Puč na spadnutie. Boris Johnson nemusí prežiť ďalší týždeň

Ak hovorca vlády musí vyvracať reči o tom, že sa premiér rozplakal, nikdy to nie je dobré znamenie. Dlhé váhanie Konzervatívnej strany sa skončilo a pokus o vnútrostranícky puč je v plnom prúde. V prípade, že všetko pôjde podľa plánu vzbúrencov, do týždňa môže byť predseda britskej vlády Boris Johnson na odchode. Dianie tiež ukazuje, prečo je britská politická scéna najlepším divadlom v Európe.

Boris Johnson Boris Johnson. Foto: TASR/AP

Vezmite si už len názvy, ktoré sa teraz spájajú s prevratom. Pokusu o výmenu premiéra sa hovorí „sprisahanie bravčového koláča“. Alicia Kearnsová, považovaná za vedúcu osobnosť puču, aj keď ona sama to popiera, zastupuje v parlamente aj mestečko Melton Mowbray, ktoré sa preslávilo svojimi mäsovými koláčmi.

Väčšinu sprisahancov tvoria poslanci, ktorí boli zvolení len v posledných voľbách v roku 2019. Tým sa vraj zase hovorí „siví vlci“, pretože v podstate celú svoju politickú kariéru strávili v lockdowne, takže sa nestihli ešte „parlamentárne domestikovať“. Snahám Johnsona zvrátiť prevrat sa zase hovorí „operácia červené mäso“ a „operácia zachráňte veľkého psa“.

Siví vlci zo severu

Tohtotýždňová streda sa pre ťažko skúšaného Johnsona začala katastrofálne. Špekulácie, či predseda takzvaného Výboru 1922, v podstate konzervatívneho parlamentného klubu, Graham Brady dostal dostatok listov požadujúcich hlasovanie o dôvere v lídra strany, sa rozbehli na plné obrátky. Vo chvíli, keď Bradymu pošle také listy 15 percent konzervatívnych poslancov, začína sa pokus o odstránenie šéfa Konzervatívnej strany. Vzhľadom na to, že konvencia velí, že líder je vždy aj premiér, úspešné vyjadrenie nedôvery v Johnsona by znamenalo aj zmenu predsedu vlády.

Prevrat proti Johnsonovi vedú práve väčšinou „siví vlci“, ktorí sú zároveň často „toryovia z červeného múru“. Červený múr sú okrsky, často na severe Británie, ktoré patrili medzi tradičné labouristické bašty, ale v roku 2019 tam konzervatívci senzačne prerazili a mnohé z nich zmenili stranu. Služobne starší toryovia správanie týchto „nováčikov“ považujú za odpudivé a zradné. Nebyť Johnsona, mnoho z nich by dnes v parlamente nesedelo.

Lenže „siví vlci“ sú oveľa nezávislejší, než je u konzervatívnych politikov zvykom. Väčšina z nich nečakala, že sa do parlamentu dostane, ich väčšiny v okrskoch sú malé, takže je dobre možné, že v nasledujúcich voľbách zase vypadnú. Veľa z nich teda nemá chuť budovať si parlamentnú kariéru, stúpať po najrôznejších miestach námestníkov a ministrov vyššie. To značne obmedzuje ich ochotu na slovo počúvať vedenie strany. Po druhé, mnohí z nich považujú Johnsona za politickú príťaž. Kalkulujú s tým, že pokiaľ sa ho zbavia, svoje šance na znovuzvolenie si zvýšia.

Párty na dennom poriadku

Johnsonovou vládou zmietajú škandály týkajúce sa porušenia lockdownových pravidiel. Zatiaľ čo obyčajní Briti nesmeli takmer vyjsť z domu, v Downing Street sa konali párty. Na verejnosť unikli detaily asi o desiatich takýchto akciách. Minimálne na jednej z nich sa preukázateľne zúčastnil Johnson. Ten sa za svoje správanie ospravedlnil. Vraj sa domnieval, že išlo o pracovnú akciu, nevedel, že bola proti pravidlám. Johnson sám tieto pravidlá spísal, takže je momentálne terčom posmechu celej Británie.

