Azda príde na tých, čo páchali zločiny za komunizmu. Ak sa to nezadrhne hneď pri zmene Trestného zákona

Prvou a nevyhnutnou podmienkou je zmena Trestného zákona, lebo dnes sú premlčané všetky trestné činy, čo sa udiali pred viac ako 30 rokmi. Ukazuje sa, že už tento prvý krok bude predstavovať veľký boj.

V auguste 1986 sa rozhodol 18-ročný študent Hartmut Tautz z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky emigrovať na Západ. Vybral si Československo, konkrétne hranicu s Rakúskom pri Bratislave. Prešiel iba pár metrov za demarkačnú čiaru a tam ho napadli nahuckané psy československých pohraničníkov. Na druhý deň na následky zranení zomrel.

Mladík mohol ostať žiť. Vyšetrovací spis Štátnej bezpečnosti (ŠtB) obsahoval znalecký posudok lekára. Ak by Tautzovi poskytli okamžitú pomoc, zachránili by ho. Vojenský prokurátor však vtedy uviedol niečo iné. Podľa neho sa žiaden z vojakov-pohraničníkov nedopustil trestného činu a Tautza vraj nebolo možné napriek poskytnutiu prvej pomoci zachrániť. Tento vojenský prokurátor sa po Novembri 1989 stal riaditeľom Železničnej polície.

Zodpovednosť za smrť tohto človeka však v podstate nesú tí, ktorí zriadili a udržiavali železnú oponu. Schválili aj používanie týchto samostatne útočiacich psov. „A úplne najväčšiu zodpovednosť nesú členovia predsedníctva ústredného výboru komunistickej strany, ktorí sa s pravidelnou periodicitou venovali správam o činnosti pohraničnej stráže, boli oboznámení so všetkými prípadmi, ktoré boli v rozpore aj s vtedajšími platnými zákonmi,“ povedal vlani v máji pre Štandard historik Ľubomír Morbacher.

Niektorí zo zodpovedných ľudí stále žijú, ako príklad uviedol Morbacher člena predsedníctva komunistickej strany Jána Fojtíka. Stíhať ich však nemožno, lebo trestné činy spred roka 1989 sú premlčané.

Toto sa môže zmeniť. Tesne po prvej fáze pripomienkového konania je v súčasnosti novela Trestného zákona. Má priniesť to, čo už dlhšie platí v Česku, kde odsúdili niekoľko desiatok ľudí za zločiny z minulého režimu, hoci už od jeho pádu prešlo toľko času.

V Česku neostávajú premlčané trestné činy spáchané v rokoch 1948 až 1989, pri ktorých je trestná sadzba najmenej desať rokov. Činy museli byť spáchané vtedajšími verejnými činiteľmi alebo v súvislosti s prenasledovaním jednotlivcov či skupín z politických, náboženských alebo rasových dôvodov.

Na Slovensku to bude trochu inak, ale podmienkou je, aby prešiel návrh celým legislatívnym kolotočom.

Postupovať sa má podľa príkladu Česka

Od novely Trestného zákona si veľa sľubuje poslankyňa parlamentu Anna Andrejuvová (OĽaNO). Tá je z minulosti tvárou zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu. Na jeho základe sa už čoskoro počíta s krátením dôchodkov bývalým príslušníkom tajných služieb, hlavne príslušníkom ŠtB či vysokým komunistickým funkcionárom.

Iniciatívu, aby sa do novely Trestného zákona, ako ju navrhla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SaS), dostala nová premlčacia klauzula, iniciovali podľa Andrejuvovej poslanci za OĽaNO a člen poslaneckého klubu SaS Ján Benčík. Do premlčacej doby trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi v súvislosti s prenasledovaním jednotlivca alebo skupín osôb z dôvodov politických, rasových alebo náboženských sa nemajú započítať tie, ktoré sa udiali od roku 1939 do decembra 1989.

Na rozdiel od Česka sa má anulovanie premlčania posunúť ešte ďalej, až do roku 1939, keď vznikol prvý samostatný slovenský štát, a postihnúť sa má aj obdobie takzvanej riadenej demokracie od obnovenia Československa po prevzatie moci komunistickou stranou v roku 1948.  

Andrejuvová prízvukuje, že takto zmenený trestný zákon by mal padnúť aj na konanie ľudí, ktorí mali v minulom režime na starosti hranice. „Pohraničná stráž podľa Ústavu pamäti národa v časoch komunistického režimu priamo zabila na hranici s Rakúskom a Nemeckom 280 ľudí. Ďalšie úmrtia spôsobili elektrické zátarasy, nášľapné míny alebo vycvičené psy. Spolu s prípadmi ďalších nevyjasnených úmrtí sa celkový počet obetí odhaduje na 420,“ zdôrazňuje poslankyňa.

Andrejuvová si uvedomuje, že návrh čaká ešte dopracovanie. Predpokladá, že v parlamente sa upraví tak, aby „bol vykonateľný a funkčný v oblasti riešenia pohraničníkov“. A to môže byť problém.

Proti sú prokurátori a právnická fakulta

V etape predkladania pripomienok, ktorá sa skončila v závere minulého roka, sa objavili dva zásadné návrhy, ktoré môžu iniciatívu utopiť.

Prvá je z dielne Generálnej prokuratúry SR vedenej Marošom Žilinkom. Premlčanie by sa malo vzťahovať iba na trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla. Inak by išlo o prípady „pravej retroaktivity právneho predpisu v neprospech páchateľa“. Prokuratúra sa odvoláva na ústavu a medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti ľudských práv.

Ešte odmeranejšie vystúpila proti návrhu na doplnenie Trestného zákona Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. „Uvedená právna úprava absolútne nerešpektuje teóriu trestného práva hmotného a rovnako ani základné práva v demokratickom štáte,“ píše v svojej pripomienke. Právnici upozorňujú, že vnesením novej klauzuly sa „búra princíp právnej istoty“, lebo filozofia premlčania je postavená na koncepcii, že plynutím času sa oslabuje záujem štátu na potrestaní páchateľa a posilňuje sa právna istota páchateľa.

Výhrady sú vážne. Právnická fakulta odmieta hýbať s inštitútom premlčania, ako platí v súčasnosti. Generálna prokuratúra to síce nevylučuje, ale navrhuje postihovať iba trestné činy, ak sú stále trestnými aj dnes. Ťažko posúdiť, čo by znamenalo zohľadnenie tejto pripomienky. V každom prípade však skomplikovanie postihovania ľudí za trestné činy spred roku 1989.

Premlčacia doba je dnes podľa závažnosti trestného činu od 3 do 30 rokov. Po vznesených pripomienkach možno len hádať, či ministerstvo spravodlivosti bude trvať na presadení odpremlčania podľa českého scenára, alebo cúvne a veci ostanú také ako doteraz. Ak bude ministerstvo trvať na svojom, ďalej bude záležať na postoji vlády, či si jeho návrh osvojí. Všetko bude napokon stáť tak či tak na poslancoch, ktorí si do novelizovaného Trestného zákona budú môcť doplniť, čo budú chcieť – ak nájdu politickú zhodu.

Otázka, či sa Slovensko dokáže po vyše 30 rokoch vyrovnať s takými činmi, ako bolo usmrtenie Hartmuta Tautza, tak ostáva stále otvorená. Zatiaľ je na vážkach, či sa podarí splniť prvú podmienku, ktorou je prijatie nevyhnutných právnych nástrojov.