Dáva Biden Rusom zelenú? Výrok prezidenta o menšom vpáde na Ukrajinu spôsobil v Kyjeve šok

Menšiu inváziu Rusov na Ukrajinu by sme tolerovali. Zhruba tak pochopili najnovšie slová amerického lídra Joea Bidena jeho politickí oponenti na domácej pôde a spojenci v Kyjeve. Nejasne formulovanú odpoveď na tlačovke k príležitosti svojej ročnice vo funkcii musel následne vysvetľovať nielen prezident sám, ale rovno dve hovorkyne jeho administratívy.

Americký prezident Joe Biden je okrem iného známy tým, že vo svojich prejavoch si nie vždy dáva úplný pozor na jazyk. Jeho spolupracovníci potom musia korigovať myšlienky, ktoré medzitým obleteli celú zemeguľu.

Inak tomu nebolo ani počas tlačovej konferencie, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti prvého výročia jeho pôsobenia v Bielom dome. Formálne najmocnejší muž sveta tentokrát spôsobil rozruch svojou odpoveďou k napätým rusko-ukrajinským vzťahom.

Biden pred novinármi skonštatoval, že podľa neho ruský prezident Vladimír Putin nestojí o plnohodnotnú vojnu a za napadnutie Ukrajiny by sa zodpovedal, lenže by to vraj záležalo na tom, nakoľko intenzívne by na východného suseda Slovenska zaútočil.

„Záleží na tom, čo urobí. Jedna vec je, ak to bude menší vpád a my sa budeme dohadovať o tom, čo robiť alebo nerobiť. Ale ak skutočne urobia to, čo sú schopní urobiť so silami zhromaždenými na hraniciach, pokiaľ naozaj napadnú Ukrajinu, bude to pre Rusko katastrofa,“ povedal doslovne Biden.

Šok v Kyjeve

Na poznámke o „menšom vpáde“ si zgustli predovšetkým Bidenovi politickí oponenti. „Biden dáva Putinovi zelenú na inváziu na Ukrajinu,“ napísala na Twitteri republikánska senátorka Marsha Blackburnová. Televízia CNN zase priniesla správu, podľa ktorej sa ukrajinskí predstavitelia medzitým stretli s americkým veľvyslancom v Kyjeve.

Jeden z ukrajinských zástupcov pre CNN uviedol, že bol „šokovaný, keď americký prezident Biden rozlišoval medzi vpádom a inváziou“.

Americký prezident bol vyzvaný, aby svoju poznámku objasnil. Červenou čiarou by pre neho bol prechod ruských vojakov na Ukrajinu a zabíjanie ukrajinských vojakov, čo by vraj všetko zmenilo.

„Ale záleží na tom, čo [Putin, pozn. red.] urobí. Do akej miery dosiahneme úplnú jednotu na fronte NATO… Je veľmi dôležité, aby sme všetkých v NATO udržiavali na rovnakej vlne. Trávim tým veľa času a existujú tu rozdiely,“ pokračoval Biden s tým, že pri zvažovanej reakcii na konkrétne kroky Ruska nepanuje zhoda.

Nie je vpád ako vpád

Slová prezidenta museli hasiť vládne hovorkyne. „Prezident to vyjasnil. Narážal na rozdiel medzi vojenskou a nevojenskou, paramilitárnou či kybernetickou akciou zo strany Ruska. Takéto akcie by sa stretli s recipročnou odpoveďou v koordinácii so spojencami,“ uviedla na Twitteri hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady (NSC) Emily Horneová.

Bidenova hovorkyňa Jen Psakiová neskôr zverejnila ďalšie tlačové vyhlásenie, v ktorom situáciu koriguje. „Prezident Biden sa k ruskému prezidentovi vyjadril jasne: ak sa nejaké ruské vojenské sily presunú cez ukrajinskú hranicu, bude to invázia a stretne sa s rýchlou, tvrdou a jednotnou reakciou Spojených štátov a našich spojencov,“ uviedla Psakiová.

Vzťahy boli už aj lepšie

Rusko v posledných týždňoch a mesiacoch posilnilo svoju vojenskú prítomnosť na hranici s európskymi štátmi, čo u predstaviteľov západných krajín vyvoláva obavy z možnej vojenskej invázie. O tej sa s prestávkami hovorí už zhruba osem rokov. Kremeľ ambíciu napadnúť svojho suseda dlhodobo popiera.

Rusi zverejnili koncom minulého roka návrh bezpečnostných záruk zameraných na odvrátenie potencionálne širšieho konfliktu s NATO. Predovšetkým žiadajú nerozširovanie daného vojenského zoskupenia. Návrhy sa však v euroatlantickom priestore nestretli s pochopením.

Pred niekoľkými dňami svet obletela informácia, že Rusko nevidí v blízkom čase dôvod na ďalšie rozhovory so Západom. Nevylúčilo ani nasadenie svojej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele. V mene najrozsiahlejšej krajiny sveta to vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

EÚ: Dialóg je stále v hre

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa minulý týždeň v piatok dohodli na desaťbodovom pláne jednotného postupu pri rokovaniach s Ruskom. Po skončení neformálneho stretnutia šéfov európskych diplomacií vo francúzskom Breste o tom informovala agentúra DPA.

„Ostávame otvorení dialógu s Ruskom – ale nikdy nie na úkor našej slobody, suverenity, nezávislosti a rešpektovania základných hodnôt,“ uviedol vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.