manželstva (9 percent v r. 1991, 20 percent v r. 2001, 34 percent v r. 2011) a nepriaznivých zmenách v hodnotách ďalších ukazovateľov rodinného správania (sobášnosť, rozvodovosť). Pastor formuloval záver, že: „Sekularizácia sa (v slovenských podmienkach) za devastáciou rodiny oneskoruje o cca 20 rokov (presnejšie asi o jednu generáciu). Religiozita je teda zotrvačnejšia ako rodinné správanie. V zásade je teda sekularizácia dôsledkom, nie príčinou demografických zmien.“

Po páde komunistického režimu sa u nás veľa hovorilo o oživení náboženského života po páde totality.  Ukázali sa tieto nádeje ako nesprávne? 

Myslím si, že po páde totality u nás došlo k oživeniu a náboženský život sa u nás aj naďalej rozvíja. Historici už zhromaždili mnohé poznatky o prenasledovaní cirkví za totality, popísali okolnosti utrpenia mučeníkov tej doby. Položme si ale otázku, v akom stave bolo spoločenstvo kresťanov na Slovensku v čase pádu komunizmu? Ako bola ovplyvnená religiozita? Tu treba venovať pozornosť problematike náboženskej socializácii.

Čo myslíte pod pojmom náboženská socializácia?

Odovzdávanie viery z generácie na generáciu v procese náboženskej socializácie je dôležitým predpokladom zachovania a rozvoja identity náboženského spoločenstva. V procese náboženskej socializácie si deti, mladí ľudia a iné osoby, napríklad konvertiti, osvojujú pravdy viery, kódex správania veriaceho človeka a spôsob uctievania a bohoslužieb a začleňujú sa do náboženského spoločenstva. Sprostredkujúcimi činiteľmi náboženskej socializácie sú najmä kňazi, veriaci rodičia, príbuzní, náboženské spoločenstvá, mládežnícke skupiny, vyučovanie náboženstva v školách a náboženské médiá. Aby bola náboženská socializácia účinná, je dôležitým pravidelný bezprostredný styk detí a mladých ľudí s praktizujúcimi veriacimi ľuďmi, kňazmi, rodičmi a inými. Takéto vedenie je veľmi potrebné v odovzdávaní viery ďalšej generácii najmä u katolíkov, teda denominácii, ktorá je u nás dominantná. Poukazujú na to autori rozsiahleho panelového sociologického výskumu religiozity mládeže uskutočneného v USA. Pripomínajú, že  katolicizmus v sebe zahrňuje mnoho obradov, sviatostí, slávení a svätení, na ktorých sa veriaci zúčastňujú a musia im rozumieť, aby mohli žiť v plnom spoločenstve s cirkvou. „Rodičia a iní dôležití dospelí sú najbližšími zdrojmi informácií pre mladých ľudí. Inak povedané, mladí katolíci, ktorých rodičia a iní, s ktorými sú v styku, nemajú vysokú religiozitu, nie sú praktizujúci veriaci, si musia tieto vedomosti a praktiky samostatne vyhľadávať a učiť sa ich.“ Upozorňujú, že len málo dospievajúcich je schopných vykonávať túto aktivitu samostatne, a preto sú vzťahové väzby vo viere prakticky nevyhnutným faktorom vo vývoji nábožných mladých ľudí v období ich prechodu do dospelosti.

Máme na Slovensku dáta o náboženskej socializácii?

