Ruský parlament posúdi iniciatívu komunistických poslancov, ktorí chcú prezidenta Vladimira Putina požiadať, aby oficiálne uznal separatistické proruské republiky na východe Ukrajine ako „samostatné, nezávislé a suverénne štáty“. V piatok o tom podľa tom agentúry Interfax informoval Viačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyzval na opatrný prístup k téme budúcnosti samozvaných republík v Donbase a na nezvyšovanie napätia. „Teraz, keď je situácia taká napätá a taká citlivá, je veľmi dôležité vyhnúť sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli vyvolať zvýšenie tohto napätia,“ povedal Peskov.

Volodin hovorí o krajanoch na Donbase

Volodin na sieti Twitter napísal, že ide o „vážnu a zodpovednú“ záležitosť. Preto bude podľa neho vhodné, aby sa na budúci týždeň uskutočnili konzultácie s predsedami poslaneckých klubov a v závislosti od ich výsledku by zasadlo predsedníctvo Dumy.

Vo svojom príspevku Volodin ďalej obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že ignoruje mierové dohody uzavreté v roku 2015 v Minsku, týkajúce sa spôsobov urovnania konfliktu v Donbase. Volodin tiež tvrdí, že „NATO chce okupovať Ukrajinu“. Na základe toho konštatuje, že „jedno aj druhé sa môže zmeniť na tragédiu. Toto nesmieme dovoliť“.

„Jedno je jasné: treba hľadať riešenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a krajanov v DĽR a LĽR,“ uviedol Volodin.

Obava z vojny

Návrh komunistických poslancov prišiel v čase, keď Západ obviňuje Rusko z plánovania invázie na Ukrajinu a Moskva výmenou za deeskaláciu požaduje bezpečnostné záruky od NATO.

Diplomatické snahy zatiaľ nedokázali zmierniť napätie a preto sa netrpezlivo očakáva výsledok rozhovorov, na ktorých sa v piatok v Ženeve zídu ministri zahraničných vecí USA a Ruska Antony Blinken a Sergej Lavrov.

Agentúra AFP pripomenula, že Rusko v roku 2008 po krátkej vojne s Gruzínskom uznala nezávislosť dvoch jeho odštiepeneckých regiónov – Abcházska a Južného Osetska.

Putin v roku 2019 podpísal výnos o zjednodušení vydávania ruských dokladov pre obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich držiteľmi je viac ako 600 000 ľudí žijúcich v Donbase, informovala v júli minulého roka agentúra Interfax.

Obviňujú sa z vyzbrojovania

Ukrajina a samozvaná Donecká ľudová republika sa pritom v piatok navzájom obvinili z vyzbrojovania a príprav na vojenský konflikt.

Hlavná správa rozviedky (GRU) ukrajinského ministerstva obrany obvinila Rusko, že „naďalej navyšuje vojenské kapacity“ proruských separatistov a od začiatku januára im dodala „viaceré tanky, delostrelecké a iné zbrane, ako aj palivo a muníciu pre delostrelectvo a mínomety“.

Agentúra TASS uviedla, že vojenské velenie DĽR v piatok deklarovalo, že má informácie o dodávkach protitankových systémov zo Západu pre ukrajinskú armádu.

V súvislosti s tým popredný veliteľ milícií DĽR Eduard Basurin v piatok vyzval Západ, aby prestal Ukrajine dodávať ničivé zbrane.

TASS s odvolaním sa na medializované správy informovala, že Británia dodala Kyjevu ľahké protitankové systémy NLAW vyvinuté vo Švédsku, do ktorých sa používajú riadené strely s maximálnym dosahom až jeden kilometer.

Ako poznamenal Basurin, presun ničivých zbraní a práporov, v ktorých sú aj radikálni ukrajinskí nacionalisti, do Donbasu „potvrdzuje skutočnosť, že Kyjev sa pripravuje na aktívne nepriateľské akcie“.    

(tasr, ste)

Najnovšie autorské články