Spoločnosť sa sekularizuje. Síce pomalšie, ako sa čakalo, ale treba tomu začať čeliť

Najsvätejšie Kristovo telo a krv Katolícki veriaci počas procesie pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Piešťanoch. Foto: Martin Palkovič/TASR

Počet veriacich na Slovensku síce klesol, avšak menej, ako sa čakalo. Je to pre cirkvi víťazstvo alebo prehra? Ako sa majú k tomu postaviť? Tri relatívne pozitívne a jedna kritická správa z cenzu 2021.

Jednou z najočakávanejších informácii minuloročného sčítania obyvateľov bola tá o vývoji religiozity. Aj keď verejne by to priznal málokto, čakalo sa, či sa počet ľudí hlásiacich sa k cirkvám zníži o viac ako desať percent, alebo nie. Ak by tomu tak bolo, malo by to výrazný vplyv nielen na verejne deklarovanú národnú identitu (kresťanský národ), ale aj na financovanie cirkví, ktoré je od minulého roka naviazané práve na počet obyvateľov hlásiacich sa k cirkvám.

Hoci v kuloároch sa ešte koncom minulého roku hovorilo o vysokom prepade, niektorí v rímskokatolíckej cirkvi dokonca veštili pád až k štyridsiatim percentám, konečný výsledok – pokles veriacich o 7,6 percenta – znamená, že na financovanie cirkví sa nesiaha. A stále sa dá povedať, že sme väčšinovo kresťanským národom.

Jedno aj druhé je pozitívna správa.

Cirkvi o peniaze neprídu aj napriek pomerne rozsiahlej antikampani, ktorej museli minulý rok čeliť. Čo sa samotného sčítania týka, nevýhodou cirkví bolo taktiež to, že prebiehalo elektronicky, čo bolo prekážkou najmä pre starších ľudí, ktorí sa zas štatisticky najviac hlásia k cirkvám. Aj napriek osobnému do-sčítaniu, bolo až dodnes otázkou, čo to bude znamenať. Problémom bolo aj to, že cenzus sa konal v čase pandémie a zavretých kostolov. V neprospech cirkví však hrali aj globálne faktory, ako je postupujúca sekularizácia či sexuálne škandály v katolíckej cirkvi. Médiá nepremeškajú možnosť, aby o nich písali a prípadné korekcie odignorovali.

Paradoxne sa však zdá, že antikampaň cirkvám skôr pomohla, pretože medzi veriacimi vyvolala mobilizačný efekt.  

Na druhej strane však treba priznať, že neskončila fiaskom, pretože počet ľudí bez náboženského vyznania sa zvýšil najviac zo všetkých pozorovaných ukazovateľov a jeho podiel sa priblížil až k hranici štvrtiny populácie (23,8 percenta). Výsledky sčítania z minulých rokov potvrdzujú skokový nárast. Zatiaľ čo v prechádzajúcich sčítaniach rástol počet ľudí bez vyznania len mierne (o 3,2 percenta medzi rokmi 1991 až 2001 a 0,4 percenta medzi rokmi 2001 až 2011), teraz to bolo až o 10,4 percenta. Pritom ešte v roku 2015 nameral na Slovensku Eurobarometer počet neveriacich len na úrovni 12,4 percenta.

Potvrdili sa aj všetky doterajšie trendy: religiózny sever, vlažný juh a najviac neveriacich vo veľkých mestách.

Tretia relatívne pozitívna správa je, že ak tieto čísla porovnáme s ďalšími tradične katolíckymi krajinami, ktoré v posledných rokoch zaznamenávajú zmenu religiozity obyvateľstva (Španielsko, Írsko), vidíme, že miera sekularizácie nášho obyvateľstva je trochu pomalšia ako v týchto dvoch krajinách. V Španielsku počet katolíkov medzi rokmi 2011 a 2021 klesol o desať percent (zo 71 na 61 percent), v Írsku to bolo šesť percent len za päť rokov (2011 – 2016). V Španielsku sa pritom zvýšil počet neveriacich v priebehu rokov 2008 a 2018 podobne ako u nás o desať percentuálnych bodov. V Írsku zas toto číslo narástlo len medzi rokmi 2011 a 2016 o štyri percentá, pritom v tom čase tam katolíci ešte stále tvorili takmer 80 percent obyvateľstva.

Porovnanie s Poľskom, ktoré je religióznejšie ako Slovensko, ale čelí aj ostrejším protináboženským kampaniam, ešte urobiť nemožno, výsledky tamojšieho cenzu budú zverejnené až vo februári.

Porovnanie s Českom nemá veľkú výpovednú hodnotu z opačného dôvodu, iba 13,1 percenta populácie sa v dobrovoľnej otázke označilo za veriacich, pričom počet katolíkov pomerne prudko klesol asi o tretinu na 740-tisíc ľudí, čo je zhruba 7 percent populácie. Počty protestantov sú na úrovni malých slovenských denominácii, dve najsilnejšie spolu len tesne presiahli 50-tisíc veriacich.

Prejdime však ku kritickej poznámke.

Pokles, ktorý sledujeme, netrvá desať, ale dnes už 20 rokov. A hoci sčítanie nedopadlo tak zle, ako sa čakalo, stále platí, čo pre Štandard povedal evanjelický biskup Ivan Eľko, teda, že cirkvi sa z poklesu nemôžu tešiť. Práve štatistické dáta by mohli byť tým, od čoho by odvodili svoju ďalšiu stratégiu a verejné pôsobenie. Cirkvi a denominácie by sa totiž mohli pokúsiť posunúť získané dáta na vyššiu úroveň a na základe vlastnej iniciatívy získať aj podrobnejšie informácie o praktizovaní viery. Teda nielen otázku formálnej identity, ale reálnej praxe: aká je účasť na bohoslužbách, či sa veriaci zapájajú aj do ďalších aktivít v rámci cirkvi, ako často sa modlia či žijú podľa morálnych zásad cirkvi, či veria tomu, čo cirkev hlása a podobne.

Slovensko totiž nerobí kresťanským to, koľko ľudí sa formálne označí za veriacich, ale koľko podľa viery žije. A podľa toho treba nastaviť stratégiu, ako zvrátiť nepriaznivý vývoj.

Malý príklad. V USA biskupi v podobnom prieskume zistili, že v reálnu prítomnosť Krista v eucharistii verí len 30 percent katolíkov, čo identifikovali ako hlavný dôvod úbytku viery v USA. A preto vytvorili trojročný plán, ako medzi katolíkmi opätovne prebudiť vieru v prítomnosť Krista v eucharistii. Niečo podobné by mohlo byť dobrým nápadom aj pre Slovensko.

Ak teda prevládne nad číslami z roku 2021 spokojnosť, bude to zlá správa. Ak prevládne primerané znepokojenie, bude to znamienko nádeje.


Ďalšie články