Celé je to ale ešte horšie. Bývalý Johnsonov poradca Dominic Cummings, ktorý sa rozišiel s premiérom v zlom, ho obvinil z klamstva. Johnsona vraj dvakrát varovali, že chystaný večierok odporuje pravidlám a mal by sa zrušiť. To odporuje premiérovmu vyhláseniu, že „implicitne veril, že ide o pracovné podujatie“. Klamstvo parlamentu je považované v Británii za najhorší možný politický zločin, po ktorom môže nasledovať iba rezignácia.

Odklad o niekoľko dní

Ďalšia rana dorazila tesne predpoludním. Poslanec Christian Wakeford zbehol od konzervatívcov k labouristom, čím zasadil Johnsonovi ťažkú ranu. Krátkodobo tým Johnsonovi však pomohol. Zrada zomkla toryov pri interpeláciách, ktoré nasledovali tesne potom, a hlasno premiéra podporovali. Na Wakeforda dokonca syčali. Táto skutočnosť tiež oddialila začiatok puču.

Celý Londýn čaká na závery vyšetrovania Sue Grayovej, štátnej úradníčky preverujúcej vládne porušenie lockdownov. Pôvodne sa mala vzbura začať ešte pred vydaním správy Grayovej, teraz sa to odložilo. Ide však len o niekoľkodňový odklad. Nejde len o naštvanie sa na Wakeforda, ale aj o taktiku. Pokiaľ sa by hlasovanie o dôvere uskutočnilo pred vydaním správy, Johnson by sa mohol brániť, že je súdený bez toho, aby boli známe všetky dôkazy, a tým zvýšiť svoje šance na víťazstvo. Podľa pravidiel strany sa hlasovanie o dôvere môže konať len raz za rok.

V mene Božom, bežte

Na konci interpelácií, ktoré prebiehali lepšie, než mohol Johnson dúfať, prišla posledná rana. Postavil sa David Davis, dlhoročný brexitár, spojenec Johnsona a do roku 2018 kabinetný minister, a zopakoval jednu z najslávnejších viet britskej parlamentnej histórie. „Napriek všetkému dobrému, čo ste vykonali, tam sedíte už príliš dlho. V mene Božom, bežte!“

Prvýkrát tieto slová použil Oliver Cromwell v roku 1653, keď rozpúšťal parlament. Druhýkrát ich predniesol konzervatívny poslanec Leo Amery smerom k Nevillovi Chamberlainovi na konci svojej reči v roku 1940. Amery bol odporca appeasementu a jeho reč spečatila Chamberlainov osud. O tri dni neskôr vymenili Chamberlaina za Churchilla. Johnsona môže čoskoro stretnúť podobný osud.

Premiér bojuje a vraj aj plače

Premiér však bojuje ako lev. Stretáva sa s poslancami a presviedča ich, aby mu ešte dali šancu. Práve jedno z takýchto stretnutí malo byť také emocionálne, že dohnalo Johnsona k slzám. Jeho pozícia ešte nie je úplne stratená. Konzervatívci síce v prieskumoch strácajú na labouristov v priemere desať percentuálnych bodov, ale nie je úplne zrejmé, že výmena premiéra by s tým nejako pohla. Pri interpeláciách neustále spomínal nesporný úspech britskej očkovacej kampane.

Vláda tiež oznámila niekoľko dlho odkladaných a medzi toryami populárnych reforiem. Po prvé chce znásobiť boj proti nelegálnej migrácii. Po druhé budú koncesionárske poplatky BBC na ďalšie dva roky zmrazené. Cieľ je v roku 2028 ich nahradiť iným modelom financovania.

Nakoniec Johnson v stredu ohlásil aj koniec koronavírusových opatrení. Rušia sa rúška vo verejných vnútorných priestoroch i v školách. Rušia sa covid pasy. Už sa tiež neodporúča pracovať z domu. Navyše, keď 24. marca vyprší legislatíva ohľadom karantén a izolácií, už sa neobnoví. To znamená návrat do normálu a úplný koniec pandemického režimu. Pokiaľ Johnson prežije nasledujúcich 14 dní, má pozíciu istú do mája, keď budú komunálne voľby. To bude ďalšia ťažká skúška.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články