Rakúsky parlament odklepol povinné očkovanie. V poslaneckom klube prebehli ťažké hádky a tiekli slzy. Martin Leidenfrost približuje informácie zvnútra poslaneckého klubu.
Už je síce víkend, ale v Rakúsku sa koncom týždňa stala vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Vo štvrtok bol dlho očakávaný deň D rakúskeho parlamentarizmu. Dva mesiace po tom, čo vláda a hajtmani vyhlásili súčasne tvrdý predvianočný lockdown plus spustenie povinného očkovania od 1. februára, hlasovala Národná rada Rakúska o povinnom očkovaní. Išlo to hladko, 137 zo 183 poslancov hodilo ten správny (ružový) lístok do urny. Impozantná trojštvrtinová väčšina, bez výnimky spokojne vrčia v delíriu rakúske noviny. Zdanie veľkého konsenzu však klame. Za kulisami to vrelo a škrípalo. V novinách o tom však nič nenájdete.
Autor tohto článku dostal informácie vo štvrtok, telefonicky. Zdroj zažil všetky kľúčové debaty, ktoré sa viedli vo frakcii vládnucej Ľudovej strany o vládnej politike voči nezaočkovaným. Z rozprávaní môjho zdroja vyplýva, že vnútorný obraz je diametrálne iný ako ten verejný. Neochota poslancov hlasovať za štátne prenasledovanie nezaočkovaných bola obrovská, frakcia sa ešte v noci pred hlasovaním surovo hádala. Boli tam všetky prvky veľkej drámy: Vydieranie s politickým koncom odporcov povinného očkovania, zákerná hra na city („zradíš svojich kamarátov“), holý strach o existenciu, vyhrážanie, pretvárka, zbabelosť, klamstvo, slzy.
V rakúskych novinách sa o tom nepíše ani náznakom. Dôvod je jednoduchý: Poslanci, ktorí majú so zákonným donútením občanov k očkovaniu problém, sa boja rakúskych novinárov ako čert kríža. Nekomunikujú s médiami. Radšej by sa postavili pod gilotínu, než by sa vystavili mediálnemu lynču. V rakúskej populácii sú názory rovnomerne rozložené, v poslednom prieskume sa vyslovilo 45 percent za spustenie povinného očkovania k 1. februáru, 34 percent proti, 17 percent bolo za vyčkanie. V politickej scéne to bude asi podobne. Len novinári tlačia na plyn.
Ak človek neovláda minimálne voodoo, kabalu a exorcizmus, nedokáže vysvetliť konanie čierno-zelenej vlády. Aj keď Rakúšania už dlhé mesiace počujú opak, zaočkovanosť v krajine vôbec nie je zlá. Dosiahla už 75 percent, len pre skrátenie platnosti covidpasov na 180 dní začala padať. Momentálne vlastní 72 percent obyvateľov Rakúska platný covidpas. Čo je ešte dôležitejšie: podiel zaočkovaných seniorov nemá ďaleko od 90 percent, zaočkovanosť treťou dávkou je jedna z najlepších v EÚ. Zúfalá vláda vyhlásila povinné očkovanie v situácii, keď sa niektoré nemocnice v dvoch z deviatich spolkových krajín dostali do úzkych na vrchole deltavlny v novembri. Medzitým mutoval vírus na nádchu s pozoruhodne nízkou smrtnosťou, koviďáci tvoria zatiaľ iba desať percent JIS kapacity a povinné očkovanie je obsolétne.
Napriek tomu trvá rakúska vláda na opatrení, ktoré je inde v omikronovej Európe pasé. Drvivá väčšina štátov nikdy ani len neuvažovala o povinnom očkovaní celej dospelej populácie. Povinné očkovanie neprijala žiadna európska demokracia, má ju len posledná absolútna monarchia (Vatikán), vážna diskusia o nej sa vedie iba v domovine úzkostlivosti (Nemecko). Nová česká vláda práve zrušila avizované povinné očkovanie seniorov. Porovnateľné krajiny s vyššou incidenciou ako Rakúsko zrušili niektoré alebo všetky opatrenia, Írsko práve otvorilo diskotéky bez povinnosti predložiť očkovací preukaz – len Rakúsko ide opačným smerom.
Je to daň za vládnu štvanicu na neočkovaných, z ktorej už niet cesty späť. Aj keď sa štváč Karl Nehammer v úrade kancelára snaží o zmierlivejší tón, neodvážil sa (predchodcom v úrade) vyhlásený projekt pochovať – zrejme sa bál, že jeho vláda by stratila zvyšok autority a tvár. Keďže tlak vytvára protitlak, vzniklo niečo, o čom sa v Rakúsku nedočítate.
(viac…)Najnovšie autorské články