Áno. V našom celoslovenskom reprezentatívnom výskume religiozity katolíkov na Slovensku sme získali aj viaceré údaje o náboženskej socializácii. Respondentov sme sa pýtali, či a ako často sa modlievali spolu ako rodina v detstve, keď mali 10 rokov, a v mladosti, keď mali 16. Podobne sme sa ich pýtali na to, ako často chodili v detstve a v mladosti na sväté omše a ako často chodili na bohoslužby ich rodičia. Týmto spôsobom sme získali dáta aj o podobe socializačného procesu, ktorý sa uskutočňoval v minulosti aj v čase komunistickej totality. Takéto údaje sú cenné, lebo o religiozite v čase totality máme celkovo veľmi málo údajov. Terénny zber dát sme uskutočnili ešte v roku 2007, a tak sa väčšina respondentov (30-roční a starší) vo svojich odpovediach na otázku o spoločnom modlení v rodine, keď mali 10 rokov, vyjadrila, ako často sa takto modlievali ešte za totality. Najstarší respondenti z vekovej skupiny 50- až 60-ročných mali 10 rokov v rozpätí rokov 1958 – 1967, 40- až 49-roční v rokoch 1968 až 1977, 30- až 39-roční v rokoch 1978 – 1987.

Čo ukázali výsledky tohto prieskumu?

Z najstarších, teda 50- až 60-ročných 28 percent uviedlo, že sa takto spolu modlievali denne a 64 percent, že aspoň raz do týždňa. Smerom k mladším skupinám tieto údaje klesali a z respondentov, ktorí v čase výskumu patrili do vekovej skupiny 30- až 39-ročných, uviedlo spoločné modlenie v rodine len 18 percent a 44 percent uviedlo aspoň raz do týždňa. Podobný pokles sme zaznamenali i pri ďalších ukazovateľoch. To je v súlade s teóriou, ktorá zdôrazňuje, že oslabenie náboženskej socializácie výrazne napomáha postupu sekularizácie. Vieme, že v mnohých prípadoch rodina ako inštitúcia splnila dôležitú, nezastupiteľnú úlohu v zachovaní viery. Naše údaje však naznačujú, že v mnohých iných prípadoch si túto úlohu rodina neplnila v dostatočnej miere. Domnievame sa, že v úvahách o tom, v akej kondícii vstupovalo spoločenstvo slovenských katolíkov do nového obdobia po páde totality je vhodné si všimnúť, že sa s postupom rokov oslabila náboženská socializácia v rodinách.

V čase totality, samozrejme, pôsobili aj iné dôležité faktory, ktoré obmedzovali odovzdávanie viery ďalšej generácii, ako napríklad zatvorenie cirkevných škôl. Je veľmi dobré, že sa v pomerne krátkom čase po páde totality začali znovu zriaďovať cirkevné školy. Zmena zvykov týkajúcich sa náboženskej socializácie, ktoré sa roky zaužívali v rodinách, si zrejme vyžaduje veľa dlhodobého úsilia. Usudzujeme, že oslabenie odovzdávania viery v rodinách patrí k tým neblahým dôsledkom minulého obdobia, ktoré sa hlbšie zakorenili v spoločenskom živote.

Aký je teda váš záver? 

Ak uvážime, aké mocné globálne procesy podporujú sekularizáciu, ako ďaleko u nás pokročil rozklad rodiny založenej na manželstve a keď si aspoň čiastočne predstavíme nepriaznivé dôsledky obdobia totality na náboženský vývoj u nás, tak potom je naozaj obdivuhodné, keď vidíme, aké početné je spoločenstvo ľudí, ktorí si u nás zachovali vieru a ako sa u nás náboženský život rozvíja. To je možné len za cenu veľkého úsilia a obetí predovšetkým duchovných a mnohých aktívnych laikov.

Takže výsledky sčítania považujete za priaznivé?

Tie údaje bude treba ešte podrobnejšie analyzovať z rôznych hľadísk, ale máme aj iné poznatky o religiozite na Slovensku, ktoré nám dávajú nádej do budúcna. Porovnali sme napríklad výsledky výskumu o religiozite mladých katolíkov na Slovensku s údajmi o religiozite dospelej populácie. Výsledky mladých neboli horšie, ba pri niektorých ukazovateľoch, ako napríklad o účasti na svätých omšiach, boli ešte priaznivejšie. Zistili sme tiež, že z tých mladých ľudí, ktorí sa zúčastňujú na rozličných podujatiach organizovaných ich farnosťami, prichádza až 88 percent na svätú omšu pravidelne každý týždeň.