Pápež vyzval na revolúciu nehy. Cirkev bez viery je humanitárna agentúra

pápež František Pápež František. Foto: TASR/AP

Tento týždeň si pápež František pripomenul Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov a vyzval na nežnú revolúciu. V prejave pre Kongregáciu pre náuku viery neobišiel ani pálčivú tému sexuálneho zneužívania a ľudskej dôstojnosti.

„Za cennú službu univerzálnej cirkvi pri podpore a ochrane celistvosti katolíckej náuky o viere a morálke,“ pápež ďakoval plenárnemu zhromaždeniu Kongregácie pre náuku viery. Hovoril primárne o dôstojnosti, rozlišovaní a viere. Rímsky biskup vyzdvihol, že i dnes sme „povolaní verne nasledovať dvojtisícročné učenie cirkvi“ o hodnote človeka od počatia po prirodzenú smrť. To je predpoklad starostlivosti o človeka a bratstva medzi národmi.

Neobišiel ani pálčivú tému sexuálneho zneužívania v cirkvi, ktorá tento týždeň opäť otriasla cirkvou i svetom pre staronové obvinenia o údajnom pochybení svojho predchodcu Benedikta XVI. Výčitkám, pochybnostiam i nejasnostiam okolo Josepha Ratzingera sme sa venovali v osobitnej analýze. Jorge Bergoglio zdôraznil nutnosť rozlišovania nielen v otázke zneužívania, ale aj v aktuálnom synodálnom procese.

Kongregácii pre náuku viery pripomenul, že „je povolaná nielen brániť, ale aj hlásať vieru“. Pápež povedal: „Bez viery by sa prítomnosť veriacich vo svete zredukovala na humanitárnu agentúru. Viera musí byť stredobodom života a konania každého pokrsteného. A nie všeobecná alebo vágna viera ako riedené víno, ktoré stráca na hodnote, ale viera pravá, jasná, akú chce Pán, keď hovorí učeníkom: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko… (Evanjelium podľa Lukáša). Preto nikdy nemôžeme zabúdať, že viera, ktorá nás nestavia do krízy, je viera v kríze; viera, ktorá nás nenúti rásť, je viera, ktorá musí rásť; viera, ktorá nám nedáva otázky, je viera, nad ktorou si musíme klásť otázku; viera, ktorá nás neoživuje, je viera, ktorú treba oživiť; viera, ktorá nás nevyrušuje, je viera, ktorú treba vyrušiť.“

Potrebujeme revolúciu nehy

Katolícky líder na generálnej audiencii podčiarkol význam nehy a revolúcie nežnosti. „Skúsenosť nehy spočíva v tom, že vidíme, ako Božia moc prechádza práve cez to, čo nás robí krehkejšími,“ povedal František. Avšak nemôžeme hľadieť na naše slabosti negatívne. Doplnil, že Boh vždy odpúšta, no „sme to my, kto sa unavuje žiadať o odpustenie“. Podľa pontifika máme dovoliť Bohu, aby nás miloval svojou jemnosťou a „premenil každého, aby sme mohli takto milovať“:

„Bez tejto revolúcie nežnosti – a my potrebujeme revolúciu nežnosti! – hrozí, že ostaneme uväznení v takej spravodlivosti, ktorá nám neumožní ľahko vstať a zamieňa vykúpenie s trestom. Preto chcem dnes osobitne pamätať na našich bratov a naše sestry vo väzení. Je správne, aby ten, kto pochybí, zaplatí za chybu, no je tiež správne, aby sa ten, kto pochybí, mohol z chyby vykúpiť. Nemôžu byť odsudky bez okien nádeje. Každý trest má vždy okno nádeje. Pomyslime na našich bratov a naše sestry vo väzení, pomyslime na Božiu nežnosť k nim a modlime sa za nich, aby v tomto okne nádeje našli cestu k lepšiemu životu.“

Podľa argentínskeho pápeža môžu uväznení začať odznova vďaka Božej blízkosti a nehy. Prvým krokom je „úprimne prosiť o odpustenie, aby pocítili Otcovo pohladenie“.

Mudrci nachádzajú, pretože hľadajú, a hľadajú, pretože boli hľadaní

Pápež František v predvečer Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov prijal ekumenickú delegáciu z Fínska. Pristavil sa pri tohtoročnej téme tejto iniciatívy, ktorá pochádza z Matúšovho evanjelia: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Je nutné spoločne kráčať tak ako mudrci a vytvárať jednotu prostredníctvom modlitby, skutkov milosrdnej lásky a vzájomnej spolupráce, zdôraznil.

Ďalej sa zamyslel: „Mudrci dosiahli svoj cieľ, pretože ho hľadali. Ale hľadajú ho preto, lebo Pán ich ako prvý začal hľadať pod znamením hviezdy. Nachádzajú, pretože hľadajú, a hľadajú, pretože boli hľadaní. Je krásne chápať život takýmto spôsobom, ako cestu hľadania, ktorá nevychádza od nás, ale od toho, ktorý sa nás ako prvý vydal hľadať a priťahovať svojou milosťou. To všetko sa rodí z Božej milosti, ktorá nás priťahuje. A naša odpoveď môže byť len podobná tej, akú dali mudrci: spoločná cesta.“

Ten, koho sa dotkla Božia milosť, sa nemôže uzavrieť do seba, ale musí kráčať, doplnil pontifik. Podobne je to podľa neho aj na ceste ekumenizmu, pričom na istom úseku treba kráčať rýchlejšie, a to v oblasti charity.


Ďalšie články