AKTUALIZOVANÉ Rusko sa chce vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997 a žiada odsun „zahraničných vojakov, techniky a výzbroje“ zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997. Informovali o tom v piatok agentúry AFP a TASS.

„Hovoríme o stiahnutí zahraničných vojakov, techniky a výzbroje a ďalších krokoch s cieľom vrátiť sa ku konfigurácii z roku 1997 na území krajín, ktoré k uvedenému dátumu neboli členmi NATO. Týka sa to Bulharska aj Rumunska,“ uvádza sa v odpovediach ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na otázky doručené pred jeho tlačovou konferenciou, ako ich v piatok zverejnil ruský rezort diplomacie.

Agentúra TASS pripomenula, že Rusko a NATO v máji 1997 podpísali tzv. zakladajúci akt, v ktorom opätovne potvrdili, že „sa navzájom nepovažujú za protivníkov“ a vytvárajú „mechanizmus pre konzultácie, koordináciu a spoločnú činnosť“.

V roku 1999 vstúpili do NATO Maďarsko, Poľsko a Česko; v roku 2004 nasledovali Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko a v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko. V roku 2017 získala členstvo Čierna Hora a v roku 2020 aj Severné Macedónsko. V súčasnosti NATO združuje 30 krajín a pokračuje v politike „otvorených dverí“, konštatovala agentúra TASS.

Moskva žiada zastaviť rozširovanie NATO

Agentúra AFP uviedla, že už spomínaný odsun zahraničných síl, techniky a zbraní je súčasťou bezpečnostných požiadaviek, ktorých splnenie Rusko žiada od NATO a USA. Zahŕňajú okrem iného záväzok Aliancie, že sa nerozšíri o Ukrajinu a vzdá sa vojenských aktivít na Ukrajine, vo východnej Európe, na Kaukaze a v Strednej Ázii. Washington aj NATO tieto požiadavky odmietajú.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok podľa agentúry TASS uviedol, že Washington „prisľúbil“, že písomné odpovede na požiadavky Ruska poskytne na budúci týždeň.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrij Peskova ruskí diplomati vedeli vopred, že Blinken neodovzdá Lavrovovi odpoveď na ruské návrhy. „Toto stretnutie je o niečom inom,“ povedal Peskov.

„Očakávame, že Lavrov aj Blinken budú mať príležitosť vymeniť si názory a porovnať chápanie výsledkov troch kôl rokovaní“ ruských diplomatov s kolegami z USA, NATO a OBSE, uviedol Peskov.

Krátko pred začiatkom ženevského rokovania ministrov zahraničných vecí USA a Ruska ruský rezort diplomacie v Moskve zverejnil vyhlásenie, v ktorom uvádza, že „vo všeobecnosti neexistujú  medzi Moskvou a Washingtonom žiadne neprekonateľné rozpory“.  Pokiaľ ide o možnosť stať sa skutočnými priateľmi alebo spoľahlivými partnermi, „je to skôr otázka na americkú stranu“.

Moskva v ňom poukazuje na to, že jeho ústretovosť sa v minulosti považovala za samozrejmosť, ale „v reakcii na to sme dostali len arogantné ignorovanie ruských priorít“.

„Teraz je dôležité znovu vybudovať atmosféru dôvery, vrátiť sa aspoň k zdaniu normálnosti. Je to v našom spoločnom záujme,“ píše sa vo vyhlásení. Zdôrazňuje sa v ňom, že medzi Ruskom a Spojenými štátmi neexistujú neprekonateľné rozdiely, len „by kolegovia z USA mali prejaviť politickú vôľu“.    

Blinken: Diplomatický proces musí pokračovať, Biden je ochotný rokovať s Putinom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po rokovaniach vyhlásil, že opäť varoval Moskvu pred inváziou na Ukrajinu. V tomto kontexte je podľa neho dôležité, aby diplomatický proces medzi USA a Ruskom pokračoval. Šéf americkej diplomacie nevylúčil ani prípadnú schôdzku medzi prezidentom USA a šéfom Kremľa.

„Nebolo to vyjednávanie, ale úprimná výmena názorov. Dnešná diskusia bola užitočná, pretože obe strany teraz lepšie chápu jednotlivé postoje. Naším cieľom bolo zistiť, či je Rusko pripravené vydať sa diplomatickou cestou. So Sergejom Lavrovom sme sa zhodli, že je dôležité, aby diplomatický proces pokračoval. Na základe diskusie verím, že môžeme pokračovať v práci na rozvoji vzájomného porozumenia, ale to závisí od toho, či Rusko zastaví svoju agresiu voči Ukrajine,“ vyhlásil Blinken.

„Vyjadril som pozíciu Spojených štátov a našich európskych spojencov a partnerov, že pevne stojíme pri Ukrajine a podporujeme jej suverenitu a územnú celistvosť,“ uviedol ďalej americký minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

„Jasne sme povedali, že ak sa nejaké ruské sily presunú cez ukrajinskú hranicu, bude to ďalšia invázia. Spojené štáty a naši partneri a spojenci budú reagovať rýchlo, dôrazne a kolektívne,“ zdôraznil Blinken.

Šéf americkej diplomacie počas odpovedí na otázky novinárov viackrát zopakoval, že neočakával od stretnutia v Ženeve výrazný pokrok. Pripustil však, že ak si to situácia vyžiada, americký prezident Joe Biden je ochotný stretnúť sa s ruským partnerom Vladimirom Putinom.

„Prezident Biden sa tu, v Ženeve, stretol s prezidentom Putinom. Pri mnohých príležitostiach s ním hovoril telefonicky alebo prostredníctvom videokonferencie. Ak dospejeme k záveru, že najlepší spôsob, ako vyriešiť veci, je ďalší rozhovor medzi nimi – určite sme na to pripravení,“ povedal šéf americkej diplomacie.

Blinken a Lavrov sa privítali podaním rúk krátko po 11.00 h v hoteli pri Ženevskom jazere. Obaja hneď na začiatku dali najavo, že neočakávajú od stretnutia výrazný posun. Rozhovory v širšom formáte sa skončili už po približne jeden a pol hodine, teda skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Ministri potom usporiadali samostatné tlačové konferencie.

(tasr)

Najnovšie autorské